Miro Toman: Tajné hlasovanie o osobách je princípom občianskej demokracie

Blog
13 /

Jedným z hesiel „Novembra ´89“, ktoré zneli plnými námestiami, boli slobodné voľby. Demokratickým princípom, ktorý sa zaviedol do práce zástupcov občanov v miestnych parlamentoch a v národnej rade, bol princíp tajnej voľby pri hlasovaní o osobách, hoci hlasovaním môžu poslanci v konkrétnych prípadoch rozhodnúť aj o verejnej voľbe.

Vekovo starší spoluobčania si ešte pamätajú, že komunisti pred rokom 1989 používali princíp verejného (aklamačného) hlasovania preto, aby mali svojich zástupcov pod kontrolou. Každému, kto by si dovolil prejaviť iný názor ako strana, by mu to spočítali. A to sa nechcem vracať do neslávnych päťdesiatych rokov minulého storočia, keď za trest smrti pre Miladu Horákovú a ďalších „zradcov či nepriateľov ľudovodemokratického zriadenia“ verejne hlasovali aj pracujúci vo fabrikách…

Preto je princíp tajnej voľby osôb v parlamente demokratický a správny, rovnako ako tajná občianska voľba kandidátov vo všeobecných voľbách.

Zdá sa, že po takmer 30 rokoch od Nežnej revolúcie akoby mnohí demokrati zabudli, o čo v tom Novembri ´89 išlo.  Niektoré princípy  platné vo vyspelom demokratickom svete účelovo ohýbajú podľa toho, čo chcú dosiahnuť, populisticky to vydávajúc za správnu vec. Posledným príkladom ohýbania demokratických princípov bolo presadenie verejného hlasovania o ústavných sudcoch.

Nech to znie komukoľvek akokoľvek, ale ctiac si platné demokratické princípy o tajnom hlasovaní v NR SR sa pri voľbe ústavných sudcov nemalo ani len diskutovať, nieto ešte presadiť verejné hlasovanie, ktoré napokon skončilo fiaskom.

Myslím, že jeden z najstarších poslancov v slovenskom parlamente akademik Dušan Čaplovič to vystihol presne: „Od začiatku odmietam hlasovať verejne, odmietam toto znásilňovanie poslancov, odmietam populistický cirkus a práve s týmto rozhodnutím som prišiel aj do NR SR. Odmietam voliť verejne v takej vážnej veci, ako je voľba ústavných sudcov, odmietam sa vystavovať lynčovaniu a odmietam ohroziť v budúcnosti svoju rodinu. Rešpektujem Ústavu, rešpektujem Rokovací poriadok NR SR, chcem vykonávať svoj poslanecký mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia a odmietam sa viazať príkazmi.“

V súvislosti s občianskou tajnou voľbou si pomôžem slovami Eduarda Bárányho z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied: „Tajnosť hlasovania patrí k ústavným princípom volebného práva a bez nej ťažko hovoriť o slobodných a demokratických voľbách alebo referende. Ak sa možno spoľahlivo dozvedieť, ako hlasoval konkrétny volič, tak to vytvára nevyhnutný predpoklad na nátlak na jeho rozhodnutie i na kupčenie s hlasmi.“

Je smutné, že takú „maličkosť“, akou je porušene demokratického princípu tajnej voľby pri osobách, si nevšimli ani niektoré mienkotvorné médiá vydávajúce sa za strážcov demokracie na Slovensku. Ako sa stalo u nás zvykom, našili to rovno do Smeru a Fica. Teda poslancov, ktorí odmietli verejné hlasovanie a slovenský parlament napokon nezvolil žiadneho z navrhovaných kandidátov na ústavných sudcov. 

Vyznieva to paradoxne a pre niekoho na prvý pohľad možno neskutočne, ale pri toľko kritizovanej (ne)voľbe ústavných sudcov hájili demokratický princíp tajnej voľby tí, ktorých teraz obviňujú zo zámerného vyvolania ústavnej krízy.

Uvidíme, či sa poslanci poučili a v opakovanej voľbe prestanú ohýbať demokraciu, zamerajúc sa na dohodu o tajnej voľbe a zvolení dostatočného počtu kandidátov tak, aby dali možnosť prezidentovi menovať chýbajúcich nových ústavných sudcov.

Aby sme sa však nezamerali iba na NR SR, nutkanie voliť osoby verejne majú občas aj poslanci mestských či obecných zastupiteľstiev, Banskú Bystricu nevynímajúc. Chápem, že im to umožňujú rokovacie poriadky, ak si to odhlasujú, ale zotrvávam na názore, že je to nedemokratické, účelové a politicky zneužiteľné.

Možno by sa pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie mohli naši zákonodarcovia zamyslieť nad tým, či u nás naozaj platia všetky vydobyté demokratické princípy a nezaviesť do príslušných zákonov princíp tajnej voľby pri riešení personálnych otázok ako právnu normu na všetkých úrovniach správy vecí verejných. Predišlo by sa tak do budúcnosti akýmkoľvek špekuláciám, manipuláciám a účelovým konaniam. 

Autor: Miro Toman, Foto: archív a ilustračné

Miro Toman

Miro Toman