Od konca II. svetovej vojny onedlho uplynie 75 rokov. Pripomínanie si tejto významnej kapitoly našich dejín je dôležité pre nás aj budúce generácie.

Pamätníky 2. svetovej vojny  

Druhá svetová vojna je do súčasnosti najväčším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov obyčajných ľudí – vrátane detí, žien, milióny bojujúcich vojakov. Boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.

Koniec druhej svetovej vojny si pripomíname 8. mája, kedy nemecké nacistické velenie podpísalo kapituláciu do rúk spojencov, ktorá znamenala koniec vojny. U nás máme v tento deň štátny sviatok – Deň víťazstva nad fašizmom. Na Slovensku sa nachádza vyše 2 800 pietnych symbolov – pamätníkov, pamätných tabúľ na pamiatku padlým v 2. svetovej vojne.

Viac ako 90 000 obetí, 20 ústredných vojnových cintorínov po celom území Slovenska. Čierne memento, ktoré desí a je výstrahou aj 75 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. Desaťtisíce mladých mužov, ktorí sa už nikdy nevrátili do svojej rodnej vlasti, k svojim rodinám. Pripomínajú ich len náhrobky na  cintorínoch s menom, ale veľmi často aj bez mena.

Mestá Banská Bystrica a Zvolen na strednom Slovensku boli centrami Slovenského národného povstania, ktoré si vyžiadalo aj mnoho civilných obetí zo strany nacistov. Preto ich oslobodenie vojakmi Červenej armády a Rumunskej armády sa stalo symbolom. Dnes ich obete v týchto dvoch mestách pripomínajú pamätníky na námestiach a vo Zvolene aj najväčší cintorínový komplex 2. svetovej vojny  na Slovensku, kde je pochovaných vyše 27 000 vojakov sovietskej a rumunskej armády.

V Banskej Bystrici pripomína zločiny nemeckých nacistov na Slovensku počas 2. svetovej vojny aj pamätník v Kremničke. Dôležitým mementom je vojna ako taká v dôsledkoch pre civilné obyvateľstvo. Prítomnosť vojakov či už nepriateľských, alebo osloboditeľských komplikovala život bežných ľudí na území Slovenska. Niekedy zasiahli do životov bežných ľudí a ich rodín veľmi surovým spôsobom – spravodlivosti, či ospravedlnenia sa nedočkali.

A prečo oslavujeme koniec 2. svetovej vojny 8. a nie 9. mája? Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých Spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu krátko pred polnocou 8. mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01 hod. Stredoeurópskeho času. V tej dobe bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň – 9. máj 1945.

Oslobodzovanie územia Slovenska spod nacistickej okupácie

Príchod vojakov sovietskej Červenej armády a Rumunskej armády bol všeobecne prijímaný na území Slovenska s nádejou, že útrapy vojny sa už čoskoro skončia. Stretnutia s unavenými, ošarpanými, zmrznutými a  vychudnutými vojakmi, to boli zážitky na celý život.

Išlo o príslušníkov štátov, ktoré už mali oslobodenie vlastného územia dokončené a aby porazili nacistickú moc, boli nútení bojovať na inom území a ďalej trpieť nesmierne útrapy a zomierať. Niet sa čo čudovať, že dnes voláme týchto osloboditeľov hrdinami, aj napriek tomu, že ich prítomnosť niekedy komplikovala život bežných ľudí na území Slovenska.

Oslobodzovanie územia Slovenska trvalo 226 dní do 3. mája 1945. Slovensko oslobodzovalo niekoľko stotisíc vojakov sovietskej červenej a rumunskej armády, ktorí bojovali proti nemeckým nacistickým a maďarským fašistickým jednotkám.

Počas druhej svetovej vojny na území Slovenska zahynulo a je pochovaných vyše 60 000 vojakov červenej armády a vyše 10 000 vojakov rumunskej armády. Straty Červenej armády boli oveľa vyššie a jej účasť na oslobodení Slovenska určite významnejšia.

Ale o vzťahu Rumunov k Slovensku vypovedá rozkaz veliteľa 4. rumunskej armády Gheorghe Avramesca, v ktorom upozorňoval vojakov, že „vstupujú do krajiny, ktorá nám vždy preukazovala úprimné priateľstvo“ a podľa toho sa majú správať k jej obyvateľstvu.

Oslobodenie Banskej Bystrice 25. marca 1945

Významné dopravné, strategické a povstalecké centrum Banskú Bystricu oslobodili vojská 40. sovietskej armády generálporučíka Filipa Fedosjeviča Žmačenka 2. ukrajinského frontu, ktorej bola operačne podriadená rumunská 4. armáda.

Na úsvite 25. marca zaútočili sovietske a rumunské jednotky nemecko-maďarskú obranu v meste súčasne z troch smerov: od Brezna, Zvolena – Radvane a Mičinej. Susedná Radvaň pred Banskou Bystricou bola oslobodená už 24. marca a pri jej oslobodzovaní padlo 27 sovietskych vojakov.  Sovietske a rumunské jednotky sa prebojovali do Bystrice najskôr od Radvane a vstúpili na Dolnú ulicu.

V poobedňajších hodinách z mesta ustúpili posledné zvyšky nemeckej nacistickej a maďarskej fašistickej armády. Vo večerných hodinách padlých vojakov pochovali okolo fontány na dnešnom Námestí SNP. Neskôr telá boli exhumované a pietne prenesené na Ústredný vojnový cintorín vo Zvolene. Banskú Bystricu ostreľovalo nemecké delostrelectvo až do 4. apríla od obce Jakub, kde držali Nemci postup osloboditeľských vojsk smerom na Harmanec.

Vojnové cintoríny na Slovensku

Hneď po ukončení vojny sa aj na Slovensku začalo s usporiadaním vojnových hrobov. Boli vybudované centrálne vojnové cintoríny po celom Slovensku. Spočiatku mŕtvych pochovávali, kde prišlo, až neskôr ich zvážali z celého stredného i západného Slovenska na Ústredný vojnový cintorín vo Zvolene. Pochovaní boli aj priamo na námestiach v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

To, že sú príslušníci ozbrojených síl pochovaní dôstojne na jednom cintoríne, je prejav úcty a pripomenutie budúcim generáciám. Medzi najväčšie cintoríny Červenej armády patria cintoríny vo Zvolene (viac ako 17 000),  Michalovciach (viac ako 17 000),  Svidník (viac ako 9 000), ale aj Slavín v Bratislave (viac ako 6 500).

Vo Zvolene je umiestnený pri cintoríne Červenej armády aj Ústredný vojnový cintorín Kráľovskej rumunskej armády, kde je pochovaných vyše 10 000 vojakov. Ide o jeden z najväčších cintorínov rumunských vojakov v Európe.

Pamätník hrdinom Sovietskej a Rumunskej armády na banskobystrickom námestí

HRDINOM SOVIETSKEJ ARMÁDY, PADLÝM ZA NEZÁVISLOSŤ SOVIETSKEHO ZVÄZU A ZA VZKRIESENIE ČESKOSLOVENSKEJ  REPUBLIKY VĎAČNÁ BANSKÁ BYSTRICA

Pôvodne bolo na banskobystrickom námestí pochovaných vyše 50 sovietskych vojakov, ktorí padli pri  oslobodzovaní  mesta.  Tých neskôr exhumovali a previezli na cintoríny v Banskej  Bystrici  a  vo  Zvolene.  Prvým  pomníkom  nad  ich  hrobmi  bol  iba  malý  drevený  pylón  v  tvare  ihlanu s hviezdou na vrchole.  Po  krátkej  dobe ho  nahradilo  veľkorysé  dielo v tvare obelisku  architekta  Samuela Mironoviča Vajštejna.

Stavali ho nielen vojaci, aj obyvatelia mesta. V 90. rokoch bol na podnet rumunských  orgánov  a  po  súhlase  Ruskej  federácie  doplnený  osobitný nápis na bočnú stranu obelisku, ktorý dokumentuje účasť rumunských vojsk na oslobodení  Banskej Bystrice:

VĎAKA RUMUNSKEJ ARMÁDE – OSLOBODITEĽKE MESTA

Pamätník obetiam fašizmu v Banskej Bystrici – Kremničke

Išlo o najväčší vojnový zločin spáchaný na území Slovenska. Pamätník bol pietne odhalený v roku 1949. Kremnička v tej dobe bola samostatnou obcou a nebola súčasťou nášho mesta. Projektoval ho jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Dušan Jurkovič, ktorý sa však jeho odhalenia nedožil. Dušan Jurkovič navrhol aj Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Po potlačení Slovenského povstania nemeckou armádou a po dobytí Banskej Bystrice začali nacistické okupačné sily represie proti zajatým povstaleckých vojakom, partizánom, ale aj civilistom. Bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14. a 5. rota POHG.

Za miesto popráv bola vybraná obec Kremnička, kde sa nachádzali protitankové zákopy vykopané počas Povstania pre obranu Banskej Bystrice. Celkovo sa v šiestich masových hroboch objavilo vyše 700 obetí, čo robí masaker v Kremničke preukázateľne najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku.

Medzi obeťami boli aj ženy (viac ako 200)  deti (viac ako 50). Najväčšiu časť obetí v Kremničke tvorili obyvatelia židovského pôvodu, ktorých sa našlo v masových hroboch viac ako 450. Časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná na cintorínoch. Okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo pochovaných priamo v Kremničke.

Na mieste ich masového hrobu bol postavený Pamätník obetiam fašizmu, ktorý bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. K pamätníku bol v roku 1995 pripojený aj pamätník zavraždeným židovským obyvateľom, symbolický svietnik, zvaný Menora, jeho autorom bol slovensko-izraelský architekt Juraj Arieh Fatran.

Iróniou osudu ostáva, že sa v Kremničke vraždilo a zabíjalo ešte 17. marca 1945. Teda pár dní pred oslobodením Banskej Bystrice, pričom susedný Zvolen bol od 14. marca dokonca už oslobodený.

Vyjadrenia troch historických osobností k vojne a čo je vojna

Citát francúzskeho spisovateľa Louisa Ferdinanda Céline (1894 – 1961), ktorý prežil obidve svetové vojny:

„Vojna je vzájomné hromadné vraždenie miliónov ľudí, ktorí sa nepoznajú, v záujme malého počtu ľudí, ktorí sa poznajú, ale nevraždia sa navzájom.“

Citát rímskeho filozofa a štátnika Marcusa Tulliusa Cicera (106 pred Kristom – 43 pred Kristom):

„Niekedy musíme viesť vojnu preto, aby sme mohli žiť v spravodlivom mieri, ale keď dosiahneme víťazstvo, treba nepriateľa ušetriť, pokiaľ si vo vojne nepočínal kruto a neľudsky.“

A na záver citát vedca svetového formátu Alberta Einsteina (1879-1955), ktorý prežil dve svetové vojny:

„Neviem ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene.“