Hutnícke a banské činnosti  vytvorili priame základy vzniku pomenovania nášho mesta. Aj keď sa na tomto území, priamo nevykonávala ťažiarska činnosť, Banská Bystrica bola chýrnym administratívnym a obchodným  banským centrom a mala aj úspešné prevádzky na spracovanie kovových rúd s kvalitnou produkciou, žiadanou i v zahraničí.

Asi najznámejšími v tomto zmysle sú Thurzovsko – fuggerovská spoločnosť a Medený hámor.Nielen mesto, ale aj niektoré jeho časti dostali svoje názvy v súvislosti s baníctvom a spracovaním rúd. Konkrétne Uhlisko a Fončorda.

Názov podľa výroby dreveného uhlia

Uhliarstvo bolo veľmi dôležitým remeslom, ktoré súviselo s baníctvom a hutníctvom. Ich rozvoj v Banskej Bystrici  si vyžiadal zvýšené dodávky paliva – dreveného uhlia. To sa vyrábalo pálením dreva v postavených hraniciach z brvien – milieroch. Kmene stromov sa do mesta dopravovali aj vodnou cestou – po Hrone. Na to vznikli v priestore medzi mestom a obcou Majer tzv. Horné hrable na ich zachytávanie.

V blízkosti hrablí sa z logistických dôvodov, v okolí dôležitej stredovekej cesty smerom na Mičinú, vytvoril priestor priamo pre výrobu uhlia z doplaveného dreva. Postupne sa pre toto územie zaužíval názov Uhlisko. Výrobu dreveného uhlia koordinoval uhliarski pisár (KOHLSCHREIBER), ktorý tu neskôr aj sídlil. S ustupujúcou potrebou paliva pre priemyselné účely tu postupne uhliarska činnosť v priebehu 19. storočia zanikla.

Územie doplnili začiatkom XX. storočia rodinné domy a vily, neskôr sídlisko tehlových a panelových bytových domov. Od centra mesta je Uhlisko oddelené riekou Hron a spojené tromi mostami. Minulosť ešte stále pripomínajú pozostatky hrablí zachované pri rybníku Pod Rybou a názvy ulíc a lokalít Na starej tehelni – podľa bývalej fabriky na výrobu tehiel, či Žltý piesok odkiaľ sa do fabriky dovážala základná surovina.

Fončorda bola huta

Dnes sídlisko, pred tým nezastavaný priestor medzi mestečkom Radvaň a Banskou Bystricou dostalo svoj názov podľa domu – huty, na spracovanie rúd drahých kovov pomocou ortute. Amalgamácia je spôsob získavania zlata a striebra z rozomletej rudy, ortuťou na základe schopnosti ortuti tvoriť s nimi zliatiny – amalgámy.

FONCSOROZÓ – HÁZ  amalgámovňa sa nachádzala na okraji mesta (kvôli zdravotnej škodlivosti ortute), pri Tajovskom (Štiavnickom) potoku približne do konca 60 – tych rokov XX. storočia, v lokalite  kde sú dnes postavené budovy DUKLY, teda ešte aj časoch výstavby sídliska.

Po skončení priemyselnej prevádzky slúžila budova nazývaná Fončorda aj ako ubytovňa, napríklad pre vojenské účely. Po druhej svetovej vojne začala výstavba rodinných domov pre obyvateľov nacistami vypálenej obce Kalište – vznikla tak lokalita Nové Kalište.

Od konca 40 – tych rokov do začiatku 50.tych boli v jej blízkosti postavené aj tehlové bytové domy. Ďalší rozvoj bytovej výstavby nastal po roku 1966, kedy boli k mestu pripojené Radvaň, Kráľová a Iliaš. Dnes je Fončorda jednou z najväčších častí mesta s kompletnou občianskou vybavenosťou.

Po voľbách do orgánov mesta v roku 2014 začal na základe poslaneckých a občianskych iniciatív proces vytvorenia nových samostatných mestských častí Banskej Bystrice. Vymedzilo sa tým Uhlisko, Fončorda a Pršianska Terasa. Spolu s ďalšími ich má mesto v súčasnosti 19.