Aj keď vonku je stále zima a miesto užívania jarného tepla si musíme kúriť, nejde o žiadny prvoaprílový žart. Hovoríme naozaj o možnom zdroji budúcej energie na Zemi.

Americká geologička Laura Sternová položila na rozpálenú platňu droliacu sa ľadovú hrudu. Začalo to búchať, syčať a na doske sa miesto kúskov ľadu objavila voda, do priestoru laboratória unikal metán. Takto sa chová nádejný energetický zdroj budúcnosti hydrát metánu, ktorému sa ľudovo hovorí sa „horiaci ľad“. Na prvý pohľad vyzerá ako trochu špinavý premrznutý sneh, ktorý môžete zapáliť a horí oranžovým plameňom.

Laura Sternová  pracuje v Laboratóriu hydrátov Americkej geologickej služby v kalifornskom Menlo Parku a experimentom s týmto palivom budúcnosti sa venuje už roky. „Je to veľmi efektívne skladisko energie. Meter kubický hydrátu totiž za normálnych okolností obsahuje asi 160 až 170 m3 metánu,“ hovorí geologička. Pre porovnanie na rovnakom množstve zemného plynu, ktorého hlavnou zložkou je metán, môže bežná domácnosť variť celý rok.

Doteraz patrili Američania k lídrom vo výskume horiaceho ľadu, ktorého obrie ložiská sa nachádzajú najmä pod morským dnom a časť aj pod permafrostom, čo je večne zamrznutá pôda v arktických oblastiach. Pri uvádzaní vedeckých poznatkov do praxe však Američanov predbehli Japonci, keď v polovici marca spustili experimentálnu ťažbu hydrátu metánu z ložiska v oblasti morskej priekopy Nankai, ktorá leží asi 50 kilometrov južne od ostrova Honšú.

Japonské testy vyzerajú veľmi nádejne. Už štyri hodiny po začiatku pokusného vrtu vyšľahol z ťažobnej súpravy plameň. To znamená, že plyn sa podarilo spod morského dna úspešne odčerpať až v takej miere, že horel.

Pre Japonsko, ktoré je jedným z najväčších spotrebiteľov energie na svete, by tento zdroj mohol znamenať veľmi veľa. Krajine chýbajú významnejšie zásoby ropy a zemného plynu. Po havárii vo Fukušime spred dvoch rokov začali Japonci obmedzovať jadrové elektrárne, ktoré predtým zabezpečovali výrobu zhruba štvrtinu celkového množstva elektrickej energie. Preto teraz intenzívne hľadajú iné zdroje energie.

V Ázii a po čase azda aj v Európe by sa horiaci ľad mohol využívať podobne, ako dnes bridlicový plyn v USA. Zatiaľ však nie je jasné, či sa podarí rozbehnúť jeho ťažbu vo veľkom. V Európe sa ložiská horiaceho ľadu nachádzajú pri pobreží Španielska, Škandinávie i Británie. Ťažba v mori by bola pre Európanov ekologickejšia, ako vŕtanie a púšťanie chemikálií do bridlíc na pevnine.

Hydrát metánu nachádza takmer vo všetkých plytkých moriach. Ak by sa začala jeho ťažba,  prestalo by sa nerastné bohatstvo koncentrovať do niekoľkých málo krajín sveta. Tradiční vývozcovia zemného plynu ako Rusko a Katar by výrazne oslabili a prímorské štáty by sa možno stali sebestačnými. Uvidíme, kam sa prikloní  Európa.