Jozef Ďuriančik: Svätá Barbora – zrodenie legendy

História
0 /

Pred chvíľou som sa vrátil zo záhrady, aby som v predvečer svätej Barbory (má sviatok 4. decembra) odlomil zopár vetvičiek čerešne, ktorá rozkvitne na Deň narodenia Pána. Baníctvo v meste pod Urpínom zaniklo v roku 1888, ale zvyky spojené s patrónkou baníkov – svätou Barborou pretrvali dodnes.

S príbehom  panny a  mučeníčky, sv. Barbory z Nikomédie (dnes Izmit – Turecko), z mesta ktoré bolo sídelným mestom rímskych cisárov na Východe do roku 324,  sa stretávame v čase panovania  rímskeho cisára Maximianusa  (286 – 305) spoluvládcu Diokleciána, keď vrcholí prenasledovanie kresťanov.

sv. Barbora mistra Vyšebrodské madony na Strahove

Jediná dcéra zámožného Dioskura z Nikomédie menom Barbora, na prelome 3. a 4. storočia dozrieva do mimoriadnej krásy. Zatiaľ čo otec sa stal  známym fanatickým nepriateľom kresťanov, Barbora ich tajne vyhľadávala. Otec aby jej v tom zabránil dal postaviť vežu  pre Barboru, kde trávila čas počas jeho neprítomnosti v meste. Aké bolo prekvapenie, keď na veži boli vytvorené namiesto dvoch okien tri, ktoré symbolizovali  Najsvätejšiu Trojicu.

Keď sa dozvedel. že medzitým sa stala kresťankou, rozzúrený otec zdvihol ruku na svoju dcéru. Tu sa zázračne otvorila zem aby  Barboru ukryla. Dioskuros potom dcéru predviedol pred miestneho miestodržiteľa, ktorý ju dal zbičovať. Odpoveď Barbory znela, že bola pohladená pávími  perami.

Lucas Cranach st.

V noci všetky rany na Barborinom tele zmizli. Na druhý deň opäť Barboru mučili, dokonca jej odrezali prsia a takto znetvorená mala prejsť mestom. Vtedy  ku nej pristúpil anjel a zahalil telo bielym odevom. Zo strany miestodržiteľa bol vydaný rozkaz usmrtiť nebojácnu devu mečom, čo vykonal samotný otec, aby následne zasiahnutý bleskom sa premenil na popol. Stalo sa to roku 306.

Kult sv. Barbory sa rozšíril do latinskej Európy až v 8.storočí. Barborine ostatky sa dostali do chrámu sv. Marka v Benátkach okolo roku 1000,odkiaľ boli prevezené na neďaleký ostrov Torcelli do kláštora sv. Jána Evanjelistu.

svätá Barbora

V 15. storočí bola prijatá medzi 14 pomocníkov v núdzi.  Bola to skupina svätých: sv. Blažej, sv. Juraj, sv. Achatius, sv. Erazmus, sv. Vít, sv. Krištof, sv. Pantaleón, sv. Cyriak, sv. Egídius, sv. Eustach, sv. Denis, sv. Margita a sv. Katarína, sv. Barbora uctievaná najmä v 14. storočí. Ich kult zanikol po II.  vatikánskom koncile v roku 1969).

Sv. Barbora býva zobrazovaná vo vznešenom háve – šate s ochranným plášťom. V dlhom odeve s pásom, často s pokrývkou hlavy, s  pochodňou – fakľou, kalichom s hostiou, mečom, pštrosími perami, vežou s troma oknami, ktoré sa stali atribútom sv. Barbory. Atribút  – v ikonografii určitý predmet/vec alebo zviera/ symbolického významu určujúci totožnosť mytologickej, historickej alebo náboženskej osoby. Je úzko spätý s jej životnými udalosťami).

Oltár v kaplnke svätej Barbory Banská Bystrica 

Jej kult našiel najvýraznejšie uplatnenie v banských regiónoch stredoeurópskych krajín, kde na jej počesť sa v banských mestách konali banské sprievody s bohoslužbami a oferou. Tento kult sa rozšíril koncom stredoveku.

Sv. Barbora je považovaná za patrónku (Patrocínium zasvätenie kostola, kaplnky alebo oltára určitému svätcovi-patrónovi) architektov, stavebných robotníkov, pokrývačov, murárov, zvonolejárov, kováčov, tesárov, hrobárov, klobučníkov, kuchárov, mäsiarov, delostrelcov, pyrotechnikov, hasičov, najmä však baníkov. Býva tiež označovaná za pomocnicu umierajúcich, za ochrankyňu proti ohňu, proti búrke, proti horúčke, proti  moru.

Santa Maria Antiqua

Katolícka cirkev ju zaradila do zoznamu Štyroch Veľkých Panien katolíckej cirkvi  – Quattur Virgines Capitales, v ktorom sú vedľa sv. Barbory: Katarína Alexandrijská: atribút- koleso; Dorota –  košík s ružami; Margita Antiochijska –  drak.

Najstarší portrét sv. Barbory je v Ríme v kostole Santa Maria Antiqua: tamojšia freska ukazuje Barboru so svätožiarou, pochádza z roku 705. Jej najznámejšie portréty vytvorili umelci svetového mena: Rafael –  Sixtínska Madona  Drážďany  1518; z roku 1516  pochádza  portrét sv. Barbory od Hansa Holbeina st. na krídlovom oltári  sv. Šebastiana s kalichom, dnes v starej pinakotéke v Mníchove.

Hans Holbein st. Martýrium

Z rokov 1510 -1515 pochádza Umučenie sv. Barbory od Lucasa Cranacha st.  dnes v Metropolitnom Múzeu v New Yorku. Najväčší chrám  postavený na jej počesť stojí v Čechách. Ide o  je Dóm sv. Barbory v Kutnej Hore, výstavba ktorého začala už v roku 1388 a jej prvá gotická etapa bola dokončená v roku  1558. Súčasnú podobu Dóm nadobudol až v roku 1905. Reprezentuje vrcholné dielo českej gotiky.

Kult sv. Barbory neobišiel ani Slovensko: Žilina (1730); Plavecké Podhradie – okres Malacky; Hájske(1841) – okres Šaľa; Bytča (1629); Kecerovce – okres Košice a okolie. V Banskej Bystrici sa zázračne zachovala kaplnka sv. Barbory, najstarší sakrálny objekt na Slovensku venovaný tejto svätici(1477 – 1509).

Chrám sv. Barbory Kutná Hora

Autor: Jozef Ďuriančik, Foto: archív