VKMK v Banskej Bystrici pozýva Bystričanov  nazaujímavé  stretnutie do svojej  pobočky na Fončorde. V stredu  o 10:30 hod. sa tu  uskutoční podujatie Klubovanie na cestách, ktoré knižnica pripravila v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

Svoju literárnu tvorbu budú 16. novembra v pobočke VKMK na Jilemnického 48 (1. poschodie DD a DSS Senium) prezentovať zrakovo znevýhodnení autori z rôznych  kútov Slovenska.  Hosťom podujatia bude slovenský básnik  Milan Abelovský. Ako hudobný hosť sa predstaví člen skupiny 220 Voltov Tomáš Dobrík. 

Milan Abelovský (  20. 12. 1961 v Banskej Bystrici)

Básnik, povolaním robotník, frézar. Narodil sa ako štvrté dieťa rodičov Jolany Áblovskej, robotníčky, a Gustáva Abelovského, stavebného technika, súrodenci Miroslava, Mária, Jaroslav a Peter. Je ženatý, maželka Iveta Ábelovská, rod. Mužíková, majú tri dcéry, Silviu a dvojčatá Alenu a Ivonu. Žije v Banskej Bystrici.

Študoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Banskej Bystrici (1977 – 1981) s maturitou v profesii mechanik – nastavovač.

Pracoval v Závode výpočtovej techniky v Banskej Bystrici ako frézar v nástrojárni, obsluha  NC strojov, laminátor DPS (od 1983), ako frézar v nástrojárni Estes, s. r. o. (od roku 1990) a ako frézar vo Vlkanovských strojárňach, a. s., vo Vlkanovej (od 1996).

Zúčastňoval sa na literárnych súťažiach. V roku 1991 získal hlavnú cenu Únie mladej slovenskej kultúry na stretnutí poetov Wokrovej Polianky, získal 4. miesto v oblasti tvorby v súťaži Verš 91 a čestné uznanie za prácu Anjel v súťaži O najlepší rukopis básnickej zbierky Združenia literátov Slovenska, NLC, 1996.

Poéziu publikoval v časopisoch Nové slovo a Dotyky, v zborníkoch Správna chvíľa (1990 – 1992), Litera 2 (1995), V ťažisku trojuholníka (1992), Čítanie z tváre (1996) a v Slovenskom rozhlase. Debutoval zbierkou úprimnej, neraz chlapsky drsnej básní Chvíľa zblíženia (1991), za ktorú ho Literárny fond ocenil Prémiou. Po nej nasledovali zbieka Jaspis a kaneol (1997), čerpajúca podnety z rodinného zázemia a krás rodného kraja a zbierka Zľutovnica (2003).

V zbierke Čerešne v hanebnej ulici (2014) pokračuje vo svojej tradičnej poetike poznačenej takpovediac emocionálnou racionalitou, vo vnútorne precítených veršoch však ponúka zrelší pohľad na svet a život. Básnická zbierka je kompozične rozdelená do štyroch tematicko-motívových cyklov/častí s poetickými názvami – Čerešne v hanebnej ulici, Továreň na pružiny lúčnych koníkov, Prelet sovy a Svetlo. V nich je čitateľ vtiahnutý do poetického sveta spoluúčasťou na neprerušovanom rozhovore s tvorcom veršov pri objavovaní posolstva „básnických právd“.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu LITERA 2 pri ŠVK – Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici.