V tieni vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý vyvolalo Rusko inváziou na územie svojho západného suseda, akoby slovenská vláda rezignovala na riešenie zložitých problémov v slovenskom zdravotníctve, pokračujúce zdražovanie tovarov a služieb spojené s pomaly už dvojmiestnou infláciou.

Vládni predstavitelia kvôli vojne na Ukrajine nechávajú mimo záujmu problémy našich dôchodcov, zamestnancov, podnikateľov či firmy. Slováci a Slovenky tak musia sami na svojich pleciach niesť ťarchu sociálno – ekonomickej krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu a teraz vojnovým konfliktom na východ od nás.

Naši občania pomáhajú Ukrajine, vláda nepomáha svojim občanom

Na jednej strane je úžasné, ako sa ľudia na celom Slovensku zapojili do humanitárnej pomoci Ukrajincom utekajúcim pred vojnou, ako naše samosprávy s dobrovoľníkmi prijímajú utečencov a poskytujú im ubytovanie, čakajúc na finančnú pomoc štátu a koordináciu jednotlivých krokov pomoci z úrovne ministerstva vnútra.. Utečenci dostávajú bezplatnú zdravotnú starostlivosť a základnú sociálnu výpomoc, viacerí aj prácu.

Už menej povzbudivé je to, že vypuklé problémy obyvateľov Slovenska  vládna koalícia (vraj kvôli Ukrajine) odsunula na vedľajšiu koľaj. Zatiaľ ďalej rastú ceny pohonných hmôt, po potravinách a energiách zdraželi aj služby, ľudia majú čoraz hlbšie do peňaženiek. Môže sa ľahko stať, že vlna solidarity s Ukrajincami utekajúcimi pred vojnou onedlho opadne, pretože Slováci budú mať problémy sami so sebou a vysokými cenami za všetko, čo potrebujú k normálnemu životu. Ak to vláda nebude riešiť, môže situácia po krátkom čase dospieť od solidarity k chlebovej revolúcii, pretože hnev ľudí a ich nedôvera voči tejto vláde sa ešte znásobia.

Všimli ste si, že vláda už nerieši finančnú pomoc pre dôchodcov, ktorí doplácajú na zdražovanie a vysokú infláciu azda najviac, pretože ich mesačný príjem je obmedzený výškou priznaného dôchodku? Rovnako skončili aj podnikatelia a firmy, ktoré po covide teraz doplácajú na energetickú krízu a rast nákladov. Štátna pomoc akosi zamrzla a nevedno, či a kedy sa vôbec naštartuje. To neveští nič dobré.

Slovenské zdravotníctvo v ohrození

Týka sa to aj zdravotníctva. Po administratívne ukončenom covide (hoci čísla pozitívne testovaných s úmrtiami sú stále pomerne vysoké) by sa mali v nemocniciach opäť rozbehnúť odložené operácie. Podľa denníka Pravda, ktoré ako jedno z mála médií hlavného prúdu informuje aj o dianí v slovenskom zdravotníctve, to však nie je isté.

Nemocnice totiž už tri mesiace rokujú s poisťovňami o navýšení financií na tento rok. Všetky tri zdravotné poisťovne však môžu uhrádzať platby len do výšky rozpočtu, ktorý však nepokrýva ani potreby zamestnancov nemocníc. Analytici aj s opozíciou upozorňujú, že ak sa do konca marca nemocnice a poisťovne nedohodnú, dostanú ľudia len urgentnú starostlivosť.

Problém sa ťahá od minulej jesene, keď vládna koalícia odklepla v parlamente rozpočet na tento rok, z ktorého má ísť do zdravotníctva 6,37 miliardy eur. Zdravotníci, ktorých štát tak vyzdvihoval v boji s covidom, to kritizovali, pretože sa ráta len so základnou valorizáciou platov.  Nízke sú aj plánované výdavky a zníženie platieb za poistencov štátu o 230 miliónov eur.

Zľava Vladimír Lengvarský a Igor Matovič

Vláda a koaličná väčšina v parlamente opakovane odmietli návrhy opozície presunúť 500 miliónov eur  z rozpočtovej rezervy zdravotníkom a pacientom prostredníctvom platieb za poistencov štátu. Aby toho nebolo málo, zastavilo sa vyplácanie covidových príplatkov slovenským lekárom, sestričkám, záchranárom  a ostatným zdravotníkom, hoci sa musia stále starať o covidových pacientov, pretože pandémia z medicínskeho hľadiska ešte neskončila.

Vyhovárať sa na prednostnú potrebu financovania pobytu vojnových utečencov z Ukrajiny na Slovensku neobstojí, lebo EÚ preplatí štátu veľkú časť nákladov s tým spojených. Aj teraz prvotné náklady spojené so starostlivosťou o utečencov z Ukrajiny majú vo svojej  réžii samosprávy, azda im to štát preplatí, len aby to nebolo ako pri testovaní. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von Leyen tvrdí, že Únia poskytne členským štátom na riešenie pomoci utečencom potrebné financie, len kedy a v akom objeme.

Minister financií Matovič ešte koncom minulého roka znížil rozpočet zdravotníctva o 232 miliónov eur, ktoré prešli do finančnej rezervy. Tú však nerozpustí skôr, ako nebude vidieť šetrenie v rezorte. Samotný minister zdravotníctva Lengvarský tvrdí, že možnosti ušetriť síce má, no nie toľko, ako sa po ňom chce. Pre zaujímavosť na Slovensku je v nemocniciach 31 tisíc lôžok, z toho v rámci rozšíreného lôžkového fondu je vyhradených 5 380 pre potreby Ozbrojených síl a požiadavky NATO. Ako sa tieto nemocničné lôžka využijú najbližšie mesiace, je v tejto chvíli otázne.

Rovnako nezodpovedaná je otázka ďalšieho odlivu lekárov a zdravotných sestier zo Slovenska, čo reálne hrozí. Asi ťažko ich nahradia utečenci z Ukrajiny…

Sloboda slova dostáva na frak, niektoré protiruské sankcie zasiahnu aj Slovákov

Mainstreamové médiá nás od rána do večera unisono informujú o vojnovej situácii na Ukrajine a pomoci utečencom. Iné problémy Slovenska akoby neexistovali. Štát v zmysle narýchlo prijatého zákona o mobilizácii a cenzorskej vsuvky začal vypínať alternatívne médiá „so škodlivým obsahom“, akoby sme boli vo vojnovom stave.

Pritom je jasné, že publikovaným správam z bojísk jednou či druhou stranou konfliktu sa nedá celkom veriť, lebo sa nedajú overiť z nezávislého zdroja.  Nečudo, že kriticky zmýšľajúci ľudia hľadajú hodnovernejšie informácie na sociálnych sieťach či z iných hodnovernejších nezávislých zdrojov.

Do toho všetkého premiér Heger spolu s prezidentkou Čaputovou v rámci protiruských sankcií  nahlas uvažujú o odstrihnutí dodávok ruského plynu a ropy pri našej obrovskej závislosti od týchto zdrojov energie, ktoré vonkoncom nedokáže nahradiť drahý dovoz skvapalneného plynu z Ameriky či iné zdroje energie. Je zaujímavé, že Nemci a Holanďania sa už vyjadrili, že tento krok EÚ nepodporia.

Eduard Heger a Zuzana Čaputová

Ekonómovia vedia, že takéto sankcie by sa v prvom rade nepríjemne dotkli obyvateľov Slovenska (najmä tých so slabými alebo priemernými príjmami), lebo plyn a ropa tvoria základné suroviny nášho priemyslu a výroby. Myslí na to niekto zo slovenských ústavných činiteľov? V koho záujme by to bolo?

Minister financií Matovič odhaduje, že celkové náklady, ktoré bude mať Slovensko s vojnou na Ukrajine, môžu dosiahnuť výšku niekde medzi jednou až dvomi miliardami eur, pričom to tento rok bude stáť jedného slovenského zamestnanca približne 500 až 1 000 eur.

Podľa Matoviča je dosť možné, že v Európe môže vystreliť inflácia na 15 percent. Prostriedky, ktoré chcela vláda dať na valorizáciu či na preplácanie vyšších cien energií, nedokáže teraz použiť na tento účel. Inými slovami platí, že „pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže“…

Je tu aj ďalšie riziko. Miesto uvážlivého postoja k vojnovému konfliktu na Ukrajine spojeného s humanitárnou pomocou a aktívnym prispením k mierovému riešeniu krízy posielame Ukrajincom zbrane, čím sa nepriamo stávame účastníkmi konfliktu a potenciálnym vojenským terčom…

Zľava Volodymyr Zelenskyj, Joe Biden a Vladimir Putin

Aký to paradox v porovnaní s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, často kritizovaným za svoju politiku Európskou úniou, ktorý v prvom rade presadzuje záujmy Maďarska a jeho obyvateľov. Ešte pred vojnou na Ukrajine dojednal s Ruskom rozšírenie dodávok plynu za výhodné ceny a hoci Maďari sa podieľajú na humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, Orbán nesúhlasil s dodávkami zbraní do oblasti vojnového konfliktu ani s ich prevozom cez Maďarsko. Na Slovensku niečo nevídané.

Možno si onedlho začneme klásť otázku, načo je nám vláda, ktorá sa nestará o svojich občanov a nehľadí v prvom rade na slovenské záujmy? Vieme predsa, že svet po tejto vojne už nikdy nebude taký, ako predtým, zmení sa aj jeho geopolitické usporiadanie s novým rozdelením vplyvu veľmocí.

Len nech čo najskôr skončí vojna na Ukrajine a zavládne mier. K tomu dospejeme skôr diplomaciou ako silou, preto by svetové spoločenstvo malo neustále tlačiť obidva znepriatelené štáty k zastaveniu bojov a mierovým rokovaniam, čo by malo mať prednosť pred zbrojením či nepremyslenými sankciami postihujúcimi aj našich občanov či firmy.

Mierové rokovania Ukrajiny s Ruskom