Choroby ako súčasť života sprevádzajú človeka odnepamäti. Kroniky ľudských spoločností hovoria aj o veľkých smrteľných nákazách – epidémiách, ktoré vyčíňali i na našom kontinente, v Európe. V dejinách Slovenska sa hromadné umieranie na ťažko liečiteľné choroby vyskytlo viackrát.

Súviselo s devastáciou krajiny a spoločnosti napr. počas protitatárskych, či protitureckých vojen, alebo s úrovňou hygieny. Našich predkov ohrozoval a kynožil mor, scorbut, anglická horúčka, týfus (známy aj ako uhorská choroba – morbushungaricus), cholera ako aj iné choroby.

 Mestá boli na tom lepšie ako štát

Spočiatku štát – Uhorsko nerobil celoštátne opatrenia proti vzniku epidémií. Prevencia i liečenie ostalo na pleciach miest.  Napríklad Banská Bystrica mala už od svojich najstarších písomne doložených  čias chudobinec, špitál, mestské jatky, postupne aj kúpele a pribúdali lekári, lekárnici i pôrodné babice. Na dobrej úrovni bola aj verejná hygiena a čistenie ulíc.

To boli zrejme hlavné dôvody toho, že sa mnohé ničivé vlny smrteľných chorôb nášmu mestu viac krát vyhli. Nie vždy keď sa prejavili inde v krajine (čo veru nebolo zriedka) sa dostali aj do nášho mesta.

Mor

 Závažné akútne infekčné ochorenie ľudí a zvierat, prenášané najmä v zlých hygienických podmienkach hlavne hlodavcami je mor. Banskou Bystricou sa prehnal niekoľko krát. Najväčšími epidémiami boli tie napr. z rokov 1601 (jeden z najrozsiahlejších), 1645, 1679, či 1719. V meste pod Urpínom kvôli moru zaviedli viaceré prísne pravidlá. Boli prísne kontroly pri vstupe a výstupe z mesta, zlepšilo sa zásobovanie lekární, cudzích žobrákov vyháňali, chorých sústreďovali v útulkoch a lazaretoch a pomohli aj rady z osvetových publikácií chýrneho bystrického lekára Karola Otta Mollera.

On nebol len lekárom v meste, ale neskôr aj hlavným lekárom Zvolenskej i Turčianskej župy, v roku 1713 založil dokonca aj vlastnú súkromnú lekársku školu, prvú svojho druhu v Uhorsku. Pamiatkou na pustošivý mor z roku 1719, pri ktorom zomrela takmer polovica obyvateľov mesta (1392 ľudí) je morový stĺp na dnešnom Námestí SNP.

Cholera

 Cholera sa do Zvolenskej župy dostala v lete roku 1831. Do Banskej Bystrice prenikla v júli. Zo záznamov mestských lekárov vieme, že do konca roku 1831 zomrelo v Bystrici z takmer 900 nakazených  takmer 140 ľudí na choleru. Boli prijaté opatrenia na obmedzenie vstupu do mesta, ako aj obmedzenie verejného zhromažďovania – i na smútočných obradoch.

Tie sa dokonca v časoch cholery nekonali v uzavretých chrámoch ale na verejných priestranstvách z preventívnych a hygienických dôvodov. Cholera sa znovu postrašila mesto v roku 1849. Nová vlna nákazy sa objavila s príchodom ruských vojsk, ktoré pozval cisár kvôli potlačeniu revolúcie (1848/1849) v Uhorsku. S poučením z predchádzajúceho priebehu škody neboli našťastie také ako pred tým.

Brušný týfus

Na sklonku 19. storočia zápasila Banská Bystrica ešte s epidémiou brušného týfusu. Mesto vtedy malo približne 8000 obyvateľov. Zdrojom nákazy bola pravdepodobne opotrebovaná kanalizácia, výdatné dažde, kontaminovaná pôda a voda a slabšia hygiena.

Napriek ochranným opatreniam, akými boli : vydávanie osvetových letákov, pitie prevarenej vody, dezinfekcia toaliet a domácností a budovanie nových vodovodných sietí, zomrelo zo 198 chorých postupne 19 obyvateľov mesta.

 Epidémie a hromadné umieranie v ich dôsledku sa podarilo zastaviť nielen u nás, ale aj všade vo svete vďaka vynájdeniu očkovania.

Viac zaujímavých informácií a nielen o more a cholere v Banskej Bystrici sa môžete dočítať v publikácii Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica  od Emila Jurkoviča, alebo v knihe prof. Cyrila Klementa Verejné zdravotníctvo a jeho história v Banskobystrickom regióne…