V septembri začne nová divadelná sezóna Štátnej opery v Banskej Bystrici, ale jej  prvým  verejným vystúpením bude v piatok 28. augusta tradičný slávnostný koncert k 76. výročiu SNP v areáli Múzea SNP. Zároveň sa čaká na zahájenie komplexnej rekonštrukcie historickej budovy opery.

Nová divadelná sezóna v opere

Vedúca propagácie Štátnej opery Katarína Uhríková pre agentúru SITA uviedla, že otváracím predstavením novej sezóny bude 4. septembra svetoznáma Verdiho opera Rigoletto v obsadení zostavenom z popredných domácich sólistov.

„V plnom prúde je aj skúšobný proces na prvú premiéru v sezóne – operu Giacoma Pucciniho Turandot, ktorá sa neodohrala pre pandémiu v pôvodne plánovanom májovom termíne. Toto veľkolepé dielo zaznie v Banskej Bystrici po prvýkrát v histórii,“

dodala Uhríková s tým, že ďalšou pripravovanou premiérou bude Lehárova opereta Paganini, ktorú by chcela banskobystrická Štátna opera uviesť v decembri.

Potom na jar v roku 2021 je naplánovaná premiéra Donizettiho opery La Favorite, ktorá zaznela v Banskej Bystrici naposledy pred takmer tridsiatimi rokmi. Záver 62. divadelnej sezóny bude patriť slovenskej premiére detskej opery Rachel Portmanovej Malý princ.

„Okrem uvedených premiér a množstva stálych predstavení nebudú v programe Štátnej opery chýbať ani obľúbené koncerty – vianočný, novoročný či valentínsky a iné zaujímavé podujatia,“

povedala Katarína Uhríková.

Zároveň upozornila, že všetky predstavenia a podujatia sa odohrajú v režime dodržiavania hygienických nariadení Úradu verejného zdravotníctva SR a Ministerstva kultúry SR.  Do budovy Štátnej opery bude povolený vstup len v rúškach, povinná bude dezinfekcia a šachovnicové sedenie, pričom sa môže obsadiť len polovica miest v hľadisku.

Doposiaľ sa zrekonštruovalo technické zázemie opery s modernou prístavbou

Štátna opera v Banskej Bystrici sídli v historickej budove, ktorá je dielom architekta Emila  Belluša z roku 1929. Je to Národná kultúrna pamiatka zapísaná v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

V roku 2008 rozhodla vtedajšia vláda Roberta Fica o investícii 6,4 milióna eur do rekonštrukcie a modernizácie zadnej časti objektu Štátnej opery. Autorom prvej časti rekonštrukcie bol Ing. arch. Peter Kucharovič, ktorý o nej povedal:

„Architektonické riešenie prístavby s ihlanovitým zastrešením rešpektuje pôvodnú hmotovú koncepciu architekta Emila Belluša, avšak materiálovým a farebným riešením sa zreteľne poukázalo na hranice medzi pôvodným a novým.“ 

V tejto fáze rekonštrukčných prác  sa riešili havarijné stavy, rozšírilo orchestrište a opravila sa strecha Národného domu. Nad hotelom vzniklo nové podkrovie s ubytovaním pre hosťujúcich umelcov.

V prístavbe s modernou presklenou fasádou sú úplne nové pracovné priestory pre celé umelecké zázemie s vedením opery, vrátane moderných skúšobní pre zbor, orchester a spevákov. Na prízemí vznikol služobný vchod  a priestory pre kaviareň. Nezrekonštruovaná zostala historická časť opery so vstupom.

Komplexná rekonštrukcia historickej časti Štátnej opery zatiaľ bez financií

Minulá vláda Petra Pellegriniho na návrh vtedajšej ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej schválila pred vyše rokom Komplexnú rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky a prevádzkových priestorov Štátnej opery v Banskej Bystrici za viac ako 30 miliónov eur schválila.

Riaditeľ Štátnej opery Rudolf Hromada informoval agentúru SITA o aktuálnom stave prípravných prác:

„Doteraz bol na túto verejnú prácu vo februári vypracovaný len stavebný zámer schválený Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Verejné obstarávania súvisiace s realizáciou tejto stavby malo podľa dohody  s bývalým vedením Ministerstva kultúry urobiť práve toto ministerstvo, čo však dodnes nestalo, navyše neboli ešte pridelené ani prostriedky na realizáciu zo štátneho rozpočtu.“

Aj keby sa podarilo uvoľniť tieto finančné prostriedky do konca tohto roka, ich čerpanie by bolo reálne až v ďalších dvoch rokoch po ukončení verejného obstarávania. Hovorkyňa MK SR Zuzana Viciaňová agentúre SITA prezradila dôvod zdržania verejného obstarávania:

„Po zverejnení informácií o pripravovanej rekonštrukcii sa ministerstvu kultúry ohlásila architektonická kancelária, ktorá sa preukázala vlastníctvom licencie a odvolávala sa na výhradné použitie architektonického diela Národný dom Banská Bystrica. Práve tento objekt je predmetom rekonštrukcie a firma žiadala ministerstvo, aby priamo zadalo jej spoločnosti vypracovanie projektovej dokumentácie. Z dôvodu, že sme sa nestotožnili s týmto navrhovaným postupom, zadali sme vypracovanie nezávislých právnych posúdení uvedenej skutočnosti.“

Ministerstvo kultúry dospelo k názoru, že architektonická kancelária môže vykonávať len autorský dozor pri spracovaní projektovej dokumentácie a pri samotnej rekonštrukcii stavby, čo podľa hovorkyne nebráni vyhlásiť Štátnej opere verejné obstarávanie na výber dodávateľa na vypracovanie projektovej dokumentácie na rekonštrukčné práce.

Odbor práva a verejného obstarávania MK SR mal iba participovať na stanoviskách vo vzťahu k stanoveniu postupu pri príprave verejného obstarávania projektovej dokumentácie.

Podľa riaditeľa opery Rudolfa Hromadu je však v prvom rade nevyhnutné odsúhlasiť a garantovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na komplexnú realizáciu rekonštrukcie v celkovej predpokladanej výške 30,56 milióna eur:

„Čiastkové financovanie len jednotlivých činností, bez garancie celkovej sumy potrebnej na realizáciu verejne práce, vyvoláva riziko zastarania projektovej dokumentácie v čase realizácie stavby vzhľadom na platné technické normy a právne predpisy. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie by sa malo začať, až keď bude rozpočtom garantované finančné krytie týchto prác, nakoľko pôjde o plné financovanie zo štátneho rozpočtu.“

Podľa pôvodného plánu realizácia komplexnej rekonštrukcie Štátnej opery v Banskej Bystrici mala začať v roku 2021 s termínom ukončenia v roku 2025, čo je však dnes reálne ohrozené.

Mesto pod Urpínom by po úplnom dokončení rekonštrukcie Štátnej opery získa v centre mesta modernú budovu, v ktorej sa v plnej kráse zachová jej historické srdce od Emila Belluša. Tento významný kultúrny stánok by bol nielen umeleckou, ale aj architektonickou ozdobou  stredoslovenskej metropoly. Otázkou zostáva, ako sa k tomu postaví súčasná vláda…