To, ako by mal vyzerať mestský rozpočet v čase energetickej a ekonomickej krízy, no najmä v súvislosti s opatreniami Ministerstva financií SR, ktorými sú rodinný balíček a zavedenie daňového bonusu, sa snažila banskobystrická samospráva priblížiť verejnosti tento týždeň v priestoroch Cikkerovej siene Radnice na Námestí SNP.

Na stretnutí, ktoré zorganizovalo mesto v rámci Iniciatívy pre otvorené vládnutie prostredníctvom mestskej spolupracovne, sa diskutovalo o tom, ako vyzerá proces kreovania rozpočtu, ako funguje a aké témy rieši. Základnou víziou návrhu rozpočtu Banskej Bystrice na roky 2023 – 2025 je zabezpečiť udržateľnosť vitálnych funkcií s dôrazom na školstvo, a zároveň pokračovať v realizácií investičných projektov.

Stretnutie na Radnici

Návrh rozpočtu na rok 2023 sa zostavoval v období pretrvávajúcej ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu. Dôsledkom vojnového konfliktu na Ukrajine je energetická kríza, ktorá má rozsiahle dopady na celosvetovú ekonomiku. S rekordnou infláciou dochádza k zvýšeniu cien v celom spektre tovarov a služieb.

„Štát prostredníctvom svojich opatrení v kombinácii s obrovským nárastom cien energií a rekordnou infláciou núti samosprávy pristúpiť k nepopulárnym opatreniam. Rodinná politika, ktorou sa štát prezentuje pred verejnosťou, bude z drvivej väčšiny financovaná práve z rozpočtov samospráv. Primátori a starostovia od začiatku deklarujú, že ide o neudržateľnú situáciu, ktorá ich fungovanie zlikviduje,“

hovorí Zuzana Detková, poverená vedením Ekonomického odboru MsÚ v Banskej Bystrici.

Igor Matovič

Poslanci NR SR budú hlasovať o návrhu zákona so zmenami a doplnkami, ktorý hovorí o daňovom bonuse vo výške 140 eur. V prípade schválenia si ho budú môcť uplatniť pracujúci rodičia detí do 18rokov. Spolu s rodinnými prídavkami na dieťa vo výške 60 eur by mal od nového roka dostať rodič na jedno dieťa sumu 200 eur.

„Pre samosprávy to predstavuje obrovské negatívne dopady. V prípade mesta Banská Bystrica ide o 4,7 mil. eur, o ktoré príde. Školstvo, verejná doprava alebo sociálne zabezpečenie sú služby, ktoré obyvatelia považujú za štandardné a automatické. Ich financovanie je zabezpečené z podielových daní, čo v praxi znamená, že vplyvom zvýšenia daňového bonusu bude do samospráv prúdiť v nasledujúcich rokoch menej podielových daní. Podobne, ako iné mestá a obce na Slovensku, aj my budeme musieť pristúpiť k nepopulárnym opatreniam,  s cieľom zachovať základné zákonné a zmluvné povinnosti,“

objasňuje primátor mesta Ján Nosko.

Ján Nosko

Mestá a obce už dlhodobo bijú na poplach. Ich výzvy zostávajú však bez odozvy. Ohrozené sú tak základné služby, ktoré zabezpečujú. Samosprávy nechcú zvyšovať dane a poplatky. Vládne opatrenia ich však nútia robiť nepopulárne kroky, aby zachovali aspoň nevyhnutné služby pre svojich obyvateľov.

Viaceré samosprávy už avizovali, že od januára 2023 zvýšia okrem iného aj dane, poplatky za komunálny odpad, ako i poplatky za stavebné pozemky a obmedzia MHD. K niektorým opatreniam bude musieť pristúpiť aj naše mesto.

Banská Bystrica

Ide napríklad o zvyšovanie daní, zvýšenie poplatku v školách (školné, strava, školský klub detí), nájmu z nehnuteľnosti či priestorov v správe samospráv. Sú to kroky, ktoré podmieňujú zabezpečenie potrebného finančného krytia činností mesta.

„Od roku 2024 budeme musieť implementovať vo svojich rozpočtoch obmedzenia vyplývajúce z dlhovej brzdy štátu. Keďže štátny dlh prekročí v budúcom roku 47 percent HDP, znamenalo by to zastavenie investícií, znemožnenie obstarania projektovej prípravy a zabezpečenia spolufinancovania eurofondov v novom programovom období. Ohrozené by tak bolo aj čerpanie európskych zdrojov na rozvoj miest a obcí. Vládu SR preto žiadame o urýchlenú zmenu legislatívy a bezodkladné prijatie opatrení na záchranu slovenských samospráv,“

dodáva Detková.