Je viem, že len čiastočne nové. Veď, v skutočnosti ide o krásu, ktorá tu je už dlho. A mne to robí radosť.

Tak ako prastarý platan na Kréte, tak ma nadchne aj malá slovenská dedinka. Na Kréte sú úžasné stoly pod platanom s priemerom kmeňa hádam aj 15 metrov, v slovenskej dedinke som si nemal kde dať ani kávu. Ale hľadím dopredu, aj to bude.

Na juhu Banskobystrického kraja

Nájdite si na mape Dudince. A kúsok od nich sú poprepletané menšie chudobné dedinky. Pôvodne sme s manželkou chceli ísť do Hontianskych Tesár, ale tamojšie skalné obydlia nás odradili rebríkmi a lanami. Našli sme si však Lišov. Od Dudiniec doprava len asi 5 kilometrov.

Aj tam sú skalné obydlia. Pohodlne dostupné aj pre moje čaptavé nohy. Najskôr si však dáme kávu. Nápis krčma lákal. Ale ono to celkom tak nie je. Urobili by nám domáci vďačne kávu, len niečo na zajtra chystajú a majú naponáhlo, ako sme sa dozvedeli.

Domy – všetky staršie, ale upravené. Niektoré až fotogenické kvetinovou výzdobou. A všetko perfektne značené. Pomník venovaný vojakom Červenej armády bol vraj po vojne úplne prvý v Československu. Aj okolo neho všade poriadok, všetko pokosené a upravené. Vedenie obce si zaslúži pochvalu.

Zhruba pol kilometra za dedinou sú kamenné obydlia. Je to vlastne tá istá tufová hornina ako v známych Brhlovciach. A podobné diery sú na viacerých miestach. Aj tieto boli postavené na ochranu pred Turkami, ale chudobní ľudia to vraj žili ešte kolo roku 1960. 

Na fotenie a prechádzku je to však veľmi pekné. A potom šup do Lišovského múzea. Alebo do Lišovskej izby? Človeku až srdce stisne nostalgiou. A toto je čo? Obydlie Keltov. Lebo aj to sem patrí. A dom so 400 maskami z celého sveta. Darca pán Martin David Clark. A niektoré masky sa dajú aj kúpiť.

Občianske združenie, ktoré mám rád

Je všeobecne známe, že na tretí sektor s politickou orientáciou sa pozerám dosť cez prsty. No niečo takéto ako tu mám rád. Vo vymierajúcom Lišove sa usadilo pár mladých ľudí. Voľakedy tu žilo 800 obyvateľov, dnes len 250. Z nich sú z  polovice Rómovia. Bývanie lacné…

Jakub Dvorský, spolu s Adrianou Patkovou motor združenia IpelEKO, sa však práve Rómov hneď zastal. To vďaka nim je obec uprataná a čistučká ako cumeľ. Je na fotke s maskami.

Niektorí mladí sa vrátili aj preto, aby oživili vinohrady. So štepmi, ale aj „samoroďákom“. O ten je záujem. Fľaštičku Lišovského vína som kúpil, „samoroďák“ je však už dávno vypredaný.

Áno, komerčné služby pre turistov chýbajú. Ani ich však nie je veľa. Teda turistov. No už vidieť začiatok kaviarničky, takej obyčajnej. Len nech si je kde sadnúť a osviežiť sa. Drobné suveníry i víno sa kúpiť už dajú. 

Obec má aj svojho chalupára. Akurát teraz robil v Stodole výstavu. Je ním maliar, architekt a výtvarník František Lipták. Vystavuje svoje diela i diela kamarátov. Vtedy obyčajne do záhrady prídu aj miestni či ľudia z okolia so svojimi výrobkami. Vraj raz za mesiac.

Božia dedina. Nemá poriadneho moderného domu, nie sú tam balustrády, ba ani bazény. A predsa mi tá dedina pripadá byť požehnaná človečinou. Budem sledovať internet a určite sem ešte prídeme…