Augustové majstrovstvá Európy v atletike sa pomaly blížia a my môžeme s istotou i potešením konštatovať, že do švajčiarskeho Zürichu odcestuje najpočetnejšia slovenská výprava v histórii. Viac ako dvadsať pretekárov nás bude reprezentovať v rôznych disciplínach, niektorí z nich dokonca prvýkrát. My sme sa bližšie zamerali na našich kladivárov.

Na európsky šampionát pocestujú minimálne traja slovenskí kladivári, nitrianski súrodenci Nikola a Marcel Lomnickí a naša Banskobystričanka Hrašnová. O 73,5 metrový limit ešte bojuje Trnavčan Libor Charfreitag, no ako nám prezradil, trápia ho zdravotné problémy:

„Nemám v poriadku telo. Pohybový aparát nie je v poriadku, necítim sa dobre, mám málo sily. Akonáhle sa dá do poriadku zdravotný stav, keď sa budem čo len trošku lepšie cítiť, tak by som ten limit mohol atakovať. Je tu možnosť, že sa budem snáď cítiť lepšie, pretože skutočne chýba tomu iba trošku lepší pocit, ale taktiež je možné, že to bude až na jeseň.“

Iné problémy má druhý náš kladivár Marcel Lomnický. Ten pred niekoľkými dňami v Banskej Bystrici na domácom šampionáte zistil, že mu nevyhovuje rýchly a trochu šmykľavý povrch kruhu, z ktorého u nás športovci hádžu. Servítku pred ústa si rozhodne nedal:

„Bohužiaľ bol to najhorší kruh na akom som kedy v živote hádzal. Problém je v tom, že bol hrozne šmykľavý a obruč bola vyššia ako by mala byť, o centimeter tam vidieť fúgu. Výplň je vyššie, čo mi sťažovalo prechod do otočky. Musel som veľmi opatrne začať a v štyroch pokusoch sa mi hod ani nepodaril. Škoda toho, lebo sa cítim pred majstrovstvami Európy dobre.“

S Nitranom Lomnickým rozhodne nesúhlasí banskobystrická kladivárka Martina Hrašnová, ktorá v takom kruhu pravidelne trénuje a dosiahla na ňom aj najlepší výkon tohto roka, keď náčinie zahodila až za 75 metrovú hranicu. Pre Bystricoviny uviedla:

„Mrzí ma to, ale je to kruh, ktorý sa robil pre mňa. Mne vyhovuje takýto rýchly kruh, jemu sa zdal možno klzký. Má to kladivo ťažšie, takže sa potrebuje do toho viac oprieť. Mrzí ma teda, že jemu kruh nesedel, no som doma a spravili sme to tak ako to vyhovuje mne. Obruč však jednoznačne nie je vyššia, pretože je regulárna, originál od Poláčikov, lepšia neexistuje podľa môjho názoru.“

Každopádne v každom kruhu, či už rýchlom alebo pomalšom, treba hodiť kladivo po štyroch otočkách, ak chce teda pretekár pomýšľať na najkvalitnejší výkon. To si uvedomuje aj členka našej armádnej Dukly:

„Najďalej mám hodené so štyrmi otočkami. Vždy idem do toho pokusu s tým, že idem hádzať na štyri otočky. Niekedy, keď to technicky nesadne, odhodím kladivo už po tretej, ale väčšiu perspektívu má štvorotočkový hod.“

Slovenskí atléti so splnenými limitmi teraz už ladia formu priamo na augustový termín majstrovstiev Európy. Tak je to aj v prípade Martiny Hrašnovej:

„Neočakávam už od seba vyššie výkony, pretože forma sa ladí smerom k Európe. O týždeň budem štartovať na mítingu v Poľsku, kde si zmeriam sily s kandidátkou na zlato Poľkou Wlodarczykovou, avšak formu chcem mať až v Zürichu. Čiže neočakávam, že hodím ďalej.“

Martina neočakávala ani pred týždňom, že kladivo pošle na vzdialenosť 75,27 metra. Bol z toho napokon jej najlepší výkon tohto roka a v súčasnosti aj tretí najlepší v Európe, čo ju dnes favorizuje na zisk medaily. „Nuž vidíte, neočakávala som to a stalo sa (smiech). Mala by som teda neočakávať aj na Európe,“ smiala sa ešte naša medailová nádej spod Urpína.