Štát musí riešiť nepriaznivú demografickú situáciu vrátane starostlivosti o seniorov. Konkrétne v našom meste sa spustil dobrovoľnícky program Pomoc seniorom v ich domácom prostredí. Zároveň sa hľadajú ďalšie možnosti ako uľahčiť našim starším spoluobčanom jeseň ich života.

Bystričanka Jarmila Baranková robí opatrovateľku už dlhé roky a má veľké skúsenosti so starostlivosťou o seniorov aj v zahraničí. Podelila sa o ne s nami v nasledujúcom rozhovore:

Ako sa pozeráte na kvalitu a rozsah starostlivosti o seniorov v Banskej Bystrici spolu s riešením ich sociálnych problémov?

Trend nepriaznivej demografickej situácie je faktom už niekoľko desiatok rokov, a preto je potrebné, aby sme sa na úrovni štátu poriadne pozreli na možnosti riešenia a nielen o tom rozprávali. Možno vyzniem až príliš kriticky, ale od reformy dôchodkového systému, ktorý je súčasne spojený so starostlivosťou o seniorov, sa zásadne v tejto téme nič neurobilo, skôr pribudli kozmetické opatrenia.

Napriek tomu je potrebné pustiť sa do práce a čím skôr hľadať systémové riešenia. Čiastočným riešením je starostlivosť o seniorov v ich domácom prostredí, ktoré je starnúcemu človeku to najprirodzenejšie, preto vnímam túto aktivitu mesta pozitívne. Priaznivý dopad na seniorov môžem potvrdiť aj na základe svojej praxe, keďže momentálne sa starám o viacerých,  ktorých pravidelne navštevujem.

V súčinnosti a s pomocou ich rodiny je im poskytovaná tá najlepšia starostlivosť. Sú však prípady a situácie, kedy tento druh pomoci nie je možný. Je veľmi ťažké určiť hranicu, kedy už táto starostlivosť nepostačuje a míňa sa účinku. Je preto veľmi žiaduce nastaviť dobrú komunikáciu s rodinou, opatrovateľom a doktorom.

Mnoho seniorov sa na sklonku života dostáva do domovov pre dôchodcov so sociálnymi službami. Myslíte si, že ich kapacity sú v našom meste dostatočné?

Kvalita a hlavne rozsah starostlivosti o seniorov v Banskej Bystrici je obmedzená predovšetkým z kapacitných dôvodov. V našom meste chýbajú najmä špecializované zariadenia pre pacientov s alzheimerom, parkinsonom či psychickými diagnózami, kde sa vyžaduje odborný a špeciálny prístup.

Aké výhody to predstavuje oproti DSS-kám? Stretávate sa v praxi s týmto spôsobom starostlivosti o seniorov?

Výhody a nevýhody nie je možné zhrnúť do jednoduchej odpovede. Je potrebné posudzovať každého seniora osobitne, či už na základe zdravotného stavu, ale aj s prihliadnutím na ich psychické rozpoloženie. Sama mám rodičov vo vyššom seniorskom veku a viem, že sa niekedy potrebujú len porozprávať, doniesť nákup, domácu polievku a teplý koláč.  

Senior, rovnako ako mladý človek, je bytosť, ktorá potrebuje sociálny kontakt, ale taký, ktorému rozumie, ktorý vychádza z jeho skúsenosti, prežitkov. A tu narážajú na problém najmä seniori v meste. V obciach sa obyvatelia viac poznajú a navzájom si pomáhajú, môžu sa viac stretávať, kdežto v mestách prevláda nielen anonymita, ale aj ľahostajnosť jeden k druhému.

V minulosti existoval názor, že o seniora by sa mala postarať jeho rodina doma, Odložiť ho do domova sa považovalo div nie za hanbu. Myslíte si, že takto rozmýšľajú aj dnes napríklad ľudia žijúci v meste?

Ako som spomínala, je veľmi ťažké určiť hranicu, kedy domáca starostlivosť už nepostačuje a míňa sa účinku. Vtedy treba zahodiť predsudky, že o seniora sa má postarať rodina a nájsť zariadenie, kde tento človek dostane patričnú opateru.  Nemalú úlohu tu zohráva aj neznalosť problematiky, niekedy ani senior, ani jeho rodina netušia, načo všetko má senior nárok a kde si má o to požiadať.

 Potom nasleduje dlhodobý proces vybavovania a schvaľovania žiadostí. Rodinní príslušníci sú v drvivej väčšine v produktívnom veku a sú na nich od spoločnosti kladené čoraz vyššie nároky. Pokým je senior zaradený do opatrovateľského systému, nastáva
v mnohých prípadoch neriešiteľná situácia. Práve z tohto pohľadu je veľmi dôležité nielen odľahčiť a zjednodušiť systém, ale aj zvýšiť kapacitu opatrovateľských zariadení.

Vy ste človek z praxe a máte bohaté skúsenosti zo starostlivosti o seniorov, ako vyzerá váš typický pracovný deň?

Dlhé roky som pracovala v zahraničí a bola to pre mňa veľká skúsenosť,  ktorá ma veľa naučila. Napríklad počas môjho pôsobenia v Rakúsku, kde okrem DDS funguje aj tzv. hodinová starostlivosť, som si uvedomila, že niečo podobné chýba u nás. To ma inšpirovalo a rozhodla som sa robiť v našom meste a blízkom okolí terénne opatrovateľstvo.

Môj pracovný deň začína skoro ráno, podľa termínov v pracovnom kalendári. Mám stálych pacientov, ktorých navštevujem pravidelne. Potom sú tu seniori, ktorým sa venujem podľa potreby niekoľkokrát do týždňa a tiež poskytujem asistenčné služby dočasne imobilným klientom. S klientmi plánujeme aj rôzne aktivity, ktoré je potrebné v pracovnom dni zohľadniť. 

Neraz sa vyberieme na výlety do blízkeho okolia, na kultúrne podujatia, výstavy, úrady alebo len tak na kávičku na terase reštaurácii v našom krásnom meste.  Beriem to tak, že moja práca je pre mňa zároveň poslaním.

Čo všetko musíte ovládať pri práci so seniormi, ktorí trpia zvyčajne viacerými chorobami a niektorí sú ležiaci?

Pri práci so seniormi, ktorí trpia zvyčajne viacerými chorobami, musí opatrovateľka/opatrovateľ ovládať rôzne techniky pre uľahčenie manipulácie s ležiacim pacientom, informácie o liekoch a naštudovať si podrobne diagnózu, ktorú určil lekár. Je to veľmi dôležité, aby ste vedeli promptne zareagovať na akúkoľvek situáciu, ktorá môže nastať.

Venujú sa seniorom aj odborníci z radov lekárov, fyzioterapeutov či psychológov alebo ich musíte vo svojej práci niekedy aj suplovať?

Samozrejme, seniorom sa venujú aj odborníci, ktorých neraz v rámci preventívnych vyšetrení navštevujeme. Veľakrát však musíme suplovať fyzioterapeutov, či psychológa, ktorých nie je možné navštevovať z finančných či iných dôvodov. Veľký dôraz preto kladiem na psychohygienu, ktorú žiaľ veľa opatrovateliek podceňuje a potom prichádza v súčasnosti tak často používaný termín „pocit vyhorenia”.

Čo by bolo v našej spoločnosti potrebné zmeniť alebo zlepšiť v rámci starostlivosti
o seniorov?

V našej spoločnosti sa veľmi málo hovorí o duševnom zdraví seniorov. Často sú osamelí ,cítia sa zbytoční, trpia nespavosťou a  ťažkými depresiami, čo následne vedie k veľmi vážnym duševným ochoreniam. Vo veľa prípadoch by sa tomu dalo predísť, keby táto téma nebola u nás stále tabuizovaná.

V okolitých štátoch Európskej únie je bežné a bez hanby mať svojho psychológa alebo navštevovať psychiatra. Viem to z vlastnej skúsenosti, kedy pacienta s pocitom úzkosti a depresie liečil obvodný lekár tabletkami na spanie a ten následne skončil ako akútny prípad na oddelení psychiatrickej kliniky.

Taktiež v rámci starostlivosti o seniorov v našej spoločnosti by bolo potrebné zmeniť prístup k ľuďom, ktorí túto fyzicky a psychicky náročnú prácu vykonávajú. Zaslúžia si nielen ďaleko viac pozornosti, ale aj adekvátne ohodnotenie. Opatrovanie môže robiť ktokoľvek, ale aby táto práca mala zmysel, vyžaduje si obrovskú dávku trpezlivosti, lásky  a empatie.

Ďakujeme za rozhovor.