Svetozár Dluholucký: Chrípka útočí, ale vieme sa proti nej účinne brániť

Blog
4 /

Sú tu zimné mesiace – január, február, začiatok marca a s nimi ako každý rok je tu aj chrípková sezóna. V takmer všetkých masmédiách sa šíria správy o jej epidemickom výskyte – vo svete, Európe, susednom Česku a aj u nás. Výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení dosiahol charakter epidémie. Chorí plnia ambulancie lekárov pre dospelých, pediatrov, na mnohých pracoviskách je v práci slabých 70 % pracovníkov, zatvorené sú škôlky i školy. A sú tu oznamy aj o prvých úmrtiach na chrípku. Situácia sa opakuje každý rok. A to napriek tomu, že reklamné spoty v tých istých médiách ponúkajú celý rad „ zaručených“ prípravkov proti chrípke na posilnenie imunity, odporúčajú otužovanie, saunu, a kadečo iné.

Ako to vlastne je?

Ako sa líšia od seba chrípka a „ chrípke podobné ochorenia (CHPO)“? Dá sa proti ním skutočne efektívne bojovať? Ak áno, ako? A prečo to nerobíme?

Takže poďme po poriadku. Je všeobecne známe, že nástupom chladných mesiacov od jesene do jari sa začína aj obdobie chrípky a CHPO. Ich spoločným znakom je, že sú to vírusové choroby, šíriace sa kvapôčkovou cestou. Nákazu šíri chorý človek kašľom, kýchaním do svojho okolia. Vírusom nakazené kvapôčky hlienov vdýchnu ľudia v bezprostrednom, spravidla uzatvorenom (nevetranom) priestore. Nákazu si môžeme preniesť aj rukami z prostredia  (kľučky dverí, držadlá v autobuse a podobne) k tvári a  ústam.

Zmierniť toto riziko nákazy pomôže pobyt na čerstvom vzduchu, vetranie miestností a určite aj dobrá kondícia, otužilosť. Ak sme však voči nákaze vnímaví t.j. nemáme proti nej vytvorené špecifické protilátky, ochorieme takmer s 90 – percentnou istotou. Od jesene do začiatku nového roka však ide o jesenno – zimné „nachladnutia, virózy“ teda chrípke podobné ochorenia. V drvivej väčšine sú tieto „virózy“ krátko trvajúce, neškodné horúčnaté ochorenia s rôzne zvýšenou teplotou, nádchou, suchým kašľom. Spravidla v posteli s liekom proti teplote, kašľu a horúcim čajom prejdú do 3-5 dní.

„Hrdinovia práce“ s nimi chodia do roboty a úspešne nakazia svojich spolupracovníkov či spolucestujúcich v autobuse. Proti týmto CHPO nejestvuje špecifická ochrana, imunita sa získava spravidla ich prekonávaním – hlavne v rannom detstve. Platí: „ Dieťa je prvých 5 rokov často choré preto, aby bolo ďalších 50 rokov zdravé.“ Tieto CHPO sa všeobecne a v bežnom žargóne označujú ako chrípka. Od chrípky sa však líšia asi tak, ako sa detská napodobenina pištole od reálnej zbrane.

Pravá sezónna chrípka prepukne spravidla v období január až marec vo forme postupnej epidémie postihujúcej prakticky celý svet. Spôsobujú ju vírusy ľudskej chrípky, v základnom zložení hlavne typu A a B. Typickou vlastnosťou týchto vírusov je, že sa v každoročných intervaloch menia vo svojom zložení ( tzv. antigénny shift a hlavne drift), čo v praxi znamená, že každú sezónu máme „tú česť“ sa stretnúť s novým vírusom, proti ktorému nemáme imunitu. Každý rok v jarných mesiacoch sa celosvetovo určujú typy chrípkových vírusov, ktoré nás napadnú budúcu zimu. Táto aktivita má veľký význam a je čoraz úspešnejšia.

Čím sa líši pravá chrípka od CHPO?

Asi tak, ako to porovnanie pištolí: Chrípka je typická podstatne ťažším priebehom. Horúčky sú vysoké do 39 °C, v popredí je celková malátnosť, schvátenosť, slabosť, bolesti svalov a celého tela. Nádcha, kašeľ, sú len „dodatočné“ a nevýrazné v porovnaní s CHPO. Asi u 10 – 15 % ľudí, hlavne starších, malých detí do 6 rokov s chronickými chorobami, cukrovkou, chronickou bronchitídou, reumatickými chorobami, s poruchami imunity a pod. prebieha chrípka ako veľmi ťažké ochorenie s možným priamym ohrozením života. Priamych úmrtí na chrípku nie je tak veľa, avšak v sezóne chrípky sa prudko zvyšuje úmrtnosť na jej komplikácie u vyššie zmienených skupín. Máme na to aj starú pranostiku: „Marec – poberaj sa starec.“

Pretože ide o vírusové ochorenie, nemajú antibiotiká žiadny účinok. Lieky, ktoré sú špecifické proti chrípke, sú drahé a účinné len ak boli nasadené v prvých hodinách ochorenia.

Preto sa za jedinú účinnú ochranu pred pravou chrípkou považuje predsezónne očkovanie.

Vakcína proti chrípke – ako bolo uvedené – je každý rok nová, zameraná spravidla na tri predpokladané typy chrípky. Táto vakcína je vyrábaná pre celý svet v niekoľkých špičkových spoločnostiach a jej bezpečnosť je prakticky 100%, účinnosť sa pohybuje nad 90% ( podľa toho aká sa dosiahla odhadovaná zhoda vírusov choroby a vakcíny). Očkovať je potrebné pred sezónou – t. j.  od októbra až do obdobia pred prepuknutím epidémie. Imunitný systém  tela potrebuje cca 2 týždne od očkovania na vytvorenie plnej ochrany. V zásade platí, že na Vianoce by sme už mali byť zaočkovaní.

Kto by sa mal očkovať?

U nás to určuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR o ochrane proti chrípke jednoznačne: Sú to deti od 6 mesiacov do12 rokov veku, seniori nad 59 rokov a ľudia s chronickými chorobami. Zdravotnou poisťovňou je plne hradené očkovanie v kolektívoch sociálnych zdravotníckych zariadení tak, že v súčasnosti je bezplatné pre každého poistenca, ktorý sa chce chrániť touto formou.

Máme teda k dispozícii všetko na to, aby sme sa pred chrípkou chránili. Okrem zdravotných dôvodov je vhodné uviesť aj dôvod ekonomický. Obidva tieto dôvody najlepšie vystihuje univerzálny ukazovateľ, v odborných kruhoch známy pod skratkou  DALY . Značí to anglické Disability Adjusted Life Years. V preklade: Neschopnosťou Poznačené Roky Života. Každá choroba – aj chrípka nám znemožní nielen pracovné, ale aj životné aktivity, uloží nás do postele. Sú to naše Dni poznačené neschopnosťou. Ako je to s chrípkou?

Aj tá najmiernejšia sezónna chrípka nás znemožní priemerne na 5 dní. Toľko trvá PN – ka, OČR – ka, vymeškanie v práci,  skrátka neschopnosť. Koľko DALY znamenajú terajšie údaje o výskyte chrípky na Slovensku za jeden jediný týždeň?

Začiatkom februára 2018 bolo za jeden týždeň na Slovensku hlásených 120.000 prípadov chrípky.

Každá spôsobila 5 dní ochorenia. Teda 120000 krát 5 =  600.000 dní neschopnosti, Ak to vydelíme 365 dňami, tak za jeden týždeň bolo na Slovensku vymeškaných 1644 rokov!! DALY = 1643,8.

Ekonómovia by dokázali vypočítať z priemernej mzdy a nákladov na sociálne dávky + liečby aj celkovú ekonomickú stratu.

Ako vyzerá očkovanie proti chrípke u nás?

Je to svetová hanba, že v štáte, ktorý sa hrdí jednou z najlepšie chránených detských populácií očkovaním, dosahuje zaočkovanosať proti chrípke slabé 4 percentá. Teda nič… Ako to vyzerá v iných, vyspelých štátoch Európy, USA, Austrálie ? Celková zaočkovanosť proti sezónnej chrípke je viac ako 35 – 40 %. Seniori sú zaočkovaní nad  55 – 70 %, rizikoví pacienti podobne.

Tento rok je už u nás chrípková epidémia – tak ako iné roky – v plnom prúde. Zostáva len dôfať, že s čo najmenšími stratami. Čo by sme však mali robiť do budúcna?

  • V prvom rade rozlišovať relatívne neškodné chrípke podobné nachladenia v jeseni a zime od pravej chrípky. Tá prichádza po Novom roku.
  • Včas sa zaočkovať v priebehu jesenných mesiacov – na požiadanie očkovanie zrealizujú prakticky lekár dospelých a všeobecný lekár pre deti a dorast.
  • Zvlášť dôležité je očkovanie chronicky chorých ľudí, detí a seniorov.
  • Očkovanie kolektívov v ústavoch sociálnej starostlivosti patrí do povinností zriaďovateľa.
  • Očkovanie zdravotníkov, učiteľov, predavačov, šoférov autobusovej dopravy chráni nielen ich, ale aj ľudí s ktorými prichádzajú do styku.

Mám zato, že takáto aktivita by bola najefektívnejším príspevkom v programe Zdravé mesto – Zdravá Banská Bystrica.

Autor: Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, Csc

Svetozar Dluholucký

Svetozar Dluholucký