Banskobystrická samospráva sa dlhodobo a dôkladne stará o vojnové hroby a pietne symboly, ktoré sa v meste pod Urpínom nachádzajú. Patrí k nim aj národná kultúrna pamiatka, Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke, kde sa počas 2. svetovej vojny odohral masaker patriaci k preukázateľne najväčším zločinom spáchaným na Slovensku.

Archeologický prieskum v Kremničke

Dodnes pripomína smutné historické udalosti, počas ktorých bola v tejto lokalite popravená stovka mužov, žien i detí. Na miestach masových popráv a povstaleckej obrany sa v týchto dňoch začína prvá fáza archeologického výskumu, aký sa na Slovensku doposiaľ ešte nikdy nerealizoval. Samospráva ho iniciovala s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom pre rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany danej lokality.

Pracovný tím na čele s docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre začína s prácami už v týchto dňoch. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu je vymedzené, na ktorých parcelách, a v akom rozsahu môže tím archeológov prieskum realizovať.

Skúmaným miestom bude protitanková priekopa, betónový bunker, bunker Vyšný potok a lokalita Pod Stráňami. Cieľom je identifikovať objekty, ktoré sa dajú dokázateľne spojiť s udalosťami rokov 1944-45.

„Doposiaľ bol chránený len pamätník a hroby, čo sa ukázalo ako nedostatočné. Základný zámer celého výskumu má byť rozšírenie celej pamiatkovej ochrany danej lokality. Naším prvotným cieľom je poskytnúť pamiatkarom relevantné doklady, aby sa tento zámer podarilo zrealizovať. Druhotným vedeckým zámerom je objaviť niečo nové. Dnes realizujeme jednodňový povrchový prieskum s detektormi kovov. V mesiacoch máj – jún plánujeme vykonať sondáž protitankovej priekopy a betónového bunkra, s cieľom identifikovať miesta popráv. Na jeseň by sme chceli realizovať druhú fázu – v lesíku pod cintorínom, kde je ešte jeden povstalecký obranný výkop,“

objasňuje docent Pavol Šteiner.

Pavol Šteiner

Archeologický tím chce robiť sondáže do bývalých povstaleckých obranných postavení, ktoré boli sekundárne využívané ako masové hroby. Z archeologického a vojensko-historického hľadiska bude pre odborníkov zaujímavé zistiť profil i rozmery priekopy, ktorá bola nafotená v roku 1944, ale nebola nikdy preskúmaná.

Na Slovensku a ani v okolitých krajinách sa doposiaľ archeologický výskum takéhoto druhu nikdy nerealizoval. Identifikáciou miest masových popráv, ktoré by zodpovedali dátumom popráv v minulosti, by pamiatkari získali ďalšie argumenty na to, aby bolo nielen v okolí pamätníka, ale aj protitankovej priekopy vytvorené ochranné pásmo.

„Som prekvapený, že takýto výskum nebol doposiaľ nikde realizovaný. Malo sa tak udiať už pred 50-timi rokmi, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktorému by patrila patričná ochrana. Som rád, že archeologickým výskumom môžeme získať reálne podklady na to, aby sa rozšírilo pásmo ochrany celého územia v okolí pamätníka,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Zľava Pavol Šteiner a Ján Nosko

Patričné pamiatkové ochranné pásmo v okolí pamätníka doposiaľ chýbalo, a aj z tohto dôvodu je v jeho okolí v súčasnosti zástavba rodinných domov.  Výstavba v tesnej blízkosti masového hrobu bola umožnená zmenami a doplnkami Územného plánu aglomerácie mesta Banská Bystrica z roku 1999, ktoré odsúhlasili vtedajší poslanci.

„S územným plánom sa v minulosti zaobchádzalo rôzne. V roku 2015, v prvom roku môjho pôsobenia vo funkcii primátora, sa nám podarilo schváliť nový Územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu. Podľa zákona však aj nový územný plán musel akceptovať všetky dovtedy právoplatne vydané územné rozhodnutia, vrátane povolenia na vybudovanie novej ulice v blízkosti tohto pietneho miesta. To, že v tejto lokalite vyrástli domy je niečo, čomu sme zabrániť nevedeli a nemôžeme niesť zodpovednosť za tých, ktorí v roku 1999 výstavbu na tomto mieste povolili. V uplynulých rokoch sme čelili viacerým atakom zo strany vlastníkov pozemkov, ktorí majú zámer ďalšej výstavby v okolí Pamätníka obetiam fašizmu. Zásadne však odmietame meniť územný plán tak, ako to urobili naši predchodcovia pred 25 rokmi. Pamätník v Kremničke musí zostať dôstojným mementom minulosti a najväčšiu úctu tomuto významnému miestu vzdáme tým, že ho budeme chrániť a príkladne sa oň starať,“

objasňuje primátor Nosko.

Celou problematikou výstavby sa zaoberala aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, ktorá mestu doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. Návrh, aby mesto bez zbytočného odkladu vydalo rozhodnutie o stavebnej uzávere, samospráva plne podporuje a víta.

„S predmetným podnetom prokuratúry sme sa v plnom rozsahu stotožnili  a pripravili vecne odôvodnený a kvalifikovaný návrh na začatie konania o stavebnej uzávere. Prispejeme tým k eliminovaniu ďalšej stavebnej činnosti v lokalite,“

dopĺňa Filip Gašparec, vedúci banskobystrického Stavebného úradu.

Filip Gašparec

Mesto Banská Bystrica sa, v súlade so zákonom o vojnových hroboch,  dlhodobo stará aj o Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke. Za uplynulé roky bol areál očistený, podarilo sa obnoviť prístupovú cestu a inštalovať informačný systém, ktorý návštevníkom približuje historické udalosti 2. svetovej vojny.

V roku 2022 samospráva zabezpečila realizáciu historického a dokumentačného výskumu lokalít pri pamätníku. Na žiadosť mesta bol v roku 2022 objekt protitankovej priekopy a bunkra zapísaný ako samostatný vojnový hrob do Ústrednej evidencie vojnových hrobov. V roku 2023 bola kompletne vyčistená a revitalizovaná protitanková priekopa.

Archeologický  výskum, ktorého iniciátorom je samospráva, sa realizuje na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici č. KPUBB-2023/21298-2/89520/FRA zo dňa 10.11.2023.

Pamätník v Kremničke

Pamätník v Kremničke

Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke má svoju dôstojnú podobu zásluhou významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Sprístupnený bol v roku 1949 a za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený o 14 rokov neskôr. Roku 1995 bol doplnený aj o pamätník zavraždeným židovským obyvateľom, symbolickým svietnikom Menora, ktorého autorom je slovensko – izraelský architekt Juraj Arieh Fatran.

V Kremničke resp. v neďalekom priestore južne od obce boli počas Povstania vykopané protitankové zákopy na obranu Banskej Bystrice. Po potlačení SNP začali nacistické okupačné sily zhromažďovať vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov obviňovaných z podpory povstania a rasovo prenasledovaných.

Zavraždení v Kremničke

Na začiatku novembra 1944 bola už väznica preplnená, preto bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14 a 5. rota POHG. Za miesto popráv bola vybratá už spomínaná lokalita pri Kremničke. K prvej hromadnej poprave došlo 5. novembra, potom postupne privážali v niekoľkých vlnách ďalších väznených až do 5. januára 1945.

Hoci následne bolo miesto masových popráv presunuté hlavne do vápenky v Nemeckej, k popravám dochádzalo ešte aj v Kremničke. Celkom sa v šiestich masových hroboch našlo až 747 obetí, čo robí tento masaker najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku.

Obete v Kremničke po exhumácii

Z uvedeného počtu bolo 211 žien a 58 detí, najväčšiu časť tvorili obyvatelia židovského pôvodu (450), okrem nich tu boli zavraždené desiatky civilistov, Rómov, povstaleckých vojakov či partizánov, vrátane zahraničných, ako aj časť zostrelených príslušníkov anglických a amerických leteckých síl.

Hoci časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná inde, okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo v Kremničke.