Už rok žijeme v niekoľkých vlnách koronavírusovej pandémie a situácia na Slovensku sa neustále zhoršuje. Stali sme sa dokonca najhoršou krajinou v počte hospitalizácií a úmrtí na covid v pomere počtu obyvateľov.

Okrem nezvládnutého riadenia boja s pandémiou z úrovne vlády sa pohybujeme prakticky iba medzi masívnym testovaním a teraz aj očkovaním, ale medzi tým akoby neexistovala účinná prevencia ani liečba, pokrivkáva aj zisťovanie stavu imunity a protilátok v tele.  Ľudia úplne prirodzene hľadajú nejaké svetlo v tuneli.

Nikdy nezaškodí pozrieť sa aj okolo nás, ako tam riešia bok s koronou. V Čechách, kde je tiež zlá epidemická situácia, sa vedci zaoberajú  skúmaním pamäťových buniek  a vytváraním imunity v ľudskom tele po prekonaní covidu, ktorá na istý čas dokáže chrániť človeka pred ďalším napadnutím koronavírusom, čo je veľmi zaujímavá otázka aj v súvislosti s očkovaním a následným získaním imunity. Pozrite sa spolu s nami, o čo vlastne ide.

Doc. RNDr. Irena Koutná, Ph.D

Výskum pamäťovej T-bunkovej imunity

Česká vedkyňa doc. RNDr. Irena Koutná, Ph.D a jej tím vedcov z brnenského laboratória – Centra bunkového a tkanivového inžinierstva Fakultnej nemocnice u sv. Anny a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v decembri minulého roka ukončili prvú fázu pozoruhodnej klinickej štúdie testujúcej pamäťovú T-bunkovú imunitu pacientov, ktorí prekonali Covid-19.

Podľa vedúcej výskumu. doc. Ireny Koutnej majú pacienti po uzdravení dostatočné množstvo pamäťových buniek, ktoré ovplyvňujú priebeh ochorenia v prípade ďalšieho nakazenia.

Svoj výskum začali už v máji minulého roka. Štúdie sa zúčastnilo zhruba 100 účastníkov, medzi ktorými boli ľudia, ktorí Covid-19 už prekonali. Odborníci u nich testovali vzorky krvi na prítomnosť špecifických CD8+ a CD4+T lymfocitov vytvorených telom pre boj s vírusom SARS-CoV-2.

Po polroku odbery zopakovali a výsledky porovnali. Vo vzorkách krvi hľadali PAMÄŤOVÉ BUNKY, teda tzv. T lymfocyty, ktoré v boji s Covidom-19 nastupujú do prvej špecifickej OBRANNEJ LÍNIE  a zásadne ovplyvňujú, ako sa bude choroba vyvíjať.

Ako hovorí vedúca výskumu doc. Irena Koutná, výsledky sú povzbudzujúce. Všetci pacienti, ktorí Covid prekonali, preukázateľne majú EŠTE POL ROKA POTOM merateľnú a dobre definovateľnú populáciu pamäťových buniek, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v začatí cielenej imunitnej odpovede voči tomuto ochoreniu.

Ak sa s touto chorobou opakovane nestretávame, počty týchto buniek klesajú. Najskôr je ten pokles rýchlejší a potom sa spomaľuje. Avšak aj po tom pol roku je ich v tele ešte dosť na účinnú obranu proti tomuto vírusu

Potom, čo chorobu prekonáte a váš organizmus si vytvorí určitú populáciu týchto pamäťových buniek, tak ste minimálne rok a možno aj dlhšie chránení.

„To síce nutne neznamená, že vôbec neochoriete, ale váš organizmus si s tým vírusom pri ďalšom stretnutí rýchlo poradí,“

tvrdí docentka Koucká.

Množstvo T lymfocytov v tele

Množstvo tých správnych T lymfocytov v tele zisťovali z krvi pacienta tak, že najprv izolovali všetky T lymfocyty. Môžeme si ich predstaviť ako bunky, ktoré na sebe nesú rôzne kľúče. Ich úlohou je hľadať na povrchu buniek zámky, do ktorých zapadnú. Pokiaľ T lymfocyt- teda kľúč – do zámku zapadne, naštartuje sa celý rad procesov, ktoré v tele vedú k zlikvidovaniu infekcie.

A keď máte v tele dostatok kľúčov, potom je veľká šanca, že sa vírusu ubránite. Telo si potom schová pár týchto kľúčov do budúcna, aby ich v ďalšom prípadnom boji s vírusom mohlo rýchlo použiť. Preto hovoríme o PAMÄŤOVEJ IMUNITE.

„Pomáha nám pri tom prístroj – prietokový cytometer. V ňom sa nám doslova takáto bunka – T lymfocyt rozsvieti a my potom tieto svietiace bunky počítame, pričom priebeh choroby nemá vplyv na pamäťovú stopu,“

dodáva Koutná.

T lymfocyty

Nezáleží teda, či mal pacient ťažký alebo ľahký priebeh ochorenia, prípadne bol bezpríznakový. Záleží od toho, ako sa ten ktorý organizmus s vírusovou dávkou vysporiadal. SARS-CoV-2 preniká do organizmu cez sliznice. T lymfocyty sa vytvoria, až keď vírus prenikne do buniek a začne meniť ich zámky na povrchu.

Potom už záleží na tom, ako rýchlo sa k napadnutej bunke dostane prvý kľúč, ktorý zapadne. Pri prvom stretnutí s vírusom to môže trvať trochu dlhšie. Ale keď sa organizmus s vírusom stretne druhýkrát, tretíkrát, kľúče už sú – ako sme ukázali v našom výskume – v tele pripravené. To je ten pacient, ktorý nám na cytometri najviac svieti.

„To však ale neznamená, že najviac „svietiaci človek“ je najviac chorý. Väčšina tých vzoriek, ktoré sme teraz mali k dispozícii z druhej vlny, nám ukázala, že aj u ľudí s veľmi ľahkým priebehom, či dokonca aj u bezpríznakových sa bunková imunita vytvorila a zostala. S vekom imunitný systém slabne. Slabne nám ako slizničná imunita, tak aj tá T bunková,“

vysvetľuje Irena Koutná.

Prienik vírusu do organizmu

Takže vírus vo všeobecnosti má ľahší prienik do organizmu starších ľudí. Ale napríklad keby sme si vzali vzorku ľudí medzi 30 a 60 rokmi, potom z faktoru veku sa jednoznačný záver urobiť nedá. U ľudí v tomto vekovom rozmedzí záleží na ich kondícii a celkovom stave.

Pokiaľ máte tridsiatnika, ktorý sa nehýbe, má nadváhu, sedavé zamestnanie a napcháva sa pri tom nezdravým jedlom, tak môže mať horší priebeh než vyšportovaný šesťdesiatnik s kvalitným životným štýlom. Samozrejme po šesťdesiatke už je ten pokles funkcie imunitného systému značný.

„Protilátky nám u účastníkov meralo partnerské laboratórium. A zistili sme, že väčšina z účastníkov nášho výskumu nemala po dlhšej dobe v krvi merateľnú hladinu protilátok. Zhruba po troch mesiacoch im klesli,“

pokračuje Koutná.

Organizmus si protilátky vždy trochu vytvorí, ale ak tam bola masívna odpoveď už na T lymfocytnej bunkovej línii obrany – to znamená organizmus boj s vírusom vyhral už na tomto fronte, potom je preň zbytočné, aby si tvoril vysoké hladiny protilátok.

To je dôvod, prečo mnoho ľudí merateľné protilátky po prekonaní choroby vôbec nemá. Skrátka pre vysoké percento ľudí je priebeh ochorenia tak ľahký, že pre telo nemá zmysel sa ním ďalej zaoberať, ak je kľúčov v tele dosť.

A v brnenských laboratóriách zistili, že všetci pacienti, ktorých vyšetrovali, kľúče majú. Takže sa pri ďalšom ochorení ich organizmus veľmi pravdepodobne ubráni aj bez prítomných protilátok, ale hlavne si rýchlo môžu vytvoriť nové, pretože proti vírusu aktivované CD4+ T lymfocyty okrem iného stimulujú B lymfocyty k produkcii špecifických protilátok.

Nesmieme zabúdať, že každý z nás už nejaký koronavírus mohol niekedy stretnúť, hoci nie v tak agresívnej podobe. Takže pre telo tento vírus nie je úplne neznámy.

Obrana organizmu po prekonaní covidu

U človeka, ktorý už chorobu prekonal, sa nachádza vo vzorke merateľné množstvo svietiacich kľúčov. Ale ani u niektorých, ktorí chorobu ešte neprekonali, nemožno povedať, že by im vo vzorke nesvietilo vôbec nič. Aj u nich sa nachádza mikropopulácia obranných lymfocytov. Hovorí sa tomu SKRÍŽENÁ REAKTIVITA. Znamená to, že v minulosti sa takýto človek stretol síce s iným, ale podobným typom vírusu.

„Mali sme tam ľudí, ktorí nám hovorili, manžel to mal, deti to mali, v kancelárii to lietalo a ja stále nič. Je možné, že organizmus si u týchto ľudí spomenul na podobného nepriateľa, a teda SARS-CoV-2 zlikvidoval už hneď na sliznici a nedovolil mu vôbec, aby sa dostal ďalej do dýchacích ciest. Takí ľudia paradoxne nemajú ani protilátky, dokonca ani väčší počet svietiacich kľúčov, a napriek tomu ich imunitný systém zafungoval dokonale,“

potvrdzuje docentka.

Pamäťová imunita

Druhou možnosťou je, že parter, ktorý chorobu „priniesol“ domov, postupne každý deň dávkoval svojej partnerke malé množstvo vírusových častíc, a tak došlo k vybudovaniu silnej slizničnej imunity na báze IgA protilátok a človek neochorel. A hlavne nedošlo k prieniku do organizmu, teda sa nevytvorili ani pamäťové T lymfocyty.

Ak sa s vírusom opakovane stretávate, tak sa váš imunitný systém vždy znovu nabudí. Ak sa s vírusom nestretávate, imunita klesá nadol a organizmus naň postupne zabudne. To platí pri všetkých infekčných ochoreniach.

Základné imunologické pravidlo znie, že netrénovaný imunitný systém je pomalý a lenivý imunitný systém.

Vírusy, ktoré poznáme, nám pomáhajú náš imunitný systém trénovať. Dokonca aj proti tomu, čo potenciálne ešte príde a čo ešte nepoznáme. Koutná verí, že predsa len vírusy medzi nami nejaké kolujú, možno sa len nestretávame s tak veľkou vírusovou záťažou a náš imunitný systém za jeden rok nezakrpatie.

Tí, ktorí vedia, že chorobu prekonali, očkovanie aktuálne nepotrebujú. Dokonca aj tí, ktorí ju prekonali mierne alebo bezpríznakovo. Tí, čo tvrdia opak, by svoje tvrdenie mali podložiť nejakými faktami.

Testy na pamäťové bunky

Podľa doc. Ireny Koutnej by sa takéto testy na pamäťové bunky dali robiť aj v krajských nemocniciach, ktoré sú vybavené prietokovými cytometami. Boli by schopní zacvičiť laboratóriá v priebehu 2 dní. Navyše ich nemeckí partneri im dodávajú potrebné vzorky vírusov v kitoch, s ktorými sa veľmi ľahko pracuje.

Zo strany občanov je v Čechách obrovský záujem o tieto testy, nie však zo strany epidemiológov. Test by momentálne vyšiel zhruba na 162 €. Avšak klinické štúdie sú hotové a teda pripravené na schválenie ŠUKL v Čechách. U nás na Slovensku by sme mali ľuďom po preconaní covidu robiť aspoň testy na imunitu, keď sa nezameriavame na účinnú prevenciu a liečbu

Pani doc. Koutná smutne dodáva:

„V rámci EÚ je tá politika viac menej jednotná, teda že bunková imunita nie je to, čo by nás nejako malo zaujímať. Podľa kolegov z Nemecka by sa táto metóda musela viac automatizovať a zlacniť, aby mohla byť rutinne používaná. Avšak napríklad v Nemecku tieto testy niektoré laboratóriá ponúkajú, hoci ani tam to nie je štátom hradené. Trend je všetkých naočkovať a mať pomyselný pokoj.“

V súčasnosti tento prieskumný tým odborníkov plánuje sledovať pacientov po prípadnom očkovaní zhruba na vzorke 30 dobrovoľníkov, ktorým plánujú odobrať vzorky krvi pred a po očkovaní. Budú tak zisťovať, ako na vakcínu zareaguje ich T bunková imunita.