V tomto roku si pripomíname 130. výročie narodenia slávneho bystrického rodáka, hudobného skladateľa a tatranského hoteliera Jána Móryho. Pozrime sa na jeho život a tvorbu z pohľadu hudobnej historičky Marianny Bárdiovej.

Rodná Banská Bystrica

Pamätná tabuľa na dome č. 9 pri oblúkovom podchode do Národnej ulice pripomína, že sa tam 10. júla 1892 narodil Ján Móry, ktorý sa neskôr stal známym hudobným skladateľom a tatranským hotelierom.

Pamätná tabuľa na dome č. 9 pri oblúkovom podchode do Národnej ulice

V tom istom dome sa 30. apríla 1918 narodil aj jeho syn Viktor, významný viedenský fotograf (zomrel 17.apríla 2006 vo Viedni, pochovaný je so svojimi predkami a otcom v Banskej Bystrici). Od roku 1841 bol na prízemí domu veľkoobchod a koloniálnym tovarom, ktorý založil skladateľov starý otec Ján, potom ho viedol otec Emil.

Rodičia i staršia sestra Karola sa zapájali do spoločenského života Banskej Bystrice. Emil Móry spolu s ďalšími mešťanmi bol členom Banskobystrickej historickej a archeologickej spoločnosti (Beszterczebányai Történeti és Régészeti Társulat), ktorej hlavným cieľom bolo založenie Mestského múzea v Matejovom dome.

Ján (vpravo) a jeho mladší brat Béla Móryovci s tenisovými raketami v roku 1897, ateliér Ilona Beszterczebánya (Archív rodiny Móryovcov)

Matka Vilma, rod. Maršovslá bola členkou ženského spolku a spolu s dcérou Karolou boli členkami Madáchovej spoločnosti. V rámci nej Karola účinkovala na podujatiach. Meštianska kultúra a obľúbená salónna hudba vplývali na rozvoj estetického vkusu budúceho skladateľa. Mal dobrých učiteľov hudby – Jakuba Scheinbergera a Jána Egryho.

Ako talentovaného mladého klaviristu si ho pozýval domov skladateľ Viliam Figuš-Bystrý, s ktorým hrávali na klavíri štvorručne. Po celý Figušov život zostali v priateľskom kontakte. Mesto však žilo aj športom a Ján už od detstva hrával tenis a rád plával. V roku 1920 založil Banskobystrický atletický club (B.A.C.), ktorý finančne podporoval aj futbalistov.

Obchod Móry János na Námestí SNP č.9 v Banskej Bystrici, vľavo pôvodná budova Kammerhofu v roku 1913 (Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen)

Po gymnaziálnej maturite na želanie otca vyštudoval Obchodnú akadémiu v Budapešti a absolvoval obchodnú prax v  Hamburgu, Berlíne, Opatiji, ale aj v severnej Afrike, v miestach tovarových búrz a dovozu koloniálneho tovaru do Európy. Aj počas týchto ciest neustále vyhľadával možnosť venovať sa aj štúdiu hudby a spoznávaniu hudobnej kultúry.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny pôsobil v jazdeckom delostreleckom pluku č. 9 v hodnosti poručíka, neskôr nadporučíka. Po smrti otca v roku 1916 sa vrátil domov a prevzal vedenie rodinného obchodu.

Ján Móry ako nadporučík

V roku 1921 zomrel otcov brat, vtedy známy budapeštiansky staviteľ a architekt Karol Móry, zakladateľ Osady Nové Štrbské Pleso, ktorú odkázal staršiemu synovcovi Jánovi.

Mladší Béla zdedil dom v Budapešti. Karola Móryho pripomína pamätná tabuľa pri hoteli Sorea Trigan, na mieste, kde kedysi stál jeho hotel. Ján Móry sa rozhodol presťahovať do Vysokých Tatier. Obchod predal súrodencom Klimovcov, ktorí ho potom prevádzkovali.

Obchod Móry nástupca – Bratia Klimo v Banskej Bystrici (Archív rodiny Móryovcov)

Hotelier a skladateľ vo Vysokých Tatrách

Osada Nové Štrbské Pleso sa rozprestierala na ploche 43 hektárov. Karol Móry tu vytvoril umelé jazero na rašelinisku prehradením potoka Mlynica a postavil hotel v peknom secesnom štýle. Ján Móry tu pre rodinu postavil vilu na bývanie, k hotelu pristaval novú, väčšiu budovu, hotelovú práčovňu a garáže, ako aj stajne pre kone, kravy i prasce. Chovali sa tu aj sliepky, jazero bolo plné rýb, a tak v hotelovej kuchyni mali dostatok čerstvých surovín.

Pri jazere dal nový hotelier vybudovať tenisový kurt a v jazere plavecký bazén s drevenými prezliekarňami. Tenisový kurt je tam dodnes. Na kopci Klát nad Novým Štrbským Plesom dal už Karol Móry postaviť drevenú rozhľadňu. V roku 1935 na jej mieste vyrástla murovaná vyhliadková kaviareň v osemuholníkovom tvare, ktorá sa čoskoro stala obľúbeným miestom turistov. Z hotela tam vynášali kávu a čaj v termoskách a koláče.

Ján Móry (Atelier Vlasák České Budějovice, 30. roky 20. storočia, ŠVK-Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica)

V 50. rokoch 20. storočia ešte slúžila ako škola a po polstoročí chátrania ju noví majitelia dali zrútiť a postupne vybudovali nový objekt so zachovaním osemuholníkového pôdorysu a nákresu Jána Móryho. Pribudla veľká terasa, apartmány a sociálne zázemie. Aj v súčasnosti sa Kaviareň Monte Móry a krásne vyhliadky z nej opäť tešia bohatej návštevnosti.

V roku 1934 sa Ján Móry oženil druhýkrát, s košickou klaviristkou a speváčkou Magdou Szakmáry-Móryovou a pre novú rodinu dal postaviť väčšiu vilu na bývanie. Manželia v areáli dali postavil Kostol sv. Kríža, ktorý bol 5. septembra 1937 slávnostne inaugurovaný. V roku 1969 bol prestavaný a v roku 1984 rekonštruovaný do terajšej podoby.

Hotel Móry Nové Štrbské Pleso v roku 1935 (Archív rodiny Móryovcov)

Tu sa manželom narodili tri dcéry, Andrea, Lívia a Erika a tu prežili najšťastnejšie roky svojho spoločného života. Ján Móry tu skomponoval svoje ťažiskové diela, do dvesto piesní, komorné a zborové skladby, sakrálne kompozície, dvanásť operiet a spevohier, orchestrálne a symfonické skladby.

Vo svojom hudobnom salóne usporiadali mnoho koncertov, na ktorých účinkovali ako klaviristi alebo svoju manželku pri speve Ján Móry sprevádzal na klavíri. Pozývali ich aj do vysielania košického Radiojournalu a rozhlas niekoľkokrát vysielal živý prenos z koncertov v ich vile. Navštevovali ich tu mnohí hudobníci, ale aj novinári zo Slovenska, Čiech, Nemecka i Maďarska. Móryho diela sa uvádzali na koncertoch a javiskách doma i v zahraničí a tak pútal veľkú pozornosť. Niektoré skladby vyšli tlačou a na gramoplatniach.

Ján Móry (archív rodiny Móryovcov)

14 piesní na verše indického básnika Rabíndranátha Thákura Tagore Album, op.12 vyšiel tlačou vo vydavateľstvo Ries & Erler v Berlíne v štyroch zošitoch. V recenzii v pražských maďarských novinách Prágai Magyar Hírlap autor napísal:„…Zaujímavé a nekaždodenné ocenenie si zaslúži skutočnosť, že medzi nami v slovenskom, neveľmi rušnom, tichom umeleckom živote vyrástol talent, ktorý sa na to podujal. Tento hudobný skladateľ, ktorý v štyroch albumoch publikoval spolu 36 (14, pozn. autorky) Tagoreho zhudobnených básní v jednom z najvýznamnejších berlínskych hudobných vydavateľstiev (Ries und Erler), sa volá Ján Móry. Žije na Novom Štrbskom Plese a tam komponoval melódie silne moderného chápania, z ktorých každá sa ponára do sveta poézie indického básnika. Bezprostrednú inšpiráciu mu azda dalo to pramore melódií, veľká Príroda, ktorá v tichosti a šumení Tatier zostala panenskou a možno dlhé skladateľovo potulovanie sa po Afrike nechalo vyzrieť inšpiráciu studeného pólu prírody a orientálne vymaľovaných teplých vĺn do kompozične farebnej jednoty. Je isté, že pečať Móryho hudbe dali veľký prírodný kontrast, takmer večná zima, divočina a nechladnúce leto, a tak, ako veľký Ind vycibril, zjemnil primitivitu a čistotu citov starého Východu, prispôsobil ich pokroku západnej kultúry a filozofie, tak Móry pri zhudobnení veršov vložil do skladieb svoj vlastný život na Západe i farebné dary zo svojich potuliek po Východe….“

Na slová spišských básnikov v nemeckom jazyku napísal Móry cykly Spišské piesne a Spišské balady a piesne, ktoré tiež vyšli tlačou. Niektoré z nich do slovenčiny preložila Jela Krčméry-Vrteľová a uvádzali sa aj v rozhlasovom vysielaní. Z orchestrálnych skladieb spomeňme trojčasťovú suitu Pod Kriváňom, op. 19 pre veľký orchester z roku 1924, Slovenské pastierske tance, op. 18, ktoré vyšli tlačou v roku 1928 v Berlíne, orchestrálnu suitu V tieni hôr z roku 1930, Kabylské tance, ku ktorým našiel inšpiráciu počas svojej cesty v severnej Afrike a zvukomalebné trojčasťové Symfonické obrazy.

Z hudobnodramatickej tvorby veľký úspech zaznamenali opereta Zimný románik (1932, SND Bratislava), spevohra La Vallière  (1933, Schiller Theater Berlín; 1935 SND Bratislava), opereta Slečna vdova (Douglas a jeho ženy, Jeho tři vdovy), ktorú premiéroval v roku 1935 Oldřich Nový v Brne(1936, Nové divadlo Praha, Oldřich Nový; 1940 SND Bratislava a ďalšie inscenácie), opereta Pro tebe všecko (1939, Nové divadlo Praha, Oldřich Nový), opereta Námorný kadet (1943, SND Bratislava).

O svojich operetách sa v rozhovore s Teréziou Ursínyovou skladateľ vyjadril takto:„O čom hovorili moje operety? Nuž, o čom asi… Bola v nich láska, tá predovšetkým, kus histórie, pekné prostredie, zaujímaví ľudia, hudba bola melodická, neinšpiroval som sa ani nemeckou, ani maďarskou operetou – vychádzal som zo seba. Postavy mojich hrdinov spievali známi umelci, dnes patria medzi národných: či to už bola M. Kišoňová-Hubová, alebo Janko Blaho, či zasl. umelec Št. Hoza, alebo Fr. Krištof Veselý, Zita Frešová a pod. Obecenstvo operety prijímalo s potešením, veď napokon – mali aj ten cieľ. Chceli vyčariť ľuďom na tvári úsmev, priniesť im uspokojenie, radosť, pohodu.“ (Hudobný život č.17/1972).

Šťastný a úspešný život sa rodine Móryovcov skončil vo februári 1945, keď na ich majetok bola uvalená národná správa a z vily a hotela museli odísť.

Pôsobenie v Spišskej Novej Vsi a posledné roky v Bratislave

Rodina si s pomocou známych našla byt na Levočskej ulici. Ján Móry sa čoskoro stal učiteľom a neskôr riaditeľom tamojšej Hudobnej školy. Pre svojich študentov napísal učebné texty z dejín hudby a z hudobnej teórie a skomponoval pre nich viaceré piesne a inštrumentálne skladby.

Medzi jeho žiakov patrili dirigent Ondrej Lenárd, skladatelia Igor Dibák a Ján Melkovič, akordeonista a pedagóg Vladimír Čuchran. Mnohí žiaci si na neho aj po rokoch spomínali s úctou i s úsmevom, ako im predvádzal tanečné valčíkové kroky alebo im klepkal po chrbte, aby pochopili správny rytmus.

Móryovci v Spišskej Novej Vsi okolo roku 1953. Dcéry sprava: Andrea, Lívia, Erika (Archív rodiny Móryovcov)

Udalosti z roku 1945 však mali dôsledky aj na rozdelenie rodiny. V roku 1953 odišla najstaršia dcéra Andrea študovať hru na organ na bratislavské konzervatóriu. Na skúšky ju sprevádzala matka, ktorá zistila, že tam hľadajú vokálneho pedagóga. Ako absolventku drážďanského konzervatória v speve a hre na klavíri s umeleckou praxou ju v Bratislave hneď zamestnali.

O rok prišla za nimi na štúdium aj dcéra Lívia. Najmladšia Erika zostala s otcom do svojej maturity v roku 1958. Ján Móry do Bratislavy odišiel v roku 1962 po odchode na dôchodok. Stále sa venoval svojej hudbe a snažil sa o uplatnenie diel najmä v rozhlasovom vysielaní.

Viaceré orchestrálne skladby nahrali rozhlasové orchestre v Košiciach a v Bratislave a v reláciách na príjemné počúvanie zaznievali ešte v 80. rokoch 20. storočia. Skladateľ zomrel 5. mája 1978, pochovaný je v rodinnej hrobke na mestskom cintoríne v Banskej Bystrici. Jeho meno i tvorba sa začali z verejnosti postupne vytrácať.

Hrob Jána Móryho na mestskom cintoríne v Banskej Bystrici

Oživovanie hudobnej tvorby Jána Móryho

V roku 1977 odovzdal skladateľ svoj hudobný fond do Literárneho a hudobného múzea v rodnej Banskej Bystrici. Prvý koncert z komorných skladieb a operetných melódií múzeum pripravilo k jeho nedožitým 90. narodeninám vo svojich priestoroch 17. mája 1982.

K storočnici v máji 1992 sa v meste konali viaceré podujatia – vernisáž monografickej výstavy, prijatie rodiny, ktorá prišla zo zahraničia, primátorom Banskej Bystrice Stanislavom Mikom, odhalenie pamätnej tabule na rodnom dome, pietna spomienka pri hrobe, sympózium o živote a tvorbe a symfonický koncert v banskobystrickej opere.

Deti Jána Móryho v Bohéma klube na sympóziu o živote a tvorbe ich otca v rámci storočnice v máji 1992. Zľava Viktor Móry, Andrea Réti, Erika Schwödiauer, Lívia Kammel (ŠVK-Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica)

Z iniciatívy múzea sa v nasledujúcich rokoch uskutočnili ďalšie koncerty v Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Starom Smokovci, Bratislave, ale aj v Budapešti, Šalgotarjáne, Viedni, Karlsruhe, na ktorých sa podľa možností zúčastňovala manželka Jána Móryho Magda Szakmáry-Móryová, jej dcéry a ich rodiny.

Pekný koncert pripravila spoločnosť Albrechtina (Vladimír Godár a kol.) v Pálfyho paláci v Bratislave 15. apríla 2014, ktorý bol spojený s prezentáciou monografie Ján Móry (1892-1978). Tatranský skladateľ a hotelier (M. Bárdiová, 2013). Vďaka múzeu boli vydané dve CD – Len ty jediná z operetnej tvorby Ján Móryho (sólisti, ŠKO Žilina, dirigent Pavol Tužinský,1997) a Vám lásky sľub skladám s piesňami v swingovom aranžmáne Jozefa Karvaša (Jan Susík, Sylvia Kurpašová, BB Band Dixieland & Jazz Band, 2007). Obidve CD vydal Music Master Jaroslav Stráňavský. Skladateľov vnuk Christian Kammel, syn Lívie Kammel Móryovej, pripravil v Aachene orchestrálny koncert z diel Jána Móryho v roku 2004, z ktorého vydal aj CD Im Schatten der Berge (V tieni hôr).

Treba vyzdvihnúť Štátnu operu v Banskej Bystrici, ktorá v novom naštudovaní uviedla operetu Slečna vdova 13.-14. decembra 2019. Režisér inscenácie Ondřej Pilař sa zaslúžil o to, že vo februári 2022 operetu uviedlo aj Juhočeské divadlo v Českých Budejoviciach. Vďaka Pavlovi Tužinskému v novembri 2021 pod jeho taktovkou Metropolitný orchester so sólistami koncerte predviedol v Bratislave Móryho spevohru La Vallière.

K 130. výročiu Jána Móryho pripravilo ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v priestoroch svojej expozície výstavu originálov zo skladateľovej pozostalosti. Výstavu a rodné mesto starého otca si prišiel pozrieť 6. júla 2022 jeho vnuk Christian Kammel s rodinou.

Vnuk Jána Móryho Christian Kammel (v pozadi) prišiel s manželkou a dvomi deťmi z Essenu 6.7.2022 na výstavu starého otca v ŠVK-Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Foto Soňa Šváčová

Svojej manželke a deťom chcel ukázať historické banskobystrické námestie s rodným domom ich prastarého otca, navštívili aj novú expozíciu v Thurzovom dome, Matejov dom a svojich predkov si uctili na mestskom cintoríne.

Treba veriť, že pamiatka vzácnej banskobystrickej osobnosti Jána Móryho a hlavne jeho hudobná tvorba budú žiť naďalej.