Timrava – autorka ženskej duše v knižnici na Fončorde

KULTÚRA
0 /

timrava1

Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici v spolupráci so Živenou – spolkom slovenských žien – Miestny odbor Banská Bystrica Vás pozývajú  na podujatie TIMRAVA  – autorka ženskej duše pri príležitosti jej 150. výročia narodenia.  Uskutoční sa vo štvrtok 26. októbra 2017 o 16:30 hod. v pobočke knižnice na Fončorde, Jilemnického 48.

Prozaička, autorka poviedok a noviel, dramatička, popredná predstaviteľka druhej vlny literárneho realizmu. Taká bola Božena Slančíková – Timrava (* 02.10.1867 Polichno – † 27.11.1951 Lučenec) Súčasťou podujatia bude prednáška Doc. PaedDr. Júliusa Lomenčíka , PhD. a čítanie z  diel B. S. Timravy.

Život a dielo Boženy Slančíkovej – Timravy 

Narodila sa v rodine ev. farára. Do ľudovej školy chodila dva roky vo svojom rodisku, potom ju ako ostatných súrodencov učil otec. Štvrtú triedu meštianskej školy si urobila v Banskej Bystrici. Po návrate (1882) jej čas plynul v domácich prácach. Nevydala sa a pokusy vymaniť sa z domáceho okruhu zamestnaním sa skončili neúspechom.

Ako spoločnica vdovy Pavly Országhovej v Dolnom Kubíne vydržala len krátko (marec- jún 1900) a nevydaril sa jej ani prechod do Martina za opatrovateľku zbierok Slovenského národného múzea (1918). Po otcovej smrti sa r. 1909 presťahovala do susednej Ábelovej, kde jej brat pôsobil ako ev. farár.

Po národnom oslobodení jej nevyšiel pokus stať sa poštárkou a neúspechom sa skončilo aj Šoltésovej úsilie zabezpečiť jej spisovateľskú profesionalizáciu. Preto sa roku 1919 stala opatrovateľkou v ábelovskej materskej škole, hoci pre túto prácu nemala vnútorné predpoklady.

Do dôchodku odišla roku 1929, no v Ábelovej žila až do októbra 1945, keď sa presťahovala k príbuzným do Lučenca. Roku 1945 jej bol udelený titul národná umelkyňa.

Literárne začiatky

Svoju tvorbu začínala veršovými pokusmi. V súbore umelecky nenáročných básní (vzniklo ich okolo 140) stvárnila najmä vlastné vnútorné citové krízy, ktoré práve prežívala. Už v týchto básňach ľúbostnej lyriky sa objavuje motív sklamania, dezilúzie, vytriezvenia, spojený s ironickým pohľadom, sebairóniou.

Spočiatku Timrava zobrazuje život panskej spoločnosti izolovane od dedinského ľudu. (Za koho ísť, Pomocník ). Súbežne s týmito prácami vytvárala Timrava aj prózy z dedinského života (Na Jurkovej svadbe, Ondro Karman, Sluhove trpkosti, Katera). Medzi najlepšie z nich patrí poviedka Ondro Karman. Je to ostrá satira na popanšťovanie prostého dedinského človeka.

Všetky poviedky z počiatočného obdobia (1886 – 1897) majú monografický charakter, zobrazujú väčšinou jednu postavu alebo typický príbeh. Sú to v prevažnej miere portrétne charakteristiky bez väčšej kompozičnej náročnosti. Spravidla sa v nich uplatňuje jednotný dejový princíp sústreďovania motívov okolo hlavnej postavy alebo ústrednej dejovej línie.

Vo svojich spoločenských prózach z predprevratového obdobia, poviedkach a novelách zachytáva Timrava celú atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy i chudobný myšlienkový svet.

B.S.Timrava - pozvánka

Autor: (dem), Foto: ilust.