Okolo sveta na dvoch kolesách (13.) – Katarína potrebuje pomoc!

ZAUJÍMAVOSŤ
2 /

Katarína Vrábelová sa na svojej ceste Okolo sveta na dvoch kolesách dostala do problémov. Uviazla v Sudáne a potrebuje pomoc.

Konflikt v Dárfúre

Navyše minulý týždeň neďaleko mesta Adila vo východnom Dárfúre opäť prepukol kmeňový vojnový konflikt. Správy z rozdeleného  Sudánu  hlásili vyše stovky mŕtvych. V tejto kmeňovej oblasti stráca miestna vláda kontrolu nad situáciou. Katarína sa našťastie nachádza mimo tohto konfliktu, v inej časti krajiny…

Katarína má problém

Ahojte všetci, ak vám to neušlo, nachádzam sa v Sudáne. Nemám problém vydržať komplikácie či problémy, na ktoré mám páky a dokážem ich vyriešiť priamo zo sedla. A keď nie, tak občas aj zleziem na zem. Obdobie dažďov, ktoré som stihla, pretože som vyrazila o pár mesiacov neskôr, financie, s ktorými som rátala, ale zatiaľ sa na účte neobjavili. Tieto problémy ma prinútili odparkovať motorku na dobu neurčitú. Chvála Bohu v dome sudánskeho bajkera.

Neviem Vám povedať nič bližšie, keďže tí, čo cítia, asi vedia, ako my je samej z odlúčenia a zvláštnych udalostí z posledných ťažkých dní. Všetci vieme, za akých podmienok sa cesta spustila. Tí fanúšikovia, ktorí sú v tripe od začiatku a neprišli v polovici kritizovať alebo poukazovať na všetky bubliny či negatívne veci, tí všetci vedia, že viacerí ľudia do dnešného dňa trávili svoj voľný čas zadarmo na príprave web stránky, pomáhali mi s PR vecami, naháňali kde aké euro. Nekonečne mi pomáhali. Vďaka mnohým vám, ktorí ste ma podporili a nielen finančne.

Zrazu sa však ocitám v divnej situácii a neostáva mi nič iné, len akceptovať realitu, kým niečo nevymyslím. „Tak štrngám čajom a vy, prosím, aspoň s päťdesiatkou. Nech je všetko, ako má byť, lebo čo sú tie naše chabé ľudské plány oproti plánu, ktorý robí sám život?“  Ešte nikdy som nemusela takto pokorne skloniť hlavu. Zvykla som tlačiť na pílu a bojovať zubami-nechtami, ale pred priepasťou si môžem len sadnúť, zapnúť mozog, premýšľať a čakať.

Ako ďalej?

Nezúfajme, hlavne že sme všetci živí a pokiaľ sa každý s vás dokáže so mnou zhlboka nadýchnuť, znamená to, že každý ostatný problém je malý. Chcem sa verejne poďakovať všetkým vám, čo za mnou stojíte. Aby sme neumreli na žiaľ a depresiu, dajme si smajlíka.
Dôvod, prečo som sa bez poruchy a bez problémov dostala až sem, bola kombinácia požehnania, vnútorného myslenia a šťastia, ľudí, ktorých som stretávala. Myslite si, že cestovanie je o peniazoch a počasí? Je veľa ľudí, ktorí majú všetko v plnej výbave, na účte peniaze, o akých sa mi nesnívalo a necestujú. Jednoducho cítia, že by sa nemuseli vrátiť domov. Musí hrať hudba, na akú dokážeš tancovať a tú moju nepočujem – práve kvôli peniazom a veciam, ktoré nedokážem rozlúštiť…

Ďakujem vám všetkým krásne, ani neviem, čo mám povedať vlastne. Zvyknem rešpektovať dianie v malej bubline vlastného sveta. Dlho som si priala, dlho som hľadala cestu, trpezlivo čakala a makala. Táto situácia, ten bod mrazu, som zažila, keď som si zlomila počas prípravy obe ruky a nevedela, čo bude ďalej, či to dám alebo radšej ruky preč od toho.
Na niektoré rozhodnutia potrebujeme čas. Teraz je to otázka peňazí, srdca a ceny vlastného sna. Dôvod, prečo som vždy našla cestu z problému, ktorý nemal riešenie, boli ľudia, ktorí sa vždy zjavili z nikadiaľ a podporili ma, aby som sa nevzdala. Tak je to aj dnes.
Všetkým vám zo srdca ďakujem, má to pre mňa obrovskú váhu, aj keď s polovicou z vás som sa nikdy nestretla osobne. Raz si, dúfam, spojím vaše mená s tvárami. Prijať peniaze od ľudí, je veľká vec a zodpovednosť. Peniaze sú dôležitý prostriedok v dnešnom svete. Sama viem, ako ťažko sa zarábajú, aké sú dôležité, ale iba do momentu, kým človek nezažije chvíľu, že stratia hodnotu. A potom je veľa ľudí na celej Zemi, ktorí potrebujú oveľa viac pomoc, ako ja.
Je to pre mňa vážna vec. Som vďačná za to, keď si prečítam koment, že niekto sa teší z mojej fotky či príbehu. Do dnešného dňa ma podporilo veľmi veľa ľudí a veľa z nich nechce, aby sa niekde spomínali.
Dlho som premýšľala, ako to všetko raz vrátim späť. Môj „Drahý“ sa rozosmial za počítačom a opýtal sa ma: „Prečo vidíš svet tak malý, že všetko by sa ľudom malo vrátiť len z tvojich rúk? Ak ti nieto hocijako pomôže v živote, je to jeho rozhodnutie, vychádzajúce zvnútra a vráti sa mu späť, často úplne odinakadiaľ – šťastím v živote.“ Niekto ukáže cestu a na ďalší deň sám nájde niekoho, kto ho posunie ďakej. Ľudia vnímajú slovo „karma“ len v negatívnom zmysle. „Za všetko si môžeme sami!“ Keď sa na túto vetu pozrieme pozitívne, je vlastne krásna. Prvý krát som sa pozrela na všetky pekné veci, ktoré ma doteraz v živote postretli, z iného uhla pohľadu.

Návrh
1) Všetkým, ktorý majú pocit, že ma chcú podporiť, chcem povedať: „Mojím cieľom je Kapské mesto.“ Ďalej momentálne nedovidím. Nemôžem rozbehnúť niečo, čo nedokážem zaručiť. Nemohla by som si odpustiť pocit krivdy, keby sa niekto cítil oprávnene ublížený a oklamaný, že prispel na cestu okolo sveta a ja si kdesi sedím premýšľajúc, čo ďalej.
2) Chcem vám ďalej povedať, že začínam hľadať cestu, ako zabezpečiť financie z mojej strany. Pohnem sa, keď budem mať na účte toľko, aby som mohla bez tohto problému ďalej pokračovať a nečakal ma zasa v Keni. Chcem, aby ste vedeli, že ak sa mi nepodarí zohnať dostatok peňazí na pokračovanie v tripe, všetkým darcom pošlem ich čiastky obratom späť.
3) Peniaze budú použité na benzín, poplatky na víza, prechody cez hranice, ubytovanie v nečasoch a na stravu. Chcem, aby ste vedeli, že aj počas ťažkých dní som mala peniaze rozdelené na „moje“ a tie od „sponzorov“. Za moje, na rozdiel od tých druhých, som si mohla kupovať cigarety, drobnosti na rozdávanie a podobné nadštandardy (skoro som prestala aj fajčiť).

Srdečne ďakujem všetkým, ktorí ste sa mi ozvali v diskusiách, mailoch, správach a ponúkli pomoc s radami o ďalších možných krokoch. Veľmi si to vážim. Pripájam teda kontakt a číslo účtu. Vopred ďakujem všetkým, ktorý ma podporia. Naozaj si to vážim.
katarina.vrabelova@gmail.com č.ú: 2911990569/1100, IBAN Sk3711000000002911990569, SWIFT: TATR SK BX.

Zdroj: Motogirl trip 2013