5.júla slávime príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu

KULTÚRA
0 /

Tohto roku si pripomíname 1152. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy (r. 863). 5. júl je štátnym sviatkom SR na počesť týchto dvoch svätcov.

Príchod solúnskych bratov

Cyril – Konštantín, pre svoju vzdelanosť prezývaný aj Filozof a jeho brat Metod – právnik, boli byzantskí intelektuáli, ktorých cisár Michal III. vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava, aby šírili kresťanstvo, vytvorili liturgiu a učili v reči zrozumiteľnej ľudu. Ich poslanie bolo duchovné, christianizačné, aj kultúrno-spoločenské.

Byzantská misia upevnila kresťanstvo, priniesla našim predkom kultúru, písmo a vzdelanie. Jej najvýznamnejším prínosom bolo zavedenie slovanského jazyka – staroslovienčiny (prvý slovanský písomný jazyk) do liturgie. Ako liturgický jazyk bola kodifikovaná v roku 868.

Dielo vierozvestcov

Cyril a Metod do staroslovienčiny preložili množstvo cirkevných, náboženských textov, napr. Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre. Preklady sa nezachovali v pôvodnom znení. Zlomok z diel staroslovienskeho písomníctva sa uchoval v odpisoch z 10.-13. storočia (prepísané cyrilikou alebo preložené do latinčiny).

Cyril pre staroslovienčinu vytvoril na základe malej gréckej abecedy písmo – hlaholiku a toto písmo umožnilo rozvoj písomníctva a literatúry. Venoval sa filológii a filozofii, napísal traktát o preklade, tzv. Rozpravy o prekladaní. Jeho básnická skladba Proglas (Predslov), básnický predspev k prekladu evanjelia, označovaná ako prvá slovenská a slovanská báseň, je oslavou slovanského prekladu Svätého písma, slovesnosti a vzdelanosti.

Metod bol spolutvorcom prekladov bohoslužobných kníh, zakladateľom literárnej školy, ako právnik sa venoval zákonom a spoločenským predpisom. Napísal homíliu Napomenutie k vladárom, z gréčtiny preložil Súdny zákonník pre svetských ľudí (Zakon sudnyj ljudem), potvrdzujúci dôležitosť zákonov a nariadení, právneho systému.

Staroslovienčina

Na území Veľkej Moravy zohrala dôležitú úlohu ako literárny, náboženský, administratívny a právny jazyk. Literárna tvorba Cyrila a Metoda je základným pilierom slovenského aj slovanského písomníctva a ich činnosť je spojená s počiatkami náboženského a kultúrneho života Slovanov. K ich duchovnému a kultúrnemu odkazu sa hlásia všetky slovanské národy. Dielo solúnskych bratov je súčasťou našej historickej a národnej pamäti.

Veľkomoravská tradícia mala a má veľký ohlas v našej národnej kultúre, od čias 17. storočia, obdobia národného obrodenia až podnes. Na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo sa vo svojej preambule odvoláva aj Ústava Slovenskej republiky z roku 1992.

Kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi pri Banskej Bystrici

Kultúrnemu odkazu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda sa pri okrúhlom výročí ich príchodu na naše územie venoval banskobystrický historik Marcel Pecník s kolektívom v publikácii „1150 rokov živého odkazu pre Slovensko“ venoval. Zaujalo nás, že na titulke sa objavil oltárny obraz z kostola v Selciach..

„V knihe je mnoho zaujímavého o živote, diele a odkaze sv. Cyrila a Metoda. Obraz na titulke tam nie je náhodou. Kostol v Selciach bol totiž ako prvý na našom území zasvätený práve im a to v matičnom roku 1863 biskupom Štefanom Moysesom. Ide o významný prejav cyrilometodskej úcty na strednom Slovensku,

uviedol Pecník.

Zdroj: Slovenská národná knižnica a redakcia