Kosiť či nekosiť?

Príroda
3 /

Znie to ako hamletovská otázka, ale ide iba o nový trend zmeny „klasického“ prístupu k údržbe verejnej zelene zachovaním nekosených plôch s lúčnym porastom, ktorý sa po vzore Levíc pokúšajú presadzovať aj ďalšie mestá. Banskej Bystrici to z objektívnych dôvodov jej polohy medzi lesmi a lúkami „nehrozí“.

Nekosením trávy k zachovaniu biodiverzity v mestách…

Dôvodom takéhoto uvažovania niektorých samospráv je uvedomenie si následkov straty biodiverzity, teda druhovej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov.

K možnostiam na ochranu biodiverzity na miestnej úrovni patrí hlavne zvyšovanie podielu vegetácie, zahrnutie ochrany biodiverzity do územného plánovania, zakladanie prírode blízkych sadovníckych úprav, ochrana biotopov a druhov, ako aj tvorba koridorov spájajúcich jednotlivé biotopy a starostlivosť o verejnú zeleň prírode blízkym spôsobom.

Preto sa vybrané plochy v tých mestách, ktoré sa rozhodli zachovať biodiverzitu vo verejnej zeleni, nekosia a zakladajú sa na nich lúčne rastliny. Podľa entomológov  zachovanie pásov s lúčnymi kvetmi dokáže v mestách  podporiť napríklad včelstvo, ale aj ďalší hmyz a tým celý ekosystém.

Má to však aj odvrátenú stranu mince a tou je zvyšovanie rizika alergie na peľ a trávy.  Takmer 40 percent slovenskej populácie trpí nejakou formou alergie, pričom alergici v Banskej Bystrici nie sú výnimkou. Väčšina z nich sú polinotici, teda ľudia trpiaci alergiou na niektoré či viaceré druhý tráv, obilnín, rastlín a ich kvetov.

V Banskej Bystrici sa tento trend zatiaľ neujal, pretože naše mesto je zasadené medzi lesmi s množstvom lúk, čo udržuje pomerne vlhkú a stabilnú klímu aj v suchšom letnom období. Z tohto dôvodu výraznejšie ohrozenie biodiverzity kosením zelených trávnatých plôch v meste nepociťujeme.

Skôr naopak, ľudia chcú mať pokosené verejné plochy zelene a skôr ich trápi vysoká nepokosená tráva. Mimochodom naši predkovia v minulosti kosili aj lúky a vôbec to neuškodilo biodiverzite, aj keď odvtedy sa zmenilo životné prostredie.

Napriek tomu mesto Banská Bystrica v spolupráci organizáciou ZAaRES yytypovalo pásy zelene v blízkosti Moskovskej a Tatranskej ulice, ktoré by sa po založení lúčneho porastu pokusne nekosili. Experimentuje sa s tým zatiaľ len na úzkom páse zelene v Parku pod Pamätníkom SNP. Nepredpokladá sa však, že by to vzhľadom na špecifické podmienky polohy mesta pod Urpínom malo byť v budúcnosti na väčších plochách.

Kosenie v Banskej Bystrici

Tohtoročné kosenie plôch mestskej verejnej zelene v Banskej Bystrici začalo 23. apríla. Kosby však od začiatku komplikovalo mimoriadne daždivé počasie. Do konca mája zaznamenali v ZAaRESe až dvanásť daždivých dní, pričom deväť z nich pripadlo na pracovné dni. Situácia sa zlepšila až v júni.

„V prípade nepriaznivého počasia sa kosí menej, nakoľko mokrú trávu širokozáberové kosačky nezoberú. Je možné preto použiť len ručné motorové kosy, čím vzniká veľká časová strata. Navyše počas mája a júna rastie tráva najintenzívnejšie a straty sú o to viditeľnejšie. Prijali sme však opatrenia, aby sa čo najskôr odpracovalo zameškané, preto kosci na strediskách údržby verejnej zelene kosili aj počas sobôt,“

uviedol pre náš portál riaditeľ ZAaRES Ivan Šabo a dodal:

„Na území mesta Banská Bystrica kosíme v jednej kosbe 1,6 milióna m2 trávnikov. Na  sídliskách sa kosba uskutočňuje 4 x do roka v centre mesta, v parkoch či na kruhových objazdoch je to 8 – 9 x ročne.”

ZAaRES na svojej webovej stránke pravidelne uverejňuje týždenný plán kosenia v meste podľa ulíc. Aktuálne v 28. týždni (8. – 14.7.2019) sa v meste Banská Bystrica budú kosiť trávniky v nasledovných uliciach:

Kapitulská,  Trieda SNP II., Jesenského  Ulica 9. mája, Golianova, Na Uhlisku, Mládežnícka (hrabanie trávy), Družby, Okružná,  Gorkého, Sadová, Nové Kalište, Jilemnického, Karpatská, Javornícka.

K zmene prác uvedených v tomto harmonograme môže dôjsť z dôvodov nepriaznivého počasia a mimoriadnych situácií.

Autor: (tom), Zdroj: redakčné a ilustračné