Pani učiteľka Anna Marušková pôsobí na ZŠ Ďumbierska a snaží sa učiť deti zručnostiam, ktoré im zabezpečia spokojný a šťastný život.

Je koordinátorkou projektu Krok vpred. S Annou Maruškovou sme sa porozprávali o projekte samotnou i o dnešných žiakoch.

Akí sú naši dnešní žiaci?

Aktuálna situácia, zapríčinená ochorením COVID-19 je pre nás všetkých veľmi náročná. Deti sú veľmi citlivé, neisté, preto im treba venovať zvýšenú pozornosť nielen v rodine, ale i v škole. Treba veľmi pozorne počúvať ich hlas, ktorý môže byť tichý, ale o to intenzívnejší. Venujme sa im rozhovormi, diskusiami, ale aj malými spoločnými projektmi.

Aké deti máme ako učitelia dnešnej doby vychovávať?

Z potrieb dnešnej doby by to mali byť deti, ktoré sú empatické, prosociálne, zručnejšie…aby vedeli pomôcť iným, nemali predsudky ohľadom inakosti ľudí.

Aké školy si prajú naši žiaci?

Nielen moderné vybavenie školy,  užitočná a kvalitná technika je pre našich žiakov  dôležitá, ale podľa želaní našich detí, by škola mala mať aj iné kritériá. Deti si veľmi dobre uvedomujú, že ich vysnívaná škola má byť plná empatických učiteľov, ktorí vedia nielen dobre učiť, ale sú chápaví, inšpiratívni  a  hlavne robia svoju prácu s radosťou. Žiaci, ale určite aj ich rodičia, chcú mať pocit, že škola pre nich znamená bezpečie, kde  prirodzene rastú a napredujú.

Zmenila sa doba, musí sa zmeniť aj škola… zmeny, ktoré prichádzajú sú najmä zdola, od nás učiteľov, ktorým nemôže záležať už len na výkonoch, známkach, vedomostiach, ale viac na budovaní charakteru našich žiakov.

Čo je obsahom  projektu Krok vpred?

Ako učiteľka s dlhoročnou  praxou som už dlhšiu dobu premýšľala, ako sa prispôsobiť dnešným potrebám školy, ako zlepšiť svoj učiteľský kumšt. Moju potrebu naplnila účasť v ročnom programe  Komenského inštitútu, kde som získala inšpiráciu pre môj projekt Krok vpred, ktorý  realizujem už druhý školský rok so žiakmi  ZŠ Ďumbierska 17 v Banskej Bystrici.

Škola by podľa toho projektu mala byť  miestom, kde sa deti učia nielen vedomostiam, ale hlavne emocionálnym a sociálnym zručnostiam, ktoré sú v dnešnej ťažkej dobe tak veľmi dôležité. Prvá  myšlienka tohto projektu vznikla z potrieb dnešnej spoločnosti, kde podľa Strediska pre výskum a rozvoj vzdelávania (SVRV) pre SAV negatívne javy dnešnej spoločnosti ako nezáujem o dianie okolo seba, emocionálna a sociálna nezrelosť pôsobia na deti  plošne a dlhodobo. Jedinou inštitúciou, ktorou môže spoločnosť  dlhodobo pôsobiť, je škola.

Na základe tejto východiskovej situácie sme sa aj v našej škole rozhodli budovať u detí  emocionálnu odolnosť, aby vnímali život ako najvyššiu hodnotu, pochopili význam udržateľného rozvoja, aby bol u nich posilnení pocit zodpovednosti, vo vzťahu k iným ľuďom a všetkým živým organizmom.

Cieľ tohto projektu postupne napĺňame,  žiaci sa učia rozpoznávať nielen  predsudky a stereotypy vo svojom okolí, ale chcú participovať aj pri učení. Pôvodne bol projekt zameraný aj na rovesnícke  vzdelávanie,  ale kritická situácia v školách a nemožnosť miešať rôzne triedy a ročníky viedla žiakov k tomu, aby nahrali pre svojich kamarátov vzdelávacie videá a podcasty a aby sa im mohli prihovoriť zatiaľ aspoň touto cestou. 

Za viac ako rok nášho spoločného fungovania si deti zriadili žiacku radu rovesníckeho učenia, kde spoločne pracujú, zbierajú, triedia informácie, podľa schopností a záujmov si  rozdelili aj pracovné pozície, niektorí sú producenti, moderátori, strihači, či iná technická pomoc. 

Akonáhle táto zlá doba v školách skončí, deti sa tešia na stretnutia s inými žiakmi a budú spoločne lúskať  témy, ktoré z nich robia dobrých, empatických a hlavne nápomocných ľudí, ktorí majú rady seba, ale aj  iných. Deti sa v projekte  venujú témam ako detská práca, chudoba, migrácia, virtuálna voda a iným témam, ktoré im pomáhajú vnímať svet a seba ako súčasť dnešnej modernej doby.

Prečo treba teda rozvíjať sociálne a emocionálne zručností detí?

Pretože je vedecky dokázané, že u žiakov, ktorí prešli pravidelným programom na rozvoj sociálnych kompetencií je vyššia pravdepodobnosť pozitívnych zmien v oblasti zvýšenia miery akceptovania odlišností iných a prosociálneho správania, zlepší sa tak atmosféra sociálnej skupiny, v ktorej sa žiaci pohybujú.

Pre mňa bolo veľmi obohacujúce realizovať svoj vlastný projekt. Pevne verím, že na základe môjho projektu, začnú aj mnohí iní učitelia rozmýšľať o tom, ako u detí podporiť EQ a pokúsia sa  pripraviť žiakov na život  v 21. storočí.

Učme teda deti zručnostiam, ktoré im pomôžu žiť dobrý a morálny život. Určite si všetci prajeme, aby z našich detí vyrástli múdri a láskaví ľudia. Už Ján Amos Komenský vyzýval, aby boli školy „dielňami ľudskosti.“