Priatelia, svet, ktorý sme poznali, zaniká. Nezaniká pomaly, takpovediac „evolučne“. Zaniká  tryskom. Dnes si slobodu „kupujeme“, nosíme Kainovo znamenie v podobe rúšok, chystajú nám covid pasy, stredná trieda je pomaly zlikvidovaná, bohatí budú bohatšími, tých, čo žijú pod hranicou chudoby pribúda.

Keď táto nepochopiteľná hystéria prejde, ak teda vôbec, budete veľmi prekvapení kaviareň, kde ste sa možno zvykli na ešte z práce zastaviť, už nebude. Uvidíte vyprataný priestor a na skle nalepený oznam – „Na prenájom“. Takisto vaša obľúbená reštaurácia, kaderník, elektro, atď…

Títo ľudia sa už nevrátia ku svojmu podnikaniu. Prenájmy zrušili, zariadenie rozpredali… Presne títo ľudia si však dnes môžu pozrieť/vypočuť reklamu, ako ministerstvo práce pomáha živnostníkom. Toto samozrejme iba zvyšuje hnev a zatrpknutosť.

V tom starom svete sme boli zvyknutí, že štát naše životy chráni. Čo je väčší zločin – kradnúť eurofondy alebo neposkytnúť počas pandémie liek, ktorý zachraňuje životy? Touto otázkou nechcem navodzovať dojem, že kradnúť eurofondy je v poriadku.

Môj mozog sa zdráha pochopiť a prijať fakt, že život zachraňujúci liek by mohol niekto zámerne sabotovať kvôli zisku z iného, síce menej účinného, ale drahšieho lieku.

Tento svet sa naozaj zmenil. Jeden z Murphyho zákonov hovorí, že každá zmena vedie k horšiemu. Dnes to platí minimálne v našej, tzv. západnej civilizácii. Bol som pobúrený, keď Twitter, Facebook a podobne, zablokovali účet americkému prezidentovi. Najmocnejšiemu štátnikovi sveta.

Tu sme spoznali, že súkromné vlastníctvo musí mať svoje limity a nakladanie s ním musí byť redefinované, pokiaľ ovplyvňuje veľké skupiny ľudí – a to v zmysle verejnej služby, na ktorú sa budú vzťahovať iné kritéria (s jeho nakladaním) v zmysle slovného spojenia „súkromné vlastníctvo“, resp. „súkromný majetok“.

Stalo sa niečo nepredstaviteľné. Nejaký admin skrátka zablokoval účet americkému prezidentovi! Obludnosť tohto konania pochopila aj A. Merkelová, inak nie veľká priateľka Trumpa. Lebo tu nešlo o Trumpa. Tu ide o iné. Že to mohli urobiť a urobili to. Potom vyvstane otázka – kto vládne? Volení politici, alebo súkromné firmy? Kto vládne svetu? Zuckerberg?

Prečo sa pýtam? Lebo už nie iba amerického prezidenta, ale aj celý kontinent! Facebook totiž v Austrálii zrušil možnosť vyhľadávať a prezerať si správy na svojich stránkach. Nie je podstatné, že ide o súboj Facebooku s austrálskou vládou kvôli zákonu platiť tvorcom mediálneho obsahu za jeho zverejňovanie na svojich stránkach.

 Ide o to, že môžu! A urobia to. Bez ohľadu na to, že je to v rozpore so slobodným šírením informácií, že je to šikana ako vyšitá. Takže, už nie iba americký prezident. Už celý kontinent! Vitajte v novom svete! 

Dovetok

V čase, keď Ján Baránek písal tento komentár k administratívnemu blokovaciemu systému na Twitteri či Facebooku, ešte netušil, že jeho video rozhovor s docentom Pavlom Törokom o liečbe covidu Ivermectinom zablokuje You Tube (viď https://www.bystricoviny.sk/bystricoviny-tv/you-tube-zmazal-video-o-ivermectine-spochybnuje-sa-liecba-covidu-komu-je-to-nepohodlne).

Sme svedkami toho, ako sa všemocné médiá snažia manipulovať pravdu či blokovať nepohodlné informácie. Asi sa treba spýtať, prečo a v záujme koho či čoho to robia? Kto im dal na to právo označovať menšinové resp. alternatívne názory za konšpirácie a hoaxy, ich autorov za konšpirátorov či dezolátov?

Vari nežijeme v slobodnej demokratickej spoločnosti, ktorá je založená aj na permanentnej diskusii? To potrebujeme mať policajný dozor nad tým, čo si ľudia myslia a čo hovoria, lebo sa to niekomu mocnému nepáči? Opäť sú v kurze udavači a cenzori?

Nezdá sa vám, že to sme tu už mali mysliac si, že v novembri ´89 sme sa toho zbavili? Vyzerá to však tak, že ani západná demokracia, ktorou sme sa vtedy inšpirovali, nie je celkom slobodná pre všetkých. Komu a čomu má dnes človek veriť?

Je to náročná doba, ktorú žijeme, nielen kvôli pandémii. Nie nadarmo sa vraví, že v núdzi poznáš priateľov. Preto sa oddá veriť sebe a skutočným priateľom, ktorí vás nesklamú ani v tých najťažších chvíľach s ochotou pomôcť si navzájom, zachovajú si slobodnú myseľ nezaťaženú mocou či veľkosťou svojho bankového konta…