Analytickejší pohľad na výsledky regionálnych volieb hovorí o tom, že stranícky súboj vládnej koalície s opozíciou sa z veľkej politiky preniesol aj do samosprávnych krajov.

Občania asi podvedome cítia prepojenie veľkej a regionálnej politiky cez jej vedúcich predstaviteľov. V každom z ôsmich krajov sa rozhodujúci súboj o župana v prvom kole odohrával medzi zástupcami parlamentných strán koalície a opozície.

Ani Banskobystrický kraj nebol výnimkou. Do druhého kola postupuje europoslanec Vladimír Maňka (SMER-SD) spolu s opozičným poslancom NR SR Jozefom Mikušom SDKÚ-DS). Ich masívna billboardová kampaň podporená silnou motiváciou koalično-opozičných voličov urobila svoje. Zrejme to vybudilo aj pomerne vysokú voličskú účasť v kraji (27.06%), ktorá bola najvyššia na Slovensku

Úradujúci župan Milan Murgaš neobhájil svoju pozíciu. Murgaš, kandidujúci ako nezávislý zrejme doplatil aj na svoje vylúčenie zo Smeru tesne pred voľbami. Jeho dodatočná kritika do vnútra strany Smer- SD prišla príliš neskoro na to, aby ho mohli voliči vnímať ako výraznú osobnosť nezávislú od politických strán. K porážke prispelo aj Murgašove autoritatívne riadenie kraja a nekompromisné postoje, ktoré médiá a verejnosť vnímali negatívne. Neúspech zavŕšili informácie o prehratých súdnych sporoch, nezvládnutá reforma zdravotníckych zariadení a medializované konflikty.

Prekvapujúci výsledok dosiahol kontroverzný nezávislý kandidát Marián Kotleba. Jeho rasovo podfarbený politický program presvedčil takmer 14.000 voličov a súdiac podľa internetových diskusií zväčša mladých ľudí aj našom portáli, zďaleka nejde o obyčajnú recesiu. Politici vládnych i opozičných strán by sa mali vážne zamyslieť nad tým, kam môže takýto vývoj dospieť. Pre Kotlebu a spol. to je efektívny odrazový mostík do veľkej, alebo minimálne komunálnej politiky.

V druhom kole bude záležať na tom, či pomerne veľká podpora Vladimíra Maňku z prvého kola sa dokáže rozrásť aj o hlasy voličov neúspešných kandidátov, alebo naopak Jozef Mikuš dokáže stiahnuť takmer desaťtisícové prvokolové manko. Kľúčové môže byť rozhodnutie SMK, ktorá má zväčša disciplinovaných voličov, na koho stranu sa pridá. Ťažko povedať, ako sa napríklad zachovajú voliči Smerom vylúčeného Murgaša, alebo tí, ktorí volili Kotlebu. Budúce dva týždne sľubujú zaujímavú kampaň i zákulisné kortešačky. Rozhodne to, kto priláka k volebným urnám viac svojich priaznivcov.

Voľby regionálnych poslancov v našom kraji boli v plnej réžii strán vládnej koalície a opozície. Dominantné víťazstvo dosiahla koalícia SMER – HZDS s pohodlnou nadpolovičnou väčšinou 27 zo 49 mandátov. Ďalšia vládna strana – SNS išla v koalícii s mimoparlamentnou HZD a získala pre vládnu koalíciu ďalšie 3 mandáty, čo spolu predstavuje takmer dvojtretinovú väčšinu, do ktorej chýbajú ešte traja.

Opozičná koalícia SDKÚ-KDH má šesť poslancov, jazýčkom na váhach môže byť SMK so 7 poslancami. Jej konkurentovi v južných okresoch kraja – strane Most-Híd pripadol iba jeden mandát a zdá sa, že rozkol v SMK sa aspoň v banskobystrickom regióne tejto strany až tak výrazne nedotkol. Otázkou zostáva, ako dokáže minoritná stredopravá opozícia (ak aspoň formálne vznikne), vzdorovať priam desivej prevahe vládnej koalície v banskobystrickom regionálnom parlamente.

Menšie mimoparlamentné strany a hlavne nezávislí kandidáti, napriek niektorým známym menám, voličov nepresvedčili. Vo voľbách župana absolútne, vo voľbách poslancov uspelo päť kandidátov v rôznych okresoch mimo Banskej Bystrice a Zvolena, ktorí však asi ťažko vytvoria v parlamente jednoliaty poslanecký klub a časom sa skôr jednotlivo, alebo ad hoc pri hlasovaniach pripoja k niektorému zo straníckych klubov. To môže byť zaujímavé pre vládne strany na získanie „ústavnej“ väčšiny alebo pre opozičné na jej blokovanie, hoci pre prostú väčšinu si vystačí koalícia SMER-HZDS sama.

Kocky sú teda hodené. Voliči rozhodli a teraz je to na regionálnych politikoch, ako naložia s ich dôverou. Princíp straníckej politiky zvíťazil aj vo väčšinovom systéme regionálnych volieb. Dvadsať rokov po novembri ´89 je to zaujímavé zistenie. Ako sa zdá, nepolitická občianska politika ustupuje silným parlamentným stranám Či je to tak správne, necháme radšej na občanoch – voličoch, alebo politických analytikoch. Budúci rok uvidíme, či tento trend zasiahne aj komunálne voľby.