Katarína Vrábelová sa na svojej ceste Okolo sveta na dvoch kolesách dostala v Sudáne do krízy. Nedostatok financií ju zabrzdil a zastala v krajine, v ktorej opäť prepukli kmeňové nepokoje. Vďaka spontánnej pomoci ľudí, ktorí jej poslali aj peniaze, môže pokračovať naprieč Afrikou.

Ahojte všetci, chcem sa veľmi pekne poďakovať za všetky maily, správy, odkazy, zdieľania.
Za podporu, ktorú som nikdy nečakala v takom obrovskom množstve a veľkosti.  Ďakujem za finančnú podporu, ďakujem za každé euro, ktoré som obdržala či už cez paypal alebo na účet. Ďakujem za ľudí, ktorí sa tešia a majú pocit, že sú súčasť mojej cesty a tým aj môjho života. Ďakujem aj tým, ktorí majú pripravený v kapse meč a neboja sa ho vytiahnuť vždy, keď je to nutné.

Rozumiem, aké je pre ľudí mätúce a prečo ich rozohnili diskusie o tom, či som si kúpila po ceste ostrov za sponzorské peniaze, keď mám málo, alebo že som bola taká naivná a vyrazila s nedostatočne naplneným kontom. Niektorí dokonca začali riešiť, či moje mediálne výstupy, ktoré neuspokoja motorkárov, pretože neobsahujú presné údaje o kilometroch či počte zastávok na benzín pumpách. Rozoberá sa, že som sa precenila, že som si vzala priveľké sústo.

Splnenie sna je vždy priveľké sústo. Prinášate do reality niečo, čo si je občas ťažké si len predstaviť. Istá je len neistota, risk a spoľahnutie na Boha. Projekt som spustila pred rokom a pol. Svoj sen som sa rozhodla dať do reality ochotná obetovať, čo bude treba. Jediným mantinelom bolo nestratiť samú seba, čo sa mi (úprimne) stalo niekoľkokrát.

Za všetkými nálepkami, značkami a brandingom sú ľudia, ktorí sa rozhodli ma podporiť. Väčšinou sa jedná o produkty, drobné alebo veľké, dôležité či nie tak podstatné. To najmenej, čo som mohla ľudom vrátiť, bola cesta cez marketing, malý v lokálnych novinách po Slovensku, či veľký s trápnymi titulkami a komentami slovenského národa…

Keď si otočíte svoj život o 180 stupňov a zaradíte prioritu sna ako prvú, peniaze vás nesmú zastaviť. Koľko je dosť? Kedy by som vyrazila s pohodičkou na duši? Tri či osem tisíc eur, 25.000 eur?

Občas zistíme, že systém, v ktorom žijeme, nám ohraničuje myseľ. Sme zvyknutí robiť veci o ktorých sme presvedčený že na ne máme (financie, silu, odvahu, dostatok informácií, máme prerátané percento úspechu a neúspechu). Ale to všetko vás opustí, keď vkladáte srdce do niečoho, pre čo sa rozhodujete. V takýchto prípadoch tí, čo kalkulujú, strácajú.

Neplánujem. Pochopila som, že moje plány sú len chabé črty toho, čo pre mňa má pripravený život, každý deň. Chápem, že ľudia čakali neosobný informačný príbeh, ktorý pôjde rýchlo za sebou.

Sú druhy cestovateľov, ktorí sa cestovaním či talentom cestovať živia. To nie je môj prípad, ak chápete, ako to myslím. Mojím cieľom je cesta a samotný život po ceste so všetkým, čo sa deje okolo mňa. Zjaviť sa na trhu s cestovateľmi, z ktorých väčšina vás berie ako konkurenciu, nie je ľahké. Najľahšie je so svojím veľkým menom poukázať na chyby slabšieho člena a strážiť si vlastné výslnie a jas davu. O to viac si vážim ľudí, ktorí ma chápu a cítia, neriešia tieto obaly, ktoré sa vlastne netýkajú nikoho.

Nie som neomylná. Skúsenosti, ktoré mám, sú len z môjho života, robím svoje maximum.
Keď niekto napíše, že som sa precenila a vzala si veľké sústo, väčšinou nevie, o čom rozpráva. Precenenie na ceste okolo sveta sa rovná smrti, ale som chvála Bohu stále na žive. Nemám pocit, že sa jedná o precenenie. Trip nie je o egu o hrdosti, ale o tom, že potrebujem niekomu niečo dokázať, nie byť pyšná, slávna a ťažko za vodou vo vile s bazénom. Chcela som len ísť, to chápu práve tí všetci z vás, ktorí mi pomáhajú a držia palce.

Teraz momentálny plán spopod stromu. Pár dní potrebujem počkať na ukľudnenie vnútornej situácie. Musím byť stopercentne pripravená, rozhodnutá a vyrovnaná. Potrebujem mať všetky potrebné pečiatky zasa raz v pase, kontakty v mobile, cestu v GPS. Potrebujem sa vrátiť naspať do hry!

Bola som pripravená pokorne zdvihnúť ruky nad hlavu a poďakovať sa za tie úžasné chvíle, skúsenosti, príbehy a všetko, čo ma stretlo a vrátiť späť na štart. JOKERov ste do hry priniesli vy. Ak Boh dá doladím všetko, ako potrebujem. Ľudia, všetky tie tváre, esemesky, maily, skype telefonáty a všetko to, čo sa deje okolo mňa, to je ten dôvod, prečo sadnem do sedla opäť. Ešte raz vám srdečne ďakujem.