Všetky kraje okrem Banskobystrického môžu čerpať eurofondy na opravu ciest

SPRÁVY
25 /

oprava-ciest-bbsk

Pre slovenské regióny sa otvára možnosť čerpať v najbližších rokoch na opravu ciest II. a III. triedy vrátane rozvoja  verejnej dopravy 180 miliónov € z eurofondov. Jediný z krajov, ktorý vlastnou vinou prichádza o možnosť získať 20,5 miliónov € mimo svojho rozpočtu, je Banskobystrický samosprávny kraj.

Ministerstvo pôdohospodárska a regionálneho rozvoja vyčlenilo z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v novom programovacom období 144,9 milióna € na opravu krajských v ciest a 33,1 milióna € na rozvoj  verejnej dopravy.

Rozdelenie eurofondov v mil. eur pre jednotlivé kraje:

Samosprávny kraj     regionálne cesty     verejná doprava

Banskobystrický          20,5                      1,8
Bratislavský                        6,9                          1,6
Košický                               41,7                         8,9
Nitriansky                          19                            2,9
Prešovský                           18                            4,9
Trenčiansky                       17,5                         2,5
Trnavský                            10,4                         1,3
Žilinský                              10,7                         9,2

Kraje môžu zdroje z prvého balíka  použiť najmä na budovanie prepojenia na medzinárodné koridory, rozširovanie úzkych ciest či na modernizáciu a vyššiu bezpečnosť komunikácií. Financie  z druhej výzvy sú určené na verejnú dopravu, ako je budovanie zastávok, záchytných parkovísk a prestupných uzlov.

„Slovensko donedávna čerpalo eurofondy z IROP na úrovni len necelého jedného percenta. Ide pritom o mimoriadne dôležitý program v celkovom objeme až 2,1 miliardy eur,“

povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Banskobystrický kraj príde o 20,5 milióna €

Podľa zákona 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ  pri jednotlivých výzvach musí žiadateľ preukázať okrem finančnej a právnej  spôsobilosti aj neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.  V rámci posudzovania oprávnenosti žiadateľa o podporu z EÚ sa vždy predkladá aj potvrdenie Inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

V centrálnom registri Národného inšpektorátu práce (NIP) sú uvedení nelegálni zamestnávatelia 5 rokov. Kvôli zamestnávaniu  ochranky načierno je od vlaňajška medzi nimi  aj BBSK, čo znamená päťročnú stopku na čerpanie eurofondov, podobne ako to bolo v minulosti pri meste Sliač. Pochybení v našom kraji však bolo viac.

BBSK nie je v súčasnosti oprávneným žiadateľom pre pochybenia z minulosti, až do vyriešenia nie je oprávnený poberať akékoľvek dotácie na rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy,”

potvrdil tento fakt hovorca ministerstva pôdohospodárstva Michal Feik.

Riaditeľ Úradu BBSK Milan Uhrík sa donedávna odvolával na žalobu, ktorou kraj žiadal o súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia NIP. Nič to však nemení na tom, že v registri zostáva. Ani jeho tvrdenie, že čerpanie eurofondov  rozhodnutím NIP nie je ohrozené, lebo pri pripravovaných projektových zámeroch je BBSK prijímateľom len v malej časti projektov a väčšinou sú prijímateľmi inštitúcie, nie je vzhľadom na aktuálne rozdelenie IROP relevantné.

V našom kraji, ktorý obhospodaruje 2.556 km ciest II. a III. triedy a 1.107 mostných  objektov, sa teda komunikácie za európske peniaze opravovať nebudú.  Nečerpané eurofondy sa využijú v iných krajoch.  Aspoň 1,8 milióna € na verejnú dopravu však do nášho kraja môže prísť, lebo príjemcom nebude BBSK.