Táto mestská časť Banskej Bystrice patrí svojou rozlohou medzi najmenšie časti nášho mesta. Prekvapuje však bohatou minulosťou a množstvom rôznorodých historických pamiatok.

Najmenšia mestská časť

Historická dedina mala chotár s rozlohu len 248 hektárov. Kostiviarska bola založená v rámci veľkého historického bystrického chotára pri potoku Bystrica medzi vrchom Laskomer a bystrickou časťou Karlovo, zo severu susedila s dedinou Svätý Jakub, na východe s dedinou Sásová.

Už v stredoveku Kostiviarskou prechádzala hlavná cesta, ktorá spájala Banskú Bystricu s Liptovom a s Turcom. Zároveň cesta cez Kostiviarsku bola hlavnou vnútornou spojnicou mesta Banskej Bystrice s banskými osadami v Starých Horách, Richtárovej, Pieskoch a Španej Doline kde sa ťažila medená a medeno-strieborná ruda.

V súčasnosti nová cesta do Ružomberka a Martina Kostiviarsku obchádza a spoznáme ju predovšetkým podľa modernej obchodnej predajne motoriek a štvorkoliek Motoshop Žubor a jej začiatok podľa prevádzky ARS autoservisu, alebo nového obchvatu okolo Banskej Bystrica. Na úbočí vrchu Laskomer dominuje budova niekdajšej lanovky, ktorou sa z Kostiviarskeho vápencového lomu prevážal vápenec do bývalej cementárne v Senici.

Nález 4 000 – ročného kamenného sekeromlatu

V roku 1938 sa pri výstavbe železničnej trate z Banskej Bystrice do Turca našiel unikátny praveký sekeromlat. Nález poukazuje na prítomnosť človeka v tejto oblasti už minimálne pred 4 000 rokmi a prepája Kostiviarsku s podobnými nálezmi na Španej Doline –  Pieskoch, kde sa už v tomto období získavala meď.

Na Španej doline bol nájdený rovnaký sekeromlat pri búraní starobylého baníckeho domu, zamurovaný v telese komína. Takýto nálezov sekeromlatov v komíne je viac v Českej republike, na Slovensku poznáme len nález zo Španej Doliny. Súviselo to s faktom, že ľudia tieto kamene nazývali hromokliny a pripisovali im moc ochrany pred bleskami.

Názvy Kostiviarskej v minulosti: Hajncmanova dedina, Slovenská dedina, Kostiviarska

Prvá písomná zmienka o Kostiviraskej sa zachovala z roku 1387 –  v tomto roku sa uvádza pod názvom „Haynczmansdorf“, teda Hayncmanova dedina. Hainczmann mal byť synom prvého banskobystrického richtára Ondreja a dal svoje meno dedine, podobne ako druhý syn Ondreja Mikuláš Sas dal svoje prímenie Sas dedine Sásová.

V roku 1398 sa Kostiviarska uvádza pod názvom Slovenská dedina  „Sclavonicalem villam“. V roku 1477 sa uvádza slovenský názov dediny v podobe  „Hanczmannowa Wes“. Na začiatku 16. storočia sa prvýkrát objavuje názov Kostiviarska dedina v nemeckej podobe „Kostfurerdörfel“, ktorý sa používal a používa až do súčasnosti.

Jeho význam je nejasný – slovenská ľudová tradícia ho odvodzuje od toho, že sa tu varili kosti. Počas maďarizácie v Uhorsku od konca 19. storočia musel byť slovenský názov nahradený maďarskými názvami  Élesd a Kisélesd. 

Najstaršie priezviská Kostiviarčanov

Už v roku 1522 sa spomína Lukáš Mudrák z Kostiviarskej. V roku 1525 Vanko z Kostiviarskej. Mená obyvateľov Kostiviarskej v roku 1715: Juraj Slivka, Ondrej Uhrín, Ján Hronský, Ján Blaško, Ján Petrovič, Matej Boženik, Matej Vi­gaš, Matej Bukovský, Pavol Príchodzký, Juraj Kersnaví, Matej Droba; Dušková; Prišolka. Z novších Kostiviar, Krčula, Otiepka, Petrovič, Sura, Čunderlík, Bončo, Sendek, Beňo, Bayer, Uhrín a ďalšie.

Vývoj počtu obyvateľov

268 obyvateľov ( rok 1869), 316 (1880), 462 (1910), 375 (1921), 366 (1930), 400 (1940), 407 (1950), 428 (1961), 318 (2008).

Dejiny Kostiviarskej

V roku 1387 založil richtár Michal Rosenberger svoju dedinu Kostiviarsku zemanovi Dávidovi  za 400 florénov. Dávid bol povinný zachovávať všetky práva obyvateľov obce a do vrátenia zálohu poberať všetky úžitky, kým Rosenberger bol povinný platiť dane mestu Banská Bystrica. Pre Kostiviarsku je po celé obdobie charakteristické spojenie so Sv. Jakubom.

Z roku 1520 sa zachoval doklad o obilnom mlyne v Kostiviarskej. Majiteľom tohto mlyna bol kedysi Pavel Trebuška. Po jeho smrti ho jeho dcéry Dorota, manželka Tomáša a Margaréta, manželka Ondreja Žilinského predali za 32 florénov vtedajšiemu richtárovi Matúšovi Schneiderovi. Následne richtár Matúš Schneider odkázal mlyn so 4 roľami v Kostiviarskej svojej manželke Žofii.

Mešťania Banskej Bystrice využívali aj prírodné bohatstvo v okolitých dedinách. Už v stredoveku bola dôležitá kvalitná pitná vody. Do Banskej Bystrice sa dostávala zo Sásovej vodovodom. V roku 1556 sa pristúpilo k vybudovaniu nového vodovodu na trase Sásová – Kostiviarska, ktorý privádzal vodu z Vlčej doliny do Banskej Bystrice.

Dedina patrila pôvodne do Karolovského majetku. Spolu s dedinou Jakub bola rozdelená na dve časti: jedna patrila ku Karolovskému domu na námestí a druhá do majetku zemanov zo Sásovej.  Polovica dediny, ktorú vlastnili zemania zo Sásovej sa na začiatku 16. storočia dostala do majetku mesta Banskej Bystrice. Druhá polovica dediny sa po roku 1546 dostala do majetku Banskej komory. Tento majetkový stav pretrval až do polovice 19. storočia, kedy sa vytvorila samostatná obec Kostiviarska. V roku 1970 sa Kostiviarska stala súčasťou mesta Banská Bystrica.

Kostiviarska industriálne zázemie Banskej Bystrici

Napriek malému chotáru bolo v Kostiviarskej vybudovaných v novoveku niekoľko podnikov pri potoku Bystrica. Výdatný vodný tok Bystrica pretekajúc od Harmanca až po Banskú Bystricu, kde sa vlieva do Hrona, bol v minulosti významnou hnacou silou pre vodné kolesá hámrov, papier­ní, válch či mlynov, hlavne v období 15. až 18. storočia.

Okrem obilného mlyna, tu boli železný hámor, papierenský mlyn, súkennícka valcha (používala sa na splsťovanie vlnnej tkaniny na súkno), ešte v prvej polovici 20. storočia tu bola hlavné sídlo Furdíkovského súkeníckeho závodu.

Na kopci Laskomer blízko obce postavili v roku 1936 jeden z prvých vysielačov na Slovensku, ako vysielač Tomáša Garrigua Masaryka pre účely vysielania rozhlasu z Bratislavy na Strednom Slovensku. Počas Slovenského národného povstania  z vysielača vysielal Slobodný slovenský vysielač.

V roku 1945 bola zahájená výstavba nákladnej lanovky Stredoslovenská cementáreň (SSC) Banská Bystrica do vápencového lomu Kostiviarskej

Na trase sa urobilo 33 podpier a 3 podpery pre ochranné siete nad cestnými komunikáciami proti prepadu horniny z nákladných vozňov. Na trati dlhej viac ako 4 km premávalo 164 vozňov Z dolnej stanice, ktorá bola zriadená v Stredoslovenskej cementárni.

Z Banskej Bystrice  do hornej stanice v lome Kostiviarska jazda nákladného vozňa trvala 28 minút. Uvedenie lanovky do prevádzky sa uskutočnilo v roku 1958. V cementárni sa vyrábal jeden z najkvalitnejších cementov na Slovensku.

Historické pamiatky Kostiviarskej

Okrem už len pár ľudových domov aj z obdobia 18. storočia, medzi hlavné pamiatky patria kaplnka, zvonica, ale aj pomník spisovateľa Ľuda Ondrejova (1901 – 1962) rodným priezviskom Ľudovít Mistrík. Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1836 pri niekdajšej hlavnej ceste.

V interiéri je situované monumentálne kamenné súsošie sv. Jána Nepomuckého, ktoré darovalo Kostiviarskej mesto Banská Bystrica v roku 1902. Súsošie pochádza zo zaniknutej kaplnky pred Varbakanom v centre Banskej Bystrice. Pôvod zvonice v Kostiviarskej siaha minimálne do obdobia 17. – 18. storočia.

Zvonica v Kostiviarskej sa týči nad Kozím námestím. Kostiviarska bola jednou z mála dedín, ktorá mala aj vlastné námestie. Kostiviarska je známa najmä ako bydlisko slovenského spisovateľa Ľuda Mistríka Ondrejova, ktorý tu má i svoj pamätník postavený v roku 1966.

Kostiviarčania si vážia svoju minulosť a svoj vzťah k dedine vyjadrujú aj v pomenovaní „naša Kostička“. Stačí spomenúť vzácneho človeka Ing. Jána Krčuľu, Jána Otiepku, Matúša Kostiviara, Miroslava Kostiviara, Ivana Petroviča, ale aj súčasných členov občianskej rady, ktorí vyvíjali a vyvíjajú snahy k zachovaniu identity Kostiviarskej.  Z bývalého vápencového lomu sa má  stať Zelenolom – oddychová zóna pre Banskobystričanov.

Zľava Vladimír Sklenka a Ján Kollár