Ladislav Topoľský: Quo vadis, školstvo?

Blog
4 /

V posledných dňoch ma zaujalo posolstvo, ktoré vyšlo z  rokovania zastupiteľstva BBSK a bolo prezentované predsedom BBSK Jánom Lunterom: „Budeme hľadať podporu pre kľúčové oblasti, ktoré chcem riešiť. Teda riešenie dlhodobej nezamestnanosti, doprava a rozvoj cestovného ruchu.“

Určite chvályhodné priority, ale jedna veľká priorita mi tam chýba – je to školstvo. Týmto posolstvom sa školstvo krčí opäť niekde v kútiku. Možno si neuvedomujeme, ale na školstvo ide podľa zákona z rozpočtu samospráv až 40 percent. To nie je malá suma, aby si vzdelávanie nezaslúžilo značnejšiu dávku našej pozornosti.

V Banskobystrickom samosprávnom kraji v súčasnosti poskytuje vzdelávanie 61 stredných škôl a 3 školské zariadenia. Z toho je 17 gymnázií, 38 stredných odborných škôl, 5 spojených škôl a 1 konzervatórium. Pridáme k tomu ešte 11 základných škôl  a 27 materských škôl v meste Banská Bystrica. Podotýkam, že sa jedná o školy, ktoré spadajú pod samosprávy, pričom sú tu ešte školy, ktoré zriaďujú súkromníci a cirkvi.

Už len tieto čísla dokumentujú, že sa jedná o veľký segment nášho spoločenského, ekonomického a kultúrneho života, ktorý si zasluhuje našu veľkú pozornosť, a to nielen pred voľbami. Náš školský oceánsky tanker, ktorý niektorí odborníci nazývajú Titanic, ťahajú k dnu tri toxické náklady. Sú to:

  1. odmeňovanie pedagógov a nepedagogických zamestnancov
  2. kvalita vzdelávania
  3. manažovanie školstva

Všetky tri oblasti sú životne dôležité, aby naše školstvo bolo úspešné a aby sme sa nemuseli červenať pri zverejňovaní celosvetových výsledkov testovania PISA v rámci krajín OECD, pri slovenských testovaniach Monitor a ďalších. Len pre osvieženie pamäti, v roku 2017 Slovensko skončilo na 42. mieste zo 73 štátov v testovaní z matematiky, čitateľskej gramotnosti a v prírodných vedách.

Najviac rezonuje v odbornej a pedagogickej komunite problém odmeňovania učiteľov, ktorý je veľmi dôležitý, ale nielen na ňom bude postavené kvalitnejšie vzdelávanie. Myslím si, že nám chýba spoločná diskusia aj o kvalite či manažovaní školstva a vzdelávania.

Navrhujem otvoriť diskusné fórum, ktoré by mohlo mať niekoľko segmentov v oblasti školstva. V nich by diskutovali riaditelia škôl, nie však pod kuratelou zriaďovateľa, pedagógovia, rodičia, tiež študenti a žiaci. Myslím si, že určite chceme mať občiansku spoločnosť, ktorá nie je ľahostajná a vie sa ozvať. Ak máte záujem a chuť, ozvite sa a možno spoločne niečo vytvoríme.

Myslím si, že nám v školstve začína hroziť smrteľné nebezpečenstvo v podobe ekonomického diktátu. Hrozí nám, že budeme produkovať ľudské zdroje a nie vzdelávať ľudí. Čo bude najskôr kvalifikácia a potom vzdelávanie alebo naopak? Pozrime sa na duálne vzdelávanie, do ktorého je teraz zapojených len 2 661 žiakov a 738 firiem v 78 učebných odboroch, pričom za peniaze z EÚ do roku 2020 musí študovať 12 000 študentov, inak budeme musieť vracať európske dotácie.

Tlaky lobistických skupín, ktoré presadzujú premeniť vzdelávanie len na tovar, nie je zatiaľ až tak úspešné. Pri sľubovaní svetlých zajtrajškov zabúdajú kapitáni priemyslu na podstatný fakt. Ak čím viacej žiakov pritiahneme do výroby , tým ich viacej bude chýbať v nemocniciach, školách, na programátorských miestach, start – upoch a projekčných kanceláriách. Je nás stále menej a dopyt po ľuďoch bude v nasledujúcich obrovský. Vzdelanie má slúžiť ľuďom a nie ekonomickému diktátu.

Bol by som rád, keby som mohol žiť v meste a kraji, kde pýchou nebude len hokejový klub, ale tiež škola alebo školy.

Napriek uvedeným problémom náš školský Titanic sa ešte nepotopil, pretože sú tu a pedagógovia, riaditelia a rodičia, pre ktorých je vzdelávanie a celkove školstvo srdcovou záležitosťou. Im sa patrí povedať: „Ďakujeme Vám!“

Autor: Ladislav Topoľský, Foto: ilust.

Ladislav Topoľský

Ladislav Topoľský