Zo začiatku nám odporúčali „odborníci“ vytvoriť si vlastné izolované „BUBLINY“, ktoré nás mali „chrániť“ pred vírusom. Zdá sa však, že tá najväčšia bublina sa vytvorila v samotnej vláde, úplne odtrhnutej od reality všedných dní, od nás občanov, našich starostí.

Vnímam to tak, že tieto dva úplne odlišné svety sa skrátka absolútne nepochopili a oddelili. Nehovoriac o tom, že tá ich bublina kdesi asi odletela a my sme zostali napospas všetkému v „boji s vírusom“ úplne sami. V našich bublinách.

Ja som ale večný optimista, takže z tejto situácie sa naopak teším. Keď totiž dochádzajú „nápady“ vláde a odborníkom, je čas prísť s vlastnými riešeniami a tie sú častokrát oveľa lepšie. Je čas sa začať sa o seba a svoje zdravie starať. Je čas sa rozhýbať, načerpať silu po dlhej zime. Je čas schudnúť, pookriať, psychicky sa povzniesť.

Viete, čo je najrizikovejším faktorom pre naše zdravie a imunitu? STRES! A viete čo spôsobuje stres? STRACH, dlhodobé negatívne zmýšľanie dokáže človeka priviesť nielen k depresií či nadváhe, ale aj k cukrovke, vysokému krvnému tlaku, infarktu a smrti ako takej. Človek v takom stave ľahšie podľahne akejkoľvek chorobe, alkoholizmu, drogám, závislostiam. Stres sa podpisuje pod oveľa viac smrteľných chorôb, než si dokážeme pripustiť. Naozaj chceme takto „žiť“? Ja v tom mám jasno. A čo vy?

V skutočnosti to nie je covid, ktorý zabíja naše telá a duše, ale dlhodobý neutíchajúci stres, tlak a strach. Skúsili ste na chvíľu vyjsť z tej vašej umelej odizolovanej bubliny? Je absurdné hľadieť spoza okna na prebúdzajúcu sa prírodu, počuť vonku nad ránom čvirikanie vtákov, vidieť slnko, kvitnúce stromy, kvety, ale „nemôcť“ sa voľne slobodne nadýchnuť a prejsť sa. Stop! Zamyslite sa nad tou absurdnosťou. Kto vám tento nezmysel vtlačil do hláv? Som si istá, že to nevyšlo z vás samotných.

Pýtam sa, naozaj je to tak? Naozaj nemôžeme ísť von a nadýchať sa slobodne kyslíka? Môžeme. Musíme! Ak nám záleží na zdraví, imunite a psychickej pohode. Kedy naposledy ste sa boli prejsť bez rúška či respirátora niekde v lese a po kopcoch v okolí Banskej Bystrice?

Je tam dostatok voľného priestoru na to, aby ste sa vyhli ostatným ľuďom v bezpečnej vzdialenosti. Kedy ste si sadli do trávy alebo na lavičku a vyhrievali sa na slnku? Kedy ste naposledy osobne stretli svojich priateľov a známych a pokecali si s nimi? Kedy ste sa naposledy s niekým objali a schuti zasmiali?

To všetko totiž výraznou mierou prispieva práve k zlepšeniu psychického stavu a našej IMUNITY. A tú teraz potrebujeme posilniť zo všetkého najviac. Zdá sa to smiešne a triviálne, ale je to tak. Ľudské telo a duša najviac strádajú nedostatkom socializácie, spolupatričnosti, pohody.

Akútne potrebujeme telo a myseľ zbaviť stresu. Uvoľniť sa, odpočinúť si, dostať sa opäť do psychickej pohody. Viete, že aktívny pohyb na čerstvom vzduchu vám dokonale prekrví telo a mozog? Vyšle signál k tvorbe endorfínov – hormónov šťastia a tie priamo posilňujú práve našu imunitu.

To isté sa deje s telom a jeho chemickým zložením, keď si zacvičíte. Akákoľvek aerobná činnosť už po 30 minútach dokáže v tele spustiť tvorbu endorfínov. Skúmali to pri tanci, behu a iných aktivitách, ktoré sa dajú v pohode vykonávať aj  teraz. Tak málo stačí k prebudeniu tela a ducha. Nehovoriac o tom, že čím viac sa budete hýbať, tým viac tukov vám z tela ubudne a budete sa cítiť lepšie.

Som panelákový mestský človek, preto hľadám možnosti, ako ísť von na vzduch a hýbať sa. Nie je toho veľa, čo môžeme robiť v týchto časoch zákazov a nariadení, ale zasa nie je toho ani málo. Ja som sa svojim známym a rodine ponúkla, že im pokopem záhradu, pomôžem upratať drevo na zimu alebo pomôžem s čímkoľvek, čo im treba porobiť vonku na záhrade. Aj to je forma aerobiku v prírode.

Každý víkend brázdim naše prekrásne kopce v okolí Bystrice. Máme obrovské šťastie, že sme obklopení tak neskutočnými horami a turistickými chodníkmi. Kde-tu nájdete aj opekačkové miesta v prírode pre rodiny s deťmi. Všade je čo obzerať, čím sa kochať. Príroda je obrovský životabudič.

Je čas vziať si našu vnútornú slobodu a psychickú pohodu späť. Príliš dlho žijeme v umelo vytvorenom svete, kam nepatríme. Príliš dlho sme zbytočne vystavovaní stresu a strachu, ktorý bol do nás umelo „naočkovaný“. To nie sme my! Naša duša chce dýchať. Jej podstata je čistá radosť a láska.

Ona nepozná „bubliny“, dokonca ani nepatrí len na tento jeden svet. Je nekonečná, nesmrteľná a večná. A presne takto ju skúsme vnímať. Už naši predkovia vedeli, že „v zdravom tele, zdravý duch“. Ale platí to aj presne naopak. So zdravou mysľou si človek pestuje zdravé telo. Práve v momente, keď sme spokojní a šťastní, sa uzdravujeme.

Všetko naše vnímanie života sa totiž tvorí v našej mysli. Aký život vnímame, taký žijeme. Ak sa naň budeme pozerať s hrôzou, budeme tú hrôzu nachádzať všade, kam sa pozrieme. Bunky nášho tela naučíme, aby sa zmrštili a nebudú pracovať správne. Frekvencia strachu je oveľa pomalšia a má dlhšiu krivku než frekvencia lásky. Zapína nám oveľa menej častíc DNA a naše vnímanie je týmto strachom značne ovplyvnené.

Niektoré časti tela sa nám doslova zablokujú a nebude nimi prúdiť životná energia ČCHI. Poznajú to v čínskej medicíne, keď sa zablokujú meridiány a je potrebné ich pomocou akupunktúry odblokovať. Inak hrozia naozaj vážne choroby a bolesti. To všetko si spôsobujeme sami svojím postojom k životu.

Stačí zmeniť uhol pohľadu. Čo tak sústrediť sa na to pozitívne, čo nám ešte v živote zostalo? Vyhrabať optimizmus aj tam, kde by sme ho predtým, v časoch hojnosti, ťažko hľadali. Pretože vtedy sme mali „všetko“ a spohodlneli sme. Všetky veci pre nás boli tak samozrejmé a neuvedomovali sme si ich dôležitosť.

Veď už len fakt, že máme čistú vodu, ktorú si môžeme doma načapovať z vodovodu, je zázrak. Už len fakt, že sme sa ráno zobudili a žijeme, je zázrak. Každý deň prináša novú výzvu a novú šancu začať žiť inak, optimistickejšie. Niečo svetu a ľuďom zo seba odovzdať, niečo vytvoriť. A vývoj sa nikdy nezastaví, ani nepôjde vzad. Späť sa už nevrátime! Tak ako čas vždy ide dopredu, tak aj naše poznanie smeruje vždy vpred a k vyšším métam.

Nenechajte sa oklamať tlakom zvonka. Nik nedokáže druhému umelo vnútiť podmienky, v akých bude žiť. Len preto, že čiasi myseľ má plán, ako zorganizuje celý svet, neznamená to, že svet to prijme za svoje.Nie sme väzňami, ktorí spáchali nejaký zločin, za ktorý by nám mala byť odopretá naša sloboda. Každý si tie podmienky vytvára vo svojej mysli sám. A kam smerujú naše myšlienky, tam smerujú naše skutky.

Buď sa dívame na svet ako na zázrak plný krásy a tú aj tvoríme, alebo ako na peklo plné hrôzy, ktorú nechtiac tiež tvoríme. Pretože sme tejto vízii nekončiaceho pekla uverili a stali sme sa jeho súčasťou. Málokedy dokážeme vnímať to medzi tým, hoci tam sa ukrýva skutočný zmysel a krása nášho sveta. Byť tu, medzi dvoma protikladmi a predsa byť v strede.

Nenechajme si vziať vlastné autentické vnímanie života. Mnoho myšlienok, ktoré sú nám dnes predkladané, nepochádza od nás. Sú nám podsúvané ako mantra, ktorá nám ochromuje myslenie a stávame sa ľahko ovládateľnými, zmanipulovanými ľuďmi bez vlastného vnímania. Koľkokrát sa nám skrátka nezdá niečo v poriadku, ale už sami neveríme svojim citom a intuícií.

Stratili sme s nimi kontakt. Nezostal pre ne v našom živote dostatočný priestor, aby sme ich mohli naplno vnímať. S mnohými nariadeniami a obmedzeniami skrátka neladíme. Pretože sú odtrhnuté od skutočnej reality, ktorú vnímame my. Je čas zamyslieť sa nad tým, aký život chceme žiť. Ako ho vnímame MY! A práve k tomuto poznaniu sú tie prechádzky v prírode tak veľmi dôležité.

Skúste svoju myseľ rozprestrieť za hranice umelej bubliny. Túto ilúziu sme si nestvorili, iba sme ju dočasne prijali od iných, ktorí s nami nemusia mať vždy dobré úmysly tak, ako nám tvrdia. Vždy si všetko preverujme vlastným sitom emócií a vnímania.

Uvidíte sami, kam až siaha vaša slobodná duša. Je čas tú bublinu prasknúť a vyjsť z nej von, do svojho vlastného sveta, ktorý pochádza od vás a nie zvonku. A tento svet je reálny, vami vytvorený. Krásny jarný deň vám prajem.