Piatkové zastupiteľstvo BBSK v kinosále Spojenej školy v Kremničke začalo netradične. Poslanci BBSK jednomyseľne schválili návrh predsedníčky najsilnejšieho klubu SMER-SD na uctenie si pamiatky umučených pri neďalekom pamätníku.

Poslankyňa Ľubica Laššáková predniesla návrh na zaradenie nového úvodného bodu programu – pietny akt položenia vencov k Pomníku obetiam nacistických represálií v Kremničke. Odôvodnila ho slovami:

„Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, som veľmi rada, že sa stretávame práve v Kremničke, dnes mestskej časti Banskej Bystrice, ktorá sa však do dejín, bohužiaľ, zapísala ešte za čias, kedy bola samostatnou obcou v rámci Slovenského štátu, čiže Slovenskej republiky z rokov 1939-1945.

Od novembra 1944 do februára 1945 tu príslušníci nemeckých nacistických jednotiek spolu s kolaborantmi z Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy vykonali v neďalekých zákopoch celkovo 9 masových popráv, výsledkom ktorých bolo 747 mŕtvych, z toho 211 žien a 58 detí vo veku do 14 rokov.  Tým sa zapísala Kremnička do dejín ako jedno z miest, ktoré boli postihnuté najrozsiahlejšími represáliami vo forme vyhladzovacích akcií na Slovensku.“  

Ďalej Ľubica Laššáková pokračovala:

 „Tento rok si pripomíname 70. výročie Slovenského národného povstania a som rada, že aj my môžeme prejaviť úctu obetiam tohto nezmyselného vraždenia aspoň tým, že spoločne položíme kyticu kvetov k pamätníku venovanému týmto obetiam, ktorý je tu neďaleko. 

Považujem za nevyhnutné, aby sme nezatvárali oči pred našou minulosťou, aj keď nám nie je vždy príjemná. Pretože našu minulosť, pán predseda, nič nezmení. Ani to, že sa k nej prestaneme vyjadrovať, ani to, že ju budeme prekrúcať. Zmeniť môžeme to, čo sa deje dnes a bude diať v budúcnosti.“

Keď dal župan Marian Kotleba hlasovať o tomto návrhu, netváril sa príliš nadšene. Je všeobecne známe, že na vojnové roky a SNP má iný názor, ako poslanci BBSK. Po jednomyseľnom odhlasovaní tohto uznesenia musel vyhlásiť prestávku a všetci poslanci (okrem župana) sa spolu s novinármi odobrali k neďalekému Pomníku umučeným v Kremničke, kde položili veniec a poklonili sa pamiatke obetí.

Dejiny na Slovensku zaznamenali v roku 1944 okamihy, ktoré sa do národnej  kroniky zapisujú iba so sebazaprením. Po dvoch mesiacoch hrdinského ozbrojeného povstania sa koncom októbra začali kruté fašistické represálie. Nemeckí okupanti a ich slovenskí prisluhovači sa vŕšili na domácom obyvateľstve za odvahu a nebojácnosť v jeho boji s nepriateľom.

Banská Bystrica ako centrum SNP si „zaslúžila“ osobitnú pozornosť. Nemeckí vojaci a pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy prenasledovali, zatýkali a popravovali. Dni, týždne, mesiace horúčkovito likvidovali všetkých nepohodlných. Svedkami zverstiev sa stali Nemecká, Kalište, Ostrý Grúň a mnohé ďalšie slovenské obce.

Pamätníkom tohto krutého obdobia je aj obec Kremnička. V jej tesnej blízkosti sa v čase SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hromadných popráv. Prvá sa uskutočnila 5. novembra ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, privezených z banskobystrickej väznice. Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945.

Celkom bolo v Kremničke zavraždených 747 osôb. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a britskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukrajinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo viac ako 450 rasovo prenasledovaných občanov židovského pôvodu a 53 Rómov, matiek i detí. Kremnička sa tak stala najväčším masovým hrobom na Slovensku.

Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste odhalený pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča, ktorý spolu s veršami Andreja Plávku pripomína nám súčasníkom:

„Tu mĺkvo strážime rok slávny meruštvrtý, odkazom dýchame krvavou touto pôdou. Nech skúva dejiny výkričník našej smrti, bolestne slávna je púť naša za slobodou.“

V kamennej ohrade stojí pyramidálny pylón s trojicou spätých krížov. Pamätník je zavŕšením majstrovskej série Jurkovičových stavieb a nadväzuje na motívy, ktoré použil v Haliči na cintorínoch z prvej svetovej vojny. Umiestnenie na úpätí svahu a práca s proporciami sa vyznačujú kultivovanou a nenápadnou dokonalosťou. V roku 1995 pribudol k nemu osobitný pomník židovským obetiam MENORA, ktorého autorom je Ing. arch. Juraj Fatran z Izraela.