Peter Barboriak, bývalý pracovník Letiska Sliač,  reaguje na reláciu „Klub komunálnej politiky“ odvysielanú 24. februára 2021 v Rádiu Regina Stred. Ide o budúcnosť letiska Sliač, na ktorom by po rekonštrukcii jeho vojenskej časti mohla súbežne ďalej fungovať aj civilná letecká doprava.

Pán minister obrany Jaroslav Naď určite spravil radosť zástancom udržania civilnej prevádzky na letisku Sliač po jeho rekonštrukcii  s predpokladaným ukončením v roku 2023, keď v relácii Klub komunálnej politiky potvrdil svoj úmysel urobiť všetko pre to, aby po rekonštrukcii mohli opäť lietať na letisko Sliač aj civilné lietadlá.

K problému letiska som minulý rok zareagoval komentármi k blogu  pána poslanca Motyčku najmä v období, keď nám pán minister  oznámil, že sa nepočíta s opätovným obnovením civilnej prevádzky na letisku Sliač po jeho rekonštrukcii. Dôvodom mal byť nesúhlas druhej americkej strany s civilnou prevádzkou na letisku po začatí prevádzky typu bojových lietadiel F16 na letisku Sliač.

Okrem zábavných vyjadrení v médiách prečo nie je možná súčasná prevádzka civilov a vojakov v prípade F16, som nečítal a nepočul nič, čo by uvádzalo presvedčivé dôvody a dôkazy, že naozaj nie je možná súčasná prevádzka vojenských F16 a civilných dopravných lietadiel.

To, čo som následne objavil ma presvedčilo, že neexistuje žiadny dôvod na ukončenie civilnej prevádzky na letisku Sliač po jeho rekonštrukcii. Svoj názor som vyjadril  v komentároch k spomínanom  blogu pána Motyčku, nakoniec sme sa s pánom poslancom stretli a poskytol som mu  informácie, ktoré sa dali použiť ako presvedčivé argumenty k pripravovanému stretnutiu s ministrom obrany.

Bohužiaľ sa pán poslanec Motyčka zo zdravotných dôvodov nemohol stretnutia s ministrom obrany zúčastniť, a tak pán minister na krajskom zastupiteľstve komentoval jeho iniciatívu za zabránenie ukončeniu civilnej prevádzky na Sliači negatívne.

Postoj pána ministra sa postupne menil a nakoniec nám povedal, že spolu s americkou stranou sa dokážu dohodnúť a spoločná prevádzka by mala na Sliači zostať (za predpokladu úspešnej ceritifikácie). Takže sa dospelo k tomu, čo som tvrdil od samého začiatku, keď som argumentoval reálnymi faktami, ktoré boli každému k dispozícii vo verejne prístupných dokumentoch alebo na you tube.

Na podporu technicko – právneho rozhodnutia podmieňujúceho certifikáciu letiska uvediem nasledovné zdroje, ak by  ešte vznikli nejaké pochybnosti o možnosti obnoviť civilnú prevádzku na letisku Sliač. Robím to najmä pre verejnosť, ktorá sleduje, ako sa problém rieši, pretože si myslím, že vojaci už dávno vedia o nasledujúcich faktoch.V systéme civilného letectva sa informácie potrebné na bezpečné a účinné   vykonávanie letov publikujú prostredníctvom leteckej informačnej služby.

Letisko Sliač

Jedná sa o rôzne druhy dokumentov z ktorých jeden sa volá Letecká informačná príručka  (AIP – Aeronautical Information Publication). Tento dokument vydáva každý štát  a poskytuje ho ostatným aby vedeli, za akých podmienok sa v tomto štáte vykonávajú lety. Taký istý dokument pre vojenskú prevádzku letísk vydávajú aj niektoré vojenské inštitúcie AIP-y sú verejne prístupné na viacerých webových stránkach (napr. https://erau.libguides.com/UAS/eAIP).

Tých letísk so spoločnou prevádzkou vojenských lietadiel F16 bok po boku s civilnou leteckou dopravou je viac. Ja uvádzam len dva príklady letísk štátov NATO v Európe a myslím, že to postačí. Takže v AIP Holandska sú v časti AD2 uvedené  informácie o letisku Eindhoven (EHEH), z ktorých vyplýva, že tam existuje súčasná prevádzka civilov a vojakov (https://www.lvnl.nl/eaip/2019-08-01-AIRAC/html/index-en-GB.html ).

V AIP Nórska nájdeme v časti AD2 informácie o letisku Bodo (ENBO), z ktorých vyplýva to isté(https://ais.avinor.no/no/AIP/View/100/2021-01-28-AIRAC/html/index-no-NO.html)

A priložená fotografia nám ukazuje súčasnú prevádzku vojenských lietadiel typu F16 a civilných na letisku Eindhoven.

Foto môže vzbudiť dojem , že sa jedná o nebezpečnú prevádzku, v skutočnosti je odlietavajúci  F16 na RWY (vzletová a pristávacia dráha) a Boeing Ryanair na TWY (rolovacia dráha), teda je medzi nimi bezpečná vzdialenosť.

Ohľadne potreby utajenia vojenskej prevádzky F16 pred očami cestujúcej verejnosti v prípade letiska Sliač, o čom hovoril pán minister obrany  v spomínanej relácii SRO, si prosím pozrite nasledovné foto:

Jedná sa o prevádzku F16 na letisku Volkel v Holandsku a skupinku spotterov, kterých od lietadiel delí len drôtený plot (zdroj you tube – Spotting @ BodøAirport …with F16 landings)

Alebo si môžeme poslúžiť fotografiou  z domácích zdrojov  – SIAF na letisku Sliač:

V súvislosti s problémom zvládnutia intenzity spoločnej prevádzky na Sliači po jeho rekonštrukcii môžem len potvrdiť vyjadrenie pána ministra, že s tým by nemal byť problém.  Pôsobil som na letisku Sliač ako riadiaci letovej prevádzky v časoch prítomnosti sovietskych vojsk a intenzita prevádzky letiska bola vtedy neporovnateľná oproti súčasnosti.

Rusi lietali takmer každý deň s typmi Mig 21, Su 17 a Mi 24 v oveľa väčšom rozsahu, lietadiel mali omnoho viac a teda aj pristátí a štartov v jednom dni. My ako civili sme mali pravidelnú dopravu najmä ráno a večer.

A tiež nepravidelnú dopravu,  medzi ktorú patrila aj naša armáda. Piloti sa radšej nechali riadiť nami, než sovietskymi priateľmi. Čo sme nemali, bola nepravidelná doprava k moru. Jediné zahraničné lety boli ich „perevozky“ pri striedaní vojsk. Po ich odchode a príchode našej armády intenzita vojenskej prevádzky výrazne klesla a myslím, že aj po rekonštrukcii letiska a obnovení spoločnej prevádzky sa výrazne nezvýši.

Výhodou pri opätovnom začatí leteckej prevádzky bude tiež to, že vo vzdušnom priestore letiska Sliač a na samotnom letisku bude prevádzku riadiť len jeden riadiaci, teda odpadne potreba koordinácie medzi civilom a vojakom, čo v minulosti vytváralo predpoklady k incidentom. Tak isto ich technické zabezpečenie je teraz výrazne lepšie, ako sme mali my na TWR Sliač v období „dočasnosti“.

Ministerstvo obrany čaká plno úloh súvisiacich so začatím poskytovania letových prevádzkových služieb (ATS) po ukončení rekonštrukcie.  Jedná sa najmä o obnovenie platnosti oprávnenia na poskytovanie ATS ich riadiacimi letovej prevádzky na letisku Sliač, pretože platnosť oprávnenia stratia kvôli ukončeniu poskytovania ATS na Sliači v dôsledku rekonštrukcie letiska.

Takisto bude potrebné opätovne publikovať informácie v AIP Slovenskej republiky v časti AD 2 letisko Sliač, ktoré sa v súčasnosti rušia. To všetko sa musí udiať s takým predstihom, aby letisko mohlo bez problémov začať poskytovať služby aj civilom.

Myslím, že vojaci to všetko vedia a budú postupovať tak, ako bude potrebné. Jedná sa len o to, aby o tom vedeli aj na Banskobystrickom samosprávnom kraji a mohli si overiť v rámci pracovnej skupiny, ktorá podľa vyjadrenia v relácii bude zriadená, dodržiavanie časového harmonogramu realizácie opatrení podmieňujúcich začiatok prevádzky na letisku Sliač.

Ohľadne prevádzkového času služieb ATS na letisku Sliač by mal samosprávny kraj trvať na prevádzkovom čase H24, čo v súčasnosti nie je a čo bráni tomu, aby letisko mohlo byť civilmi intenzívnejšie využívané. Jedná sa napr. o lety na záchranu ľudského života pri existencii transplantačného centra v Rooseveltovej nemocnici a inú nepravidelnú biznis dopravu, ak chceme napomôcť ekonomickému rozvoju regiónu.

Vojaci majú ľudský potenciál, ich stanovištia sú obsadzované vojakmi H24. Jediným problémom v súčasnosti je málo riadiacich s oprávnením na poskytovanie ATS podľa regulí EÚ, to však nie je neriešiteľný problém a pomerne ľahko zvládnuteľný.

Samospráva spolu s prevádzkovateľom civilnej časti letiska  bude musieť vyriešiť v prípade H24 poskytovanie handlingu a záchrannej hasičskej služby (ZHS), aj keď sa mi javí ako absurdné, aby na letisku pôsobili dve zložky ZHS (civilná a vojenská), pričom vojenská je tam H24.

V rozhlasovej relácii, ak som dobre počúval, sa nespomenula možnosť nákladnej dopravy (carga), aj keď v minulosti lietali na Sliač  také typy ako IL 76 s tovarom pre civilov. Letisko je teda vhodné za určitých podmienok aj pre takýto druh dopravy s lietadlami kategórie H (Heavy), čo taktiež môže napomôcť rozvoju regiónu.

Udržanie civilnej prevádzky na letisku  Sliač môže výrazne napomôcť celému regiónu stredného Slovenska k jeho rozvoju. Veľkou výhodou pre samosprávu je, že výraznú časť nákladov na prevádzku letiska preberá štát (prostredníctvom rozpočtu ministerstva obrany). To sa nedá povedať o ostatných letiskách na Slovensku (Košice, Poprad, Piešťany a Žilina), na ktorých nepôsobí vojenská zložka a teda nie je dôvod podieľať sa výrazne na ich financovaní štátom.

Civilov aj vojakov čaká ešte veľa práce, veľa ústretového prístupu, pričom cieľ pre oboch by mal byť spoločný, rešpektujúc oprávnené požiadavky a potreby oboch strán.