Vrch Velestúr nachádzajúci sa v hlavnom hrebeni pohoria Kremnické vrchy, približne na pol ceste vzdušnou čiarou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou, je známy najmä tajomným runovým nápisom.

Leží vo výške 1 254 metrov nad morom pri sedle Tri kríže pri vyše 600 – ročnej ceste spájajúcej slobodné kráľovské banské mestá medenú Banskú Bystricu so zlatou Kremnicou. Názov sedla Tri kríže pochádza od toho, že sa tu stretali tri chotárne hranice Kremnice, Radvane a Badína.

Pôvod tohto nápisu vyrytého na kolmej skalnej stene pod vrcholom nie je spoľahlivo objasnený ani v súčasnosti. Existovali a existujú rôzne teórie na jeho vznik. Podľa jednej ho vyryli Slovania, ktorí mali na vrchu svoje obetné miesto. Dokazovať by to mal aj samotný názov vrchu Velestúr – Veles aj Tur boli mená bohov, ktorých Slovania uctievali.

Väčšina odborníkov sa však prikláňa k názoru, že ide o falzifikát z 19. storočia, teda z čias národného obrodenia, kedy existovali snahy o dokázanie autochtónnosti Slovanov na našom území (Slovania tu mali žiť ako prvý pôvodný národ). Nech je tomu tak či onak, velestúrsky nápis predstavuje mimoriadne zaujímavú turistickú atrakciu, ktorá na Velestúr láka mnoho návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia.

Na vrchole Velestúru sa nachádza monumentálna skala, v ktorej je vyrytý runovým písmom nápis, ktorý bol prekladaný ako:  „Prijechal Silan z Moravy zrumich Kremnitiu te Turo a vsie grada, i be gode po turu dve ste osmdesát“, ktorý v spisovnom slovenskom jazyku znie: „Od severu prišiel Silan a rozbúral Kremnicu i Turovo a všetky hrady, i bolo rokov po Turovi dvestoosemdesiat“.

Vyrytý štvorriadkový nápis na Velestúre objavil v roku 1864 kremnický archivár – banskobystrický rodák z Lazovnej ulice Pavol Križko. Miesto je označené za kultové miesto, kde slovanskí kňazi obetovali svojim Bohom obete. Neskôr bol tento nápis, označený za falzifikát.

Napriek tomu má v súčasnosti  minimálne vyše 150 rokov a každý kto má záujem  ho môže vidieť. Vrch si veľmi obľúbili najmä súčasní obdivovatelia pohanských náboženstiev, ktorí v blízkosti nápisu na vrchu Smrčník postavili „obetné miesto“ s drevenými staroslovanskými modlami.

Velestúr je prístupný po viacerých značkovaných turistických chodníkoch. Možno sa sem dostať napríklad z Kremnice (okolo chaty Hostinec), zo Skalky priamo po hrebeni, z obce Horné Pršany cez lokalitu Pod Košiarmi a sedlo Tri kríže.

Nedajte sa odradiť na turistických smerovníkoch nenájdete nič o Velestúre – treba sa riadiť podľa nápisov o sedle Tri kríže alebo Hostinci. Pre nás Banskobystričanov je  najvýhodnejšia trasa ako sa dostať na Velestúr cez Malachov po modro značenej turistickej trase.

Pokiaľ idete vlastným autom vyviezť sa môžete priamo až na koniec asfaltovej cesty cez Malachov k Ortútam. V prípade, že idete autobusom, tak vystúpite na konečnej v Malachove a časť cesty asfaltkou vyšliapete. Vľavo cez Malachovský potok sa nachádza most so závorou, odtiaľ už idete peši, ale stále po asfaltovej ceste.

Hneď na úvod Vás privíta náučná tabuľa o medveďoch, keď sa nedáte odradiť pokračujete asfaltovou cestou, až kým neprídete k turistickému smerovníku  s nápisom Ortútne jazierko. Netreba zabúdať, že sa nachádzate v banskej  lokalite, kde sa ťažila ortuť. Od nej má aj názov jazierko, ktoré bolo pôvodne baňou. K nemu sa už dostane krížom po lesnom chodníku, od jazierka pokračujete ďalej do vrchu po lesnom chodníku až vyjdete na veľkú lesnú cestu nad jazierkom pri prepadline – cesta je tu prepadnutá.

Vy však pokračujete smerom na Kremnicu na západ, cez prepadlinu by ste sa dostali naspäť do Malachova, ale videli by ste také unikáty ako krásnu studničku Grófov obed (tu podľa tradície obedúval samotný gróf Radvanský), fascinujúce Ľadové diery – keď okolo nich prejdete ako keby ste boli v jaskyni – a nakoniec pamätník pilotom havarovaného ruského lietadla, ktoré nacisti počas SNP zostrelili a z trosiek tohto lietadla je tu vybudovaná mohyla – k nej je však mimoriadne obtiažny prístup strmým svahom.

Potrebné je sa držať modrej značky a dostanete sa na Velestúr – zatiaľ nebola trasa vôbec náročná, po lesnej ceste však prídete k dvom stromom s modrými šípkami, ktoré Vás upozornia, že treba odbočiť doľava a vystupovať do vrchu po niekdajšej historickej ceste k sedlu Tri kríže.

To je najťažšia časť turistickej trasy. Ešte pri výstupe na sedlo Tri kríže sa na brale vypína drevená pamätná tabuľa pripomínajúca smrť šľachtica Karola Radvanského, ktorého tu v roku 1600 zabil pri poľovačke krvilačný medveď. Ale keď budete pri nej viete, že už ste blízko pri sedle Tri kríže a teda aj Velestúre.

Krátkym výstupom sa dostanete do sedla Tri kríže to spoznáte podľa toho, že sa tu nachádza drevený trojramenný kríž. Naskytne sa Vám tu nádherný rozsiahly pohľad smerom na Banskú Bystricu.  Vy sa nachádzate nad Malachovom a Slovenský klub turistov tu pripravil panoramatickú mapu s názvami vrchov, ktoré vidíte.

Odtiaľ môžete pokračovať smerom na Hostinec po pohodlnej lesnej ceste občerstviť sa, (keď bude otvorený) alebo nenápadným neznačeným chodníkom hneď od panoramatickej mapy sa priamo dostanete na Velestúr.

„Tak ako v starobylých legendách sme na Velestúre aj my najskôr stretli obrovského mohutného jeleňa, ktorý nás privítal na svojom území. Následne sme obdivovali bralo na Velestúre s runovým nápisom. Neďaleko brala som objavil na kameni chotárne značky: vyrytý erb Kremnice (polovičné koleso) a vyryté písmená „D Z“.Pred bralom zas pamätník k vzniku Československej republiky, ktorý upozorňoval, že v roku 1928 pri 10. výročí republiky tu bol vysadený Velestúrsky les!“

Aj z Velestúra môžete zísť do historického Hostinca, ktorý slúžil dlhé roky pocestným medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. A potom Vás čaká návrat domov cez Malachov. Pozor,  okrem medveďov sa pri Malachove neodporúča zbierať huby k vôli prítomnosti ortuti.

A keby nevyšlo počasie ako Kazimírovi Zechenterovi Laskomerskému pri výlete na Velestúr pred 150 rokmi, treba sa ukryť v Hostinci. Výlet na Velestúr určite stojí za to, aj keď Hostinec na Troch krížoch môže byť zatvorený. Tečie tam v prípade potreby prameň vynikajúcej pitnej vody, ktorá každého osvieži.