Čo hovorí o protipovodňových opatreniach pre Banskú Bystricu odborník

SPRÁVY
10 /

hron2

Do verejnej diskusie o protipovodňových opatreniach pre Banskú Bystricu sa zapojil aj na slovo vzatý odborník Ing. Ladislav Podkonický, bývalý technicko – prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku a otec originálnej myšlienky protipovodňového odvodňovacieho tunela popod Urpín.

Mesto Banská Bystrica môže kedykoľvek čeliť povodni

Dnes je pán Podkonický na dôchodku a žije v Šalkovej. Jeho odborné slovo má však stále veľkú váhu. O protipovodňovej ochrane mesta pod Urpínom sme sa  s ním rozprávali ešte pred rokom 2010, kedy Európska únia kvôli vysokým finančným nákladom definitívne zamietla vybudovanie pripravovaného odvodňovacieho tunela pod Urpínom a Slovenský vodohospodársky podnik musel hľadať nové technické riešenie.

ladislav podkonickyK aktuálnej verejnej diskusii o schválenom europrojekte „Banská Bystrica – ochrana intravilánu mesta pred povodňami Ing. Ladislav Podkonický povedal:

„Zvolať obyvateľov či odbornú komunitu bolo na mieste v roku 2010. Teraz sú už len dve možnosti – postaviť alebo nepostaviť protipovodňovú ochranu, ktorá je naplánovaná. Voda je vždy o pravdepodobnostiach a ide o to, ako verejnosť, odborná i laická, pojme tieto riziká. Kolegovia vodohospodári určite urobili všetko, čo bolo v ich silách.“

Ďalej pokračoval:

„Počas kreovania projektu boli dostupné verejné vyhlášky či výzvy. Uskutočnilo sa územné i stavebné konanie a každý mohol prísť vyjadriť svoj názor. Investori sa do tejto situácie nedostali svojou vinou, no musia jej čeliť. Táto možnosť nie je pre mesto ideálnym riešením, no je to možnosť na základe mnohých kompromisov. Šanca, aká tu bola v roku 2010 tu už asi nikdy nebude, no musíme myslieť aj na to, že mesto môže kedykoľvek čeliť povodni.“

3033127_1000x1

Krátky pohľad do minulosti

Povodie Hrona bolo vystavené ničivosti povodní už od dávnej minulosti, no historické záznamy o nich chýbajú. Zachovali sa doklady o povodni na Hrone z marca 1784, najvyšší vodný stav povodne z roku 1813 zachytáva značka na mestskom múre v Banskej Bystrici. Prvá komplexná informácia je až o povodni v roku 1960. Ako najrozsiahlejšia povodeň v 20. storočí zostane v historických análoch z roku 1974.

povoden-74-6

Banskobystrickí pamätníci ešte nezabudli na október 1974, ktorý bol mimoriadne daždivý. 20. októbra dosiahla hladina Hrona v Banskej Bystrici 494 cm. V nasledujúcich hodinách mala povodeň prudký priebeh a v priebehu ďalších 48 hodín stúpol prietok o 360 metrov kubických za sekundu a úmerne s ním prudko stúpla aj hladina rieky v centre mesta. Povodeň kulminovala 22.októbra, kedy prietok v Banskej Bystrici dosahoval 560 m3 / s. V uliciach musela zasahovať aj armáda a bojová technika.

O preventívnych opatreniach, ktoré by zabránili ďalšej podobnej historickej povodni, sa začalo intenzívnejšie hovoriť v 90 – tych rokoch 20. storočia,. Jedným z nich mal byť tunel popod vrch Urpín, ale hovorilo aj o možnosti zahĺbenia koryta rieky Hron pod cestu I/66 v úseku od železničnej stanice po Hušták.

povoden-74-8

Protipovodňový hydraulický tunel 

Slovensko po ničivých povodniach v roku 2008 vytypovalo ako tri najohrozenejšie oblasti Bratislavu, Prešov a Banskú Bystricu. Hoci všetky tri mestá boli v jednom „protipovodňovom balíku”, ktorý prijala Európska únia na financovanie, napokon z neho kvôli vysokým nákladom vypadlo práve mesto pod Urpínom s odvážnym projektom odvodňovacieho tunela, ktorý sa dostal aj do územného plánu mesta.

Vtedy navrhovaný odvodňovací hydraulický tunel by v prípade potreby odvádzal časť prívalových vôd. Na Hron sa mal napájať v časti Srnková a po 2 500 metroch ústiť naspäť do Hrona v Radvani (hovorilo sa aj o napojení tunela pred Šalkovou a vyústení až za mestom). Prívalové vody by tak tunelom obišli centrum mesta, kde koryto rieky nie je v prípade povodní postačujúce.

Išlo by o najdrahší a najnáročnejší vodohospodársky projekt v Banskej Bystrici. Celkové náklady na výstavbu sa odhadovali vo výške 100 miliónov eur (v starej mene 3 miliardy Sk). Uvažovalo sa aj s možnosťou raziť väčší profil tunela ako potrebných 35 m zabezpečujúci prietok až  540 m3 vody, ktorý by sa využil na cestnú dopravu. Technická štúdia túto možnosť nepotvrdila. Potrebný by bol druhý súbežný tunel.

Ladislav Podkonický tvrdí, že aj vďaka neochote vtedajšieho Ministerstva životného prostredia  ďalej rokovať s Európskou úniou sme tak prišli o stomiliónovú investíciu z eurofondov:

Veľmi dobre poznám tých ľudí v Bruseli. Oni očakávali, že problém štúdie realizovateľnosti diela, ktorá podľa zvolených kritérií nevychádzala príliš optimisticky, budeme s nimi konzultovať a keď ich dokážeme presvedčiť, tak celý projekt napokon odobria. Mali sme pripravené argumenty a nové prepočty, vrátane možnosti využitia tunelového otvoru pre dopravu v suchom režime. Žiaľ ani listy bývalého primátora Ivana Saktora, ktoré sme pripravovali spolu, nepresvedčili Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré vtedy zhodou okolností viedol Jozef Medveď, aby sme pokračovali v rozhovoroch s EÚ. Stále si myslím, že riešenie výstavby hydraulického tunela bolo pre Banskú Bystricu technicky najlepšie.

tunel urpin

Reálne protipovodňové opatrenia

Ako Šalkovčan sa Ing. Ladislav Podkonický sa pri kontroverznej výstavbe malej vodnej elektrárne Šalková v roku 2011  vyjadril k tomuto vodohospodárskemu dielu z hľadiska ochrany pred povodňami veľmi racionálne:

Zdá sa mi, že investor pri dlhotrvajúcej príprave projektu trochu podcenil mentalitu Šalkovčanov. Najmä tých, ktorí majú negatívne skúsenosti s riešením niektorých miestnych problémov v minulosti. Vybudovanie MVE je však výhodné nielen pre mesto Banská Bystrica z energetického a protipovodňového dôvodu, ale najmä pre občanov bývajúcich tesne pri rieke. Ide o štyridsať domov. Oni ani nevedia alebo pod vplyvom určitých ľudí nechcú vedieť, čo im toto riešenie, do ktorého investor zakomponoval naše odborné pripomienky, v skutočnosti prinesie.

Mieril na veľkú povodeň v roku 1974, kedy sa Šalková zachránila tým, že záplavovú vlnu sa podarilo odraziť na pravý breh do polí. Tam sa však postavil priemyselný park, ktorý si vyžaduje vlastný spôsob protipovodňovej ochrany.

Na ľavom brehu pri Šalkovej sa vybudovala provizórna hrádza, ale pod ňou zostala šesťmetrová priepustná vrstva štrkov, čo pri prípadných záplavách mohlo spôsobiť priesaky vody a podmáčanie pôdy pri rodinných domoch. Preto investor MVE na vlastné náklady   vybudoval pod ľavobrežnou hrádzou podzemnú tesniacu stenu až do nepriepustného podložia, rovnako aj na pravej strane a navýšil nábrežný múr jeden meter nad úroveň hladiny storočnej vody.

salkova

Teraz bude robiť Štátny vodohospodársky podnik OZ Banská Bystrica komplexnú protipovodňovú ochranu mesta Banská Bystrica na oboch brehoch Hrona v celkovej dĺžke cca 6 km od Majera až po Iliaš formou podzemných stien s betónovými múrikmi, na ktoré sa v prípade hroziacej povodne osadí mobilné hradenie. V centrálnej časti mesta sa existujúce múriky nahradia novými do výšky 1,2 metra (s výnimkou krátkeho úseku na Štefánikovom nábreží pod I/66) a pribudnú nové  smerom k Majeru a k Iliašu. Podobný systém má aj hlavné mesto Bratislava. Pôjde o celkovú investíciu viac ako 30 miliónov eur z fondov EÚ.

S výstavbou by sa po skončení verejného obstarávania dodávateľa malo začať do konca roka 2018 a stavebné práce budú trvať 28 mesiacov. Banská Bystrica ako posledné krajské mesto bude potom chránené pred storočnou vodou.

hron12

Autor: (tom), Foto: ilustračné