V piatok 19. 2. zverejnil Denník N „List slovenských a českých osobností Ukrajincom k druhému výročiu okupácie Krymu“. Vyjadrujú v ňom podporu ukrajinskej revolúcii a podnecujú ukrajinský národ do ďalšieho  boja proti nenávideným Rusom a ich „orientálnemu despotovi“.

Podnetom k mojej reakcii nie je iný názor – že existujú rozličné názory, to sa (chvalabohu) medzi ľuďmi stáva. To, čo ma zaráža a desí, sú pre mňa nepochopiteľné rozdiely vo vnímaní a prežívaní (toho istého, nášho spoločného) sveta u ľudí, s ktorými by sme si mohli byť blízki. A nejde pritom o nejaké platonické rozdiely, ale o vskutku zásadne odlišné vnímanie reality.

Mnohé z podpísaných osobností (schválne nedávam úvodzovky, vnímam ich tak) osobne poznám, s viacerými som v priateľskom vzťahu a ešte nie tak dávno sme mali na väčšinu vecí podobné pohľady (rozmýšľam, či už vtedy bol v nás nejaký iný základ, ale nenachádzam ho).

Ešte keby to boli napísali niekedy v čase prebiehajúcich udalostí na kyjevskom Majdane, keď sa mohlo niekomu vidieť, že tam ľudia takým spôsobom naozaj išli bojovať za svoju predstavu života – hoci aj revolučnou a nezákonnou cestou (revolúcie neprebiehajú striktne v medziach zákona).

Ale teraz, keď sa už vie, kto a ako sa dostal k moci, keď dochádza k totálnemu rozvratu krajiny, z ktorej z hrôzou utekajú aj naverbovaní vládni legionári, keď sa cielene šíri teror a strach? Keď dosadené mocenské špičky rozpútali vojnu proti vlastným spoluobčanom (komu vlastne vadí to, že obyvatelia Krymu unikli osudu rozbombardovaného Donbasu)? Nesledujú signatári listu to, čo sa na Ukrajine deje? Sledujú iné ciele? Ide o fóbiu z Ruska? Skutočnú? Hranú?              

Dajú sa vôbec ešte nájsť nejaké prieniky, dá sa aspoň v niečom názorovo konvergovať s ľuďmi, ktorý zrejme nedošlo, že univerzum sa nedá rozdeliť na naše a iné? A že teda  „listom Ukrajincom“ súčasne vyjadrujú podporu aj vrahom Daniela Tupého (čím sa odlišujú od náckov z Pravého sektora?), primitívom, ktorí (údajne) napadli Hedvigu Malinovú, lebo telefonovala po maďarsky (čím sa odlišujú od bláznov, ktorí chcú v krajine s tretinovou ruskou menšinou zakázať úradné používanie ruského jazyka?), spaľovačom mŕtvol z Osvienčimu a podobných eurohodnotových ustanovizní (čím sa odlišujú od spaľovačov ľudí v Odese?) či islamským džihádistom, vytvárajúcim bojovú alianciu s ukrajinskými (para)militantmi.

 Rád by som nebol skeptický. Ach jaj.

List slovenských a českých osobností Ukrajincom k 2. výročiu okupácie Krymu

Milí priatelia,

v auguste 1968 vtrhla na tisícoch tankov do Československa armáda vyslaná Moskvou. Po jej vpáde nasledovala 22 rokov trvajúca okupácia našej krajiny. Ten čas sa nám zdal nekonečný, ale nakoniec sme sa dočkali slobody.

Ruská okupačná armáda obsadila rovnako vierolomne 20. februára 2014 Krym a násilne ho pripojila k Rusku. Aj vo februári 2014 Moskva ukázala svetu, že medzinárodné dohody považuje za zdrap papiera a jediné zákony, ktoré Kremeľ pozná, sú zákony kriminálneho podsvetia a džungle. Sme však presvedčení, že tak ako sme sa slobody dočkali my, dočká sa oslobodenia spod okupácie aj Krym a ruskou armádou okupovaná časť Donbasu.

Dva roky po začiatku ruskej agresie, pokúšajúcej sa utopiť v krvi Revolúciu dôstojnosti a rozbiť vašu krajinu, sa skláňame pred hrdinstvom, s ktorým ste sa postavili proti domácemu útlaku a ruskej militaristickej mašinérii. S obdivom sme sledovali váš zápas o slobodu, zachovanie národnej nezávislosti a európskych ašpirácií. Hrdinovia Nebeskej stovky rozstrieľaní na Majdane v prvý deň ruskej anexie Krymu a po nich tisíce ďalších Ukrajincov položili v tomto boji životy, mnohí, ako Nadežda Savčenko, Oleg Sencov, či Oleksandr Kolčenko, sú týraní za mrežami FSB.

Dnes spolu s vami zdieľame obavy o to, ako sa slobodná Ukrajina dokáže vyrovnať s démonom korupcie a nenásytnej chamtivosti oligarchov. Ako zvládnete reformy, nevyhnutné pre ukotvenie dedičky Kyjevskej Rusi v západnej civilizácii, kam právom patrí. Revolúciou sa cesta do modernej civilizácie len začína. Na vlastnej koži sme zažili, že je dlhá a ťažká. Ani my sme si nedokázali poradiť s korupciou a vplyvom oligarchov tak, ako by sme chceli, aj my sme neraz frustrovaní zo stavu našich spoločností a z našich skorumpovaných politikov. Ale keď sa obzrieme dozadu pred rok 1989, vidíme, že naše deti dnes žijú a pracujú v slobodnom a prosperujúcom svete.

Dva roky po okupácii Krymu máte vy, ženy a muži Ukrajiny, pred sebou stále dve cesty. Jedna vedie k slobode, vláde zákona, prosperite a civilizácii. Druhá smeruje k ovládnutiu Ukrajiny súčasným ruským režimom,  k násiliu a k takej spoločnosti, v ktorej by boli všetci Ukrajinci len nevoľníci slúžiaci orientálnemu despotovi v Kremli.

Veríme, že váš návrat k civilizácii Západu bude úspešný a 20. február 2014 ostane vo vašej pamäti rovnako ako v našej 21. august 1968 ako dejinami prekonaný, ale nezabudnutý deň hanby.

Vyjadrujeme presvedčenie, že onedlho budú Ukrajinci a Ukrajinky slobodne cestovať, študovať a pracovať nielen doma, ale aj po celej Európe až po Atlantik. Že vaša Ukrajina bude slobodná, nezávislá, demokratická, zbavená kliatby korupcie, silná, prosperujúca, celistvá a európska.

Bratislava – Praha, február 2016

Signatári:

Andrej Bán, fotograf a novinár

Jiří Bárta, manažér, občiansky aktivista

Gabriel Bianchi, psychológ, vysokoškolský učiteľ

Ivan Binar, spisovateľ

Fedor Blaščák, filozof

John Bok, občiansky aktivista, signatár Charty 77

Ľubomír Burgr, herec a hudobník

Jaroslav Černý, režisér

Kamil Miroslav Černý, občiansky aktivista, signatár Charty 77

Viera Dubačová, divadelná režisérka

Alexander Duleba, politológ

Přemysl Fialka, fotograf a kameraman, signatár Charty 77

Jefim Fištejn, publicista a signatár Charty 77

Karel Freund, skladník, signatár Charty 77

Egon Gál, filozof

Fedor Gál, publicista

Libor Grubhoffer, biológ, vysokoškolský profesor

Olga Gyárfášová, sociologička, vysokoškolská učiteľka

Tomáš Halík, duchovný a vysokoškolský profesor

Jozef Hašto, psychiater, vysokoškolský učiteľ

Anton Heretik, psychológ, vysokoškolský profesor

Karel Hirman, energetický expert

Beata Hirt, občianska aktivistka

Mario Homolka, dokumentarista

Jana Hradilková, žena činu a spisovateľka

Štefan Hríb, novinár

Milan Hronec, občiansky aktivista

Oľga Hubová, statička, vysokoškolská učiteľka

Michal Hvorecký, spisovateľ

Jakub Janda, politický analytik

Roman Joch, politológ

Peter Juščák, spisovateľ

Robert Kirchhoff, režisér

Helena Klímová, psychoterapeutka a signatárka Charty 77

Michael Kocáb, hudobník a bývalý minister

Miroslav Kocúr, teológ

Petr Kolář, bývalý veľvyslanec a predseda Iniciatívy pro evropské hodnoty

František Kostlán, publicista

Martin Kotas, kaviarnik a občiansky aktivista

Ľubica Lacinová, biofyzička

Monika Le Fay, spisovateľka a režisérka

Marián Majer, bezpečnostný analytik

Štefan Markuš, vedec a bývalý veľvyslanec

Daniel Matej, hudobný skladateľ a vysokoškolský učiteľ

Michal Matzenauer, básnik a maliar

Grigorij Mesežnikov, politológ

Juraj Mesík, ochranár a publicista

Martin Mojžiš, fyzik a publicista

Jaroslav Naď, obranný analytik

Mário Nicolini, analytik a občiansky aktivista

Juraj Nvota, režisér a vysokoškolský profesor

Štefan Olejník, fyzik

Petr Pánek, občiansky aktivista

Tomáš Peszyński, občiansky aktivista

Zdeněk Pinc, vysokoškolský učitel a signatár Charty 77

Vladimír Pirošík, advokát a občiansky aktivista

Lucia Piussi, speváčka a spisovateľka

Jana Plichtová, sociálna psychologička, vysokoškolská profesorka

Ondrej Prostredník, teológ, vysokoškolský pedagóg

Martin C. Putna, literárny historik, vysokoškolský profesor   

Iveta Radičová, vysokoškolská profesorka a bývalá premiérka  

Věra Roubalová Kostlánová, psychoterapeutka, signatářka Charty 77

Rudolf Sikora, výtvarník, vysokoškolský profesor

Olga Sommerová, filmová dokumentaristka

Juraj Stern, ekonóm, vysokoškolský profesor

Boris Strečanský, rozvojový špecialista

Ljuba Svobodová, historička a ukrajinistka

Štefan Szabó, ochranár a vysokoškolský učiteľ

László Szigeti, vydavateľ

Soňa Szomolányi, politologička, vysokoškolská profesorka

Jiří Šesták, senátor

Jiřina Šiklová, sociologička, Žena Európy 1995 a signatárka Charty 77

Marta Šimečková, publicistka

Pavel Šremer, ochranár, signatár Charty 77

Ján Štrasser, spisovateľ

Ivan Štrpka, spisovateľ

Petruška Šustrová, publicistka a prekladateľka, signatárka Charty 77

Peter Tatár, lekár a ochranár

Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka

Jan Urban, novinár, signatár Charty 77

Martin Vadas, režisér a dokumentarista

Eva Vavroušková, občianska aktivistka

Miroslav Václavek, básnik a textár

Ľudmila Verbická, občianska aktivistka

Jan Vít, publicista a signatár Charty 77

Helena Woleková, občianska aktivistka a bývalá ministerka

Marcel Dávid Zajac, občiansky aktivista

Peter Zajac, literárny vedec, vysokoškolský profesor

Katarína Zavacká, historička práva

Viktor Žárský, biológ

Pavol Žilinčík, právnik a aktivista