V súvislosti s výstavbou troch malých vodných elektrární na Hrone v okolí Banskej Bystrice zaznievajú protichodné hlasy o ich význame a vplyve na životné prostredie. Málokto si pritom kladie otázku, ako je to s protipovodňovou ochranou nášho mesta a susedných obcí, aby sa nezopakovala veľká povodeň na Hrone v Banskej Bystrici z októbra 1974.

Malá vodná elektráreň Šalková

Pred hodnotením a posudzovaním vplyvu a fungovania malej vodnej elektrárne v banskobystrickej mestskej časti Šalková, je potrebné uvedomiť si stav protipovodňovej ochrany na tomto území ešte pred výstavbou tejto elektrárne.

Existujúca protipovodňová línia Hrona vtedy nezabezpečovala ochranu Šalkovej pred povodňovými prietokmi Q_100.To znamená protipovodňovú ochranu pred takzvanou 100-ročnou vodou, čo sú vo vodohospodárskej terminológii povodňové prietoky, ktoré sa môžu vyskytnúť v priemere raz za 100 rokov.

Dnes môžeme s uspokojením konštatovať, že práve výstavba tejto malej vodnej elektrárne podnietila aj výstavbu viacerých protipovodňových objektov, ktoré už zabezpečujú prevedenie tzv. 100-ročných povodňových prietokov. Napríklad došlo k úprave pravostrannej i ľavostrannej ochrannej hrádze, na oboch stranách hrádze sa vybudovali podzemné tesniace steny, za ľavou ochrannou hrádzou drenážny rigol, ktorého súčasťou je aj prečerpávacia stanica vnútorných vôd a taktiež sa upravili brehy nad i pod vodným stupňom.

Okrem toho bol vybudovaný nábrežný múr na ľavom brehu Hrona a monitorovacie sondy hladín podzemných vôd. Všetky spomínané protipovodňové stavby koncepčne nadväzujú na už vybudované protipovodňové línie v mestskej časti Banská Bystrica – Šalková a na budované protipovodňové opatrenia v časti priemyselného parku Banskej Bystrice.

Počas skúšobnej prevádzky v ktorej  MVE Šalková pracuje, je ešte potrebné doriešiť vznikajúce priesaky dobudovaním podzemných tesniacich stien. Aj napriek tomu, však už dnes možno jednoznačne konštatovať, že malá vodná elektráreň v Šalkovej je nielen ďalším zdrojom využitia obnoviteľných zdrojov energie, ale vybudovaným stupňom na vodnom toku výrazne zlepšila aj protipovodňovú ochranu v danom území, odstránila migračnú bariéru pre ryby, ako aj nebezpečný prah, na ktorom v minulosti došlo k viacerým úrazom vodákov.

Malá vodná elektráreň Iliaš

V súvislosti s novonavrhovanou výstavbou malej vodnej elektrárne na rieke Hron v banskobystrickej mestskej časti Iliaš  je potrebné poznať aj plány celkovej protipovodňovej ochrany Banskej Bystrice, ktorá je zaradená medzi 4 celoslovenské priority výstavby protipovodňových opatrení. Okrem Banskej Bystrice je to už vybudovaná protipovodňová ochrana Bratislavy, začatá výstavba protipovodňovej ochrany Košíc a pripravované protipovodňové opatrenia v Prešove.

A práve technické riešenie navrhovanej malej vodnej elektrárne v Iliaši je plne kompatibilné so stavbami protipovodňovej ochrany na celom území Banskej Bystrice, ktoré navrhuje a pripravuje Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Konkrétne ide o tri stavby:

Banská Bystrica – ochrana intravilánu pred povodňami

BB – Iliaš, protipovodňové opatrenia na Hrone v riečnom kilometri 170,965 -172,0 (1.035 m)

BB, Iliaš – Radvaň, protipovodňové opatrenia na Hrone v km 172,000-173,564 (1.564 m)

A hoci na prvé dve protipovodňové stavby nemá navrhovaná stavba malej vodnej elektrárne v Iliaši praktický vplyv, tak v prípade stavby Banská Bystrica, Iliaš-Radvaň je to už inak. Technické riešenie malej vodnej elektrárne je plne zosúladené s technickým riešením samotnej protipovodňovej stavby, do ktorej je priamo zakomponovaná, pričom nie je s ňou ani v kolízii ani v rozpore, ba práve naopak, priaznivo bude ovplyvňovať odtokové pomery povodňových prietokov na vodnom toku Hron.

V podstate to teda znamená, že malá vodná elektráreň v Iliaši je navrhnutá tak, že bude priamou súčasťou ochrannej protipovodňovej línie v úseku Hrona od Radvane po Iliaš. Zároveň rieši aj ochranu vodného zdroja Iliaš pred kontamináciou z toku Hrona a zber vnútorných vôd z priemyselného areálu Banská Bystrica juh.

Malá vodná elektráreň Vlkanová

Pokiaľ ide o ďalšiu malú vodnú elektráreň na Hrone v katastrálnom území obce Vlkanová, tak v tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že jej technické riešenie sa netýka a ani nebude zasahovať do pripravovaných stavieb protipovodňovej ochrany mesta Banská Bystrica. To znamená, že priamo nesúvisí ani s návrhom nového územného plánu mesta.

Avšak aj v tomto prípade je navrhované hydrodynamické vzdutie zdrže stanovené tak, aby nepresahovalo súčasné hladiny prechodu veľkých vôd v danom profile malej vodnej elektrárne. To si bude vyžadovať úpravu zdrže a stabilizovanie koryta a to takým spôsobom, že koryto v zdrži sa upraví formou tzv. brehového opevnenia kamennou nahádzkou, aby sa brehová línia na pravej strane hate zvýšila o 40 centimetrov nad maximálnu prevádzkovú hladinu.

Súčasne sú naprojektované aj úpravy koryta pod haťou, pričom kapacita hate je navrhnutá tak, aby previedla v danom profile prietok Q₁₀₀, teda tzv. storočnú vodu a tým neovplyvnila (nezhoršila) odtokové pomery vodného toku Hron s jeho priľahlým inundačným územím.

Záver

Je nutné zdôrazniť, že jednotlivé postupy manipulácie  s vodou na všetkých týchto troch vodných stavbách (MVE Šalková, MVE Iliaš a MVE Vlkanová) sú a budú navrhnuté tak, že počas všetkých prietokových stavov, či už povodňových ale aj v čase sucha, alebo v zimnom období sa v odtokovom režime Hrona zabezpečí bezpečnosť, spoľahlivosť a vzájomná súčinnosť so všetkými stavbami protipovodňovej ochrany Banskej Bystrice, ale aj bezpečnosť priľahlého územia, ktoré by mohlo byť dotknuté hydrodynamickým vzdutím jednotlivých úsekov hatí zabezpečujúcim prevádzku týchto malých vodných elektrární.

V súvislosti s touto polemikou je však ešte potrebné pripomenúť, že už vo februári 2012 podpísal Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. a Mesto Banská Bystrica „Memorandum o zabezpečení prípravy a nadväzujúcej realizácii protipovodňovej ochrany intravilánu Banskej Bystrice“, kde sa okrem iného konštatuje, že mesto  vyjde v ústrety SVP, š.p. riešením okamžitých opatrení na ochranu mesta pred  storočnými vodami, ktoré bude zahrnuté aj v novom územnom pláne mesta.

Autor je riaditeľom úseku spoločných činností a informačných   technológií podnikového riaditeľstva SVP, š.p. v Banskej Štiavnici, od 1.8.2013 členom Komisie pre rozvoj hydroenergetiky a optimálneho využitia hydroenergetického potenciálu  vodných tokov SR menovanej ministrom ŽP