Vladimír Sklenka: Spoznávame našu Banskú Bystricu – mestská časť Majer

História
1 /

Obec Majer bola pripojená k mestu Banská Bystrica v roku 1966. Majer sa rozprestieral na najúrodnejšej pôde na okolí mesta, čo dokladá aj jeho názov Majer vo význame hospodársky dvor.

Už pred rokom 1970 začala v Majeri stavebná uzávera, nemohli sa stavať nové domy. Ľudia sa vysťahovali do panelákov, zrušil sa  tu  obchod, škôlka. Bolo rozhodnuté, že Majer sa stane priemyselnou zónou mesta. Teraz tu žije okolo 35 ľudí a pôvodných Majerčanov už nie je ani 20. V súčasnosti si jeho identitu Bystričania uvedomujú vďaka novopostavenému pamätníku na vojenskom cintoríne v Majeri, ktorý nepriamo pripomína existenciu tejto obce.

Dejiny obce Majer

Dedina Majer sa vyvinula ako hospodárske sídlo na veľkej lúke v mestskom chotárnom  území na východe Banskej Bystrice. Bol jednou z desiatich stredovekých dedín na chotárnom území mesta. Prvá písomná zmienka o dedine sa zachovala z roku 1442. V rokoch 1454 – 1456 obec vlastnil Štefan Jung, následne Ján Ernst.

V neskoršom období nasledovali ďalší vlastníci až sa nakoniec po roku 1546 dostala do  majetku Banskej komory, ktorá ju vlastnila až do polovice 19. storočia. Vtedy sa Majer transformoval na samostatnú obec. V období 1. svetovej vojny tu bol zriadený najväčší  vojenský poľný lazaret vo vtedajšom Uhorsku.

Už na začiatku 20. storočia bol chotár obce Majer zasiahnutý a rozparcelovaný výstavbou železničnej trate smerom na Brezno, traťou do Harmaneckých papierní, výstavbou elektrárenského kanále, v polovici 20. storočia výstavbou trate do Turca a výstavbou novej súčasnej hlavnej železničnej stanice.

Po pripojení  výstavbou panelárne, cesty do Sásovej v majerskej časti Na Hrbe, rozšírením cesty a obchvatu Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče, autobusových garáží ČSAD, budovy Lions Caru, industriálneho parku Majer – Šalková splynul Majer s mestom Banská Bystrica.

Povesť o vzniku dediny Majer

„Osada Majer, pôvodne ako obyčajný hospodársky dvor, bola počas neskorého novoveku (asi od 18. storočia) vlastníctvom rodiny slovenského pôvodu Banoš s letohrádkom na rovnomennom vŕšku.

Majiteľ majerského chotára začal chovať dobytok, pre ktorý dal postaviť stajne a šopy pre uskladnenie sena zo žírnych, zaplavovaných lúk vedľa Hrona, kde boli vybudované nádrže na chov rýb. Posledný z rodiny Banošovcov padol v boji. Po smrti majiteľa majerského chotára darovala jeho bezdetná vdova pozemky ôsmim bírešom – pracovníkom, ktorí pracovali pri chove dobytka a založili tak z osady dedinu Majer.

Prví Majerčania boli Veljačikovci, Švihrovci, Spevákovci, Jakubovci, Stykovci, Hanuškovci, Vajdovci a Lánikovci. Títo ôsmi si vybudovali domy a začali s chovom dobytka a obrábaním polí v polohách Dolné pole, Horné pole, Banoš, Bôčky a Záhronie. Neskôr si postavili domy aj ich potomkovia.“

Majer a jeho zaujímavosti

  • bol jednou z mála obcí v okolí Banskej Bystrice, kde si domy stavali bez pivníc;
  • obyvatelia sa zaoberali vozením rudy z Banskej Bystrice do Banskej Štiavnice, vyťahovaním dreva z rieky Hron na Horných hrabliach a predovšetkým roľníctvom. Majer mal najúrodnejšiu pôdu v okolí Banskej Bystrice. V období 19. storočia pribudli remeslá ako tesárstvo a murárstvo;
  • v roku 2009 tu bola objavená a preskúmaná slovanská osada z veľkomoravského obdobia;
Paľo Bielik

Paľo Bielik

  • najznámejšou osobnosťou, ktorá prežila detstvo v Majeri a bývala v dome Na Hrbe, bol senický rodák Paľo Bielik (1910 – 1983), ktorý stvárnil v roku 1935 nezabudnuteľnú filmovú postavu Jánošíka;
  • k najznámejším rodom v Majeri patrili rodiny Jakubovie, Majerských, Dolinských, Gazdíkovcov, Švihrovcov, Veljačikovcov, Lánikovcov, Stykovcov, Spevákovcov, Hanuškovcov, Vajdovcov a ďalších;
  • v období prvej svetovej vojny tu bol zriadený najväčší vojenský poľný lazaret vo vtedajšom Uhorsku. Boli tu vybudované liečebné baráky pre chorých vojakov. Zároveň bol vybudovaný v Majeri vojenský cintorín s pamätníkom od Karola Horna z roku 1917.

Mená obyvateľov Majera

V roku 1715: richtárom bol Ján Dolinský a v dedine žilo 15 sedliakov: Ján Dolinský, Andrej Majerský, Jakub Jakubovie, Martin Poliak, Michal Jakubovie, Juraj Valent, Martin Majerský, Jakub Polgár, Juraj Hrčka, Baltazár Hrčka, Juraj Majerský, Juraj Šebian, Martin Vrbický, Andrej Jakubovie, Michal Krajčí. V tejto dobe boli želiarmi v Majeri Martin Jakubovie, Ján Jakubovie, Ján Lolok, Andrej Olej, Ján Rybár, Andrej Jakubovie a Balážik.

V roku 1770 žilo v Majeri 12 sedliakov s rodinami (gazdovských usadlostí). Richtár Jano Gazdík, Jano Krajčí, Ďuro Krnáč, Ondrej Majerský, Ondrej Jakubovie (Jakuba), Ďuro Valent, Jano Hanzel, Ondrej Hruška, Ondrej Polgár, Maco (Matej) Kostiviar, Ondrej Spevák, a Ondrej Gazdík.

Monument

Monument

Pamätník v Banskej Bystrici – Majeri

V nedeľu 11. novembra 2018 o 11:11 hod. na vojnovom cintoríne v Majeri odhalili pamätník Monument pri príležitosti stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny nazývanej Veľká vojna. Monument je zároveň pamätníkom, kaplnkou i vyhliadkovou vežou.

Z evidencie pochovaných vyhotovenej v prvých rokoch Československej republiky vyplýva, že po roku 1918  bolo na cintoríne v Majeri pochovaných 279 československých, sedem talianskych, 387 maďarských, 44 poľských, 46 rakúskych, 331 rumunských, 21 ruských, 224 juhoslovanských občanov a 42 ľudí s neidentifiko­vateľnou príslušnosťou.

Vladimír Sklenka

Vladimír Sklenka

Autor: Vladimír Sklenka, Foto: archív a ilustračné