Banská Bystrica má novú knihu o svojej mestskej časti Majer. Nová knižná publikácia o Majeri sa dostala na knižný trh ešte pred Vianocami, jej autormi sú Vladimír Sklenka, Peter Račko, Lívia Baláková a kolektív.

Nová kniha pred Vianocami

Čitatelia si ju môžu nájsť v kníhkupectve DUMA u Dušana Majera na Dolnej ulici. Po Radvani, Sásovej a Rudlovej a ďalších mestských častiach má spracovanú svoju minulosť aj Majer, ktorý v sebe skrýva viacero zaujímavostí:

• bol jedinou obcou v okolí Banskej Bystrice, kde si domy stavali bez pivníc.
• obyvatelia sa zaoberali vozením rudy z Banskej Bystrice do Banskej Štiavnice, vyťahovaním dreva z rieky Hron na Horných hrabliach a predovšetkým roľníctvom. Majer mal najúrodnejšiu pôdu v okolí Banskej Bystrice. V období 19. storočia pribudli remeslá ako tesárstvo a murárstvo.
• v roku 2009 tu bola objavená a preskúmaná veľkomoravská osada.
• najznámejšou osobnosťou, ktorá prežila detstvo v Majeri a bývala v dome NaHrbe, bol senický rodák Paľo Bielik (1910 – 1983), ktorý stvárnil v roku 1935 nezabudnuteľnú filmovú postavu Jánošíka

• k najznámejším rodom v Majeri patrili rodiny Jakubovie, Majerských, Dolinských, Gazdíkovcov, Švihrovcov, Veljačikovcov, Lánikovcov, Stykovcov, Spevákovcov, Hanuškovcov, Vajdovcov a ďalších
• v období prvej svetovej vojny tu bol zriadený najväčší vojenský poľný lazaret vo vtedajšom Uhorsku. Boli tu vybudované liečebné baráky pre chorých vojakov. Zároveň bol vybudovaný v Majeri vojenský cintorín s pamätníkom od Karola Horna z roku 1917.

O obci Majer

Obec Majer je od roku 1966 mestskou časťou nášho mesta Banská Bystrica. Majer bol v tomto roku k mestu Banskej Bystrici pripojený spolu s Radvaňou, Kráľovou, Iliašom, Podlavicami, Skubínom, Rudlovou a Sásovou.

Mesto Banská Bystrica tak začalo svoj rozvoj v novodobej histórii. Ten sa najviac dotkol práve Majera. Dnes už  Bystričania ani nevedia, že takáto obec niekedy existovala. Nevyrástlo tu sídlisko ako v Radvani či v Rudlovej a Sásovej. Územie obce bolo určené za priemyselnú zónu nášho mesta.

Ešte pred pripojením k mestu boli na území Majera po skončení druhej svetovej vojny postavené banskobystrická Hlavná železničná stanica a drevársky závod Smrečina. Po roku 1966 sa výstavba priemyselných závodov dotkla už priamo obce Majer – postavili sa podniky Paneláreň, sklad pohonných hmôt, a ďalšie. Najnovšie, v 21. storočí bol na území Majera postavený Obchodný dom Kaufland pri železničnej stanici.

Hneď po pripojení v roku 1966 bola v Majeri zakázaná výstavba nových obytných domov a obyvatelia Majera sa postupne vysťahovali – mnohí potomkovia Majerčanov odchádzali do Banskej Bystrice, ale aj do iných miest Slovenska, Čiech i do zahraničia. V Majeri ostalo bývať do súčasnosti len niekoľko desiatok pôvodných obyvateľov.

Majer v minulosti

Majer sa vyvinul ako hospodárske sídlo na veľkej lúke na území slobodného kráľovského banského mesta Banská Bystrica v období 14. storočia. Bol jednou z desiatich stredovekých dedín na chotárnom území mesta. Prvá písomná zmienka o Majeri pochádza z roku 1442.

Najstarším známym majiteľom Majera bol banskobystrický mešťan Juraj Ráb, ktorý Majer predal za 200 zlatých Mikulášovi z Kecerovského Lipovca. Vlastník dediny bol povinný mestu Banská Bystrica každoročne platiť poplatok 18 zlatých.

Samotný nemecký názov „Mayerhoff“ v slovenskom preklade „Hospodársky dvor“ poukazuje na to, že tu pôvodne stál takýto dvor a okolo neho sa vytvorila dedina. V rokoch 1454 – 1456 dedinu

Majer vlastnil Štefan Jung, následne Ján Ernst a v rokoch 1495 – 1546 patrila Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti. Od toho roku až do polovice 19. storočia bola majetkom Banskej komory so sídlom v Komorskom dome na námestí v Banskej Bystrici. Od roku 1850 sa dedina Majer stala samostatnou obcou.