Všimli ste si, že o covide už takmer nepočuť v našich médiách, hoci ešte pred pár mesiacmi to bola každodenná téma na titulných stranách? Jednoducho ju vystriedala vojna na Ukrajine a strach z covidu nahradila trauma z vojenského konfliktu.

Zaujímavé vysvetlenie poskytol verejnosti prof. MUDr. Jiří Beran, CSc., známy český epidemiológ a vakcionológ. Tento aj vo svete uznávaný odborník nepodľahol celosvetovej vlne „covidizmu“, ako nazval systém postupného okliešťovania ľudských a občianskych práv pri zavádzaní plošných opatrení vládami jednotlivých krajín v boji s pandémiou koronavírusu.

Je zvláštne, ako demokratickým vládam v tomto nátlakovom procese vyvolávania strachu z covidu významne pomáhajú zväčša liberálne médiá hlavného prúdu podporované provládnymi odborníkmi. Tí, ktorí majú iný odborný názor ako oficiálny vládny, nedostávajú priestor na jeho prezentáciu vo verejnej diskusii, pretože sa to nehodí do plánu.

Pri udeľovaní výhod resp. zákazov štát propagandisticky rozdelil ľudí na očkovaných a neočkovaných, postavil ich proti sebe v duchu známeho latinského hesla „divide et impera“ (rozdeľuj a panuj). Až po dlhšom čase, keď zastalo očkovanie, pripustili vládni odborníci to, čo tvrdili tí „zneuznaní“ – že prirodzená imunita získaná prekonaním covidu je vo všeobecnosti vyššia resp. minimálne rovnaká ako po očkovaní, že význam má očkovať rizikové skupiny, predovšetkým starších ľudí postihnutých aj inými ochoreniami a nie zdravú mladú populáciu či deti.

Zľava Vladimír Lengvarský, Igor Matovič a Eduard Heger

Ukázalo sa, že covidom  sa môžu infikovať aj trikrát očkovaní a podľa výsledkov výskumu v Izraeli ani prípadná štvrtá dávka už veľmi nepomôže. Prenášať ochorenie môžu všetci, pričom zaočkovaní majú zväčša ľahší priebeh ochorenia s nižším rizikom úmrtnosti a v menšej miere zaťažujú nemocnice. Aj to sa však pri nových kmeňoch koronavírusu môže zmeniť, o všetkom rozhoduje imunitný systém človeka  a jeho schopnosť odolávať covidu.

Zatiaľ sú pravidlá nastavené tak, že štát bude nazerať na očkovaných tromi dávkami po uplynutí úradne stanovenej doby platnosti covid pasov, ktorá je deväť mesiacov, ako na neočkovaných (po prekonaní covidu je táto lehota stanovená na 6 mesiacov po pozitívnom teste). Nevedno, čo bude potom, či sa odznova začne s očkovaním ďalšími dávkami alebo sa nasadia účinné lieky proti covidu. Uvidíme.

Počas tretej covidovej vlny dokonca zaznievali úvahy o povinnom očkovaní, k čomu sa v praxi ako prví v EÚ odhodlali Rakúšania, ale napokon z toho vycúvali. S príchodom jari akoby uťal. Opatrenia sa zrazu uvoľnili a covid bol „administratívne zrušený“. Pritom pohľad na aktuálne čísla hovorí, že aj na Slovensku sa objavil nový subvariant vírusu, denná pozitivita ľudí dosahuje stále hodnotu okolo 50 percent z počtu pozitívne testovaných PCR testami  pri viac ako 20 úmrtiach denne, aj keď mierne klesá počet hospitalizovaných.

Po 24. februári nahradila naratív covidu vojna na Ukrajine. Hoci ju všetci odsudzujeme, vláda a médiá hlavného prúdu dostali do ruky novú zbraň na šírenie ďalšieho strachu medzi ľuďmi v štýle „kto nejde s nami, je proti nám“. Inými slovami kto má iný názor na riešenie vojnového konfliktu, ako je oficiálny vládny, stáva sa nepriateľom štátu. Sloboda slova ako najväčší politický výdobytok novembra 1989 dostáva na frak, aj keď Slovensko nie je vo vojnovom stave.

Zrazu sa objavujú v médiách známi či neznámi vládni „odborníci“ na vojnu a dezinformácie, ktorí strašia reštrikciami proti inak zmýšľajúcim. Každému normálnemu človeku je jasné, že skôr či neskôr musí v oblasti aktuálneho vojnového konfliktu zavládnuť mier, ibaže zatiaľ nikto nevie, kedy a za akú cenu. Isté je len to, že Ukrajina ani Rusko po vojne už nebudú také ako predtým, zmení sa aj celý globálny svet.

V prvom rade by nám malo záležať na čo najrýchlejšom dosiahnutí mierového riešenia tragického konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou a nie na zvyšovaní zbrojenia, ako o tom hovoria radikálni predstavitelia USA a EÚ, hoci Európania majú predsa len väčší záujem na ukončení bojov a diplomatickom riešení sporu.

U nás zatiaľ Národný bezpečnostný úrad poľuje na „proruských trollov“ a tzv. dezinformačné weby, ktoré sú v opozícii voči vláde. Umlčiava ich za iný názor, hoci je zrejmé, že iba blázon by podporoval vojnu. Jednoducho z NBÚ príde príkaz na vypnutie nepohodlného webu bez bližšieho zdôvodnenia a bez možnosti brániť sa takémuto rozhodnutiu súdnou cestou. Takto funguje „liberálna  demokracia“ v praxi. Ibaže takto nenápadne začína aj totalita. Vari sme už zabudli, čo tu bolo pred viac ako tromi desaťročiami?

Opäť sa na Slovensku zavádza cenzúra, lebo tak rozhodli vládni poslanci v nejakom zákone kvôli vojne na Ukrajine. Je zarážajúce, že väčšina novinárov je ticho a neprotestuje, dokonca niektorí prominentní novinári to schvaľujú, aspoň dočasne. Vôbec si neuvedomujú, že raz, keď sa zmení režim, sa to môže obrátiť proti nim. Kto sa ich potom zastane, keď niekto kradmou rukou siahne aj na ich slobodu slova?

História nás učí, že mlčanie intelektuálov a médií pri flagrantnom ohýbaní demokracie sa môže ľudstvu vypomstiť. Aj keď je to možno prisilné prirovnanie, pripomeňme si slová pastora Martina Niemöllera o nečinnosti nemeckých intelektuálov po nástupe nacistov k moci:

„Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.
Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.
Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa žid.
Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.“

Nevedno, dokedy vláde vydrží strašenie ľudí covidom a teraz vojnou,  pretože na povrch sa tlačia aktuálne sociálno – ekonomické problémy Slovákov a Sloveniek, najmä tých príjmovo najslabších. Ak si niekto myslí, že sankcie uvalené Európskou úniou na Rusko ukončia vojnu a položia túto krajinu na kolená, je na veľkom omyle. Možno sa čoskoro ukáže, že Rusko sa preorientuje na ázijské trhy, rubeľ posilní a zastavia sa dodávky ropy a plynu do Európy.

Inými slovami ekonomické sankcie voči Rusku sa obrátia aj proti obyvateľom Slovenska, ktorí svoj hnev a nespokojnosť nasmerujú proti pani prezidentke a vláde. Všetci počuli, že Zuzana Čaputová aj Eduard Heger by v rámci sankcií neváhali stopnúť  ropu a plyn z Ruska už dávnejšie, aby oslabili financovanie ruského vojenského priemyslu a vedenie vojny na Ukrajine, keby sa tak rozhodla EÚ. Myslia však pri týchto úvahách na Slovákov a Slovenky, na ktorých život by to malo devastujúce účinky, najmä tých sociálne najslabších? Vyzerá to tak, akoby pre vládnu moc na Slovensku bola dôležitejšia Ukrajina a záujmy EÚ s USA skôr, ako vlastní občania.

Skutočným strašiakom pre obyvateľov Slovenska nie sú ukrajinskí utečenci, ktorým najmä vďaka dobrovoľníkom a samosprávam poskytujeme širokú humanitárnu pomoc, ale dvojciferná inflácia, neúmerné zdražovanie cien energií, tovarov a služieb, čo by po vypnutí dodávok ropy a plynu pri našej takmer stopercentnej závislosti na Rusku bola priam katastrofa.  Neriešenie týchto akútnych domácich problémov môže vyhnať nespokojných a nahnevaných ľudí do ulíc, ibaže potom už bude pozde hasiť požiar, zatiaľ tlejúci pod povrchom udalostí všedných dní…