Marta Medzihradská: Hlas v participatívnom rozpočte bude mať len polovičnú váhu

Blog
1 /

Banskobystrický participatívny rozpočet má nový štatút. Jeho najväčšou zmenou je presunutie polovičnej váhy v rozhodovaní o výbere projektov na predkladateľov projektov.

Participácia v Banskej Bystrici dostala červenú

Banskobystrický participatívny rozpočet má nový štatút. Jeho najväčšou zmenou je presunutie polovičnej váhy v rozhodovaní o výbere projektov na predkladateľov projektov.

Znamená to, že hlas hlasujúcich stratí polovicu svojej váhy, ktorú naopak získa hodnotenie predkladateľov projektov. Tých bolo tohto roku 16 a minulý rok 8. Rozhodovanie sa tak ešte výraznejšie presunie do rúk malej skupinky a motivácia prísť hlasovať sa zníži.

Keby sa podľa tejto metodiky rozhodovalo už tohto roku, projekt 75 líp k výročiu SNP a Hybaj sa hýbať by sa nerealizovali. Namiesto nich by sa realizovali projekty Sprístupnenie denného centra Radvaň a Fitness / Workout Poľná park.

Existuje idealistická vízia, podľa ktorej sú podávatelia projektov hrdinami doby a zaslúžia si právo rozhodovať. Táto predstava mi pripomína časy, keď robotník, ktorý „tvrdo pracoval“, mal tiež všetky predpoklady na to, aby vládol. Robotníci ako aj navrhovatelia projektov si určite zaslúžia našu úctu, ale nie možnosť rozhodovať za iných.

Navrhovateľ projektu pritom vôbec nemusí mať vnútorný záujem o hodnotenie. Zrejme ale hodnotiť neodmietne. Môže ho využiť na vyjadrenie podpory inému projektu. Pretože k presadeniu svojho projektu mu pomôže vytvorenie spojenectva s iným predkladateľom, alebo aj menšej koalície. Dohodnutí navrhovatelia sa môžu navzájom podporiť. Stačí vzájomné žmurknutie oka.

Navrhovatelia projektov sa pri svojom hodnotení musia pridŕžať vopred schválených kritérií. Tohto roku ich bolo päť: udržateľnosť a potenciál projektu, komunitný prínos, participácia cieľovej skupiny, originalita, dopad na životné prostredie.

Rovnaké kritériá však neznamenajú aj rovnaké hodnotenie jednotlivými hodnotiteľmi. Ísť do hĺbky týchto kritérií si nevyžaduje len viacej záujmu, čas a skúsenosti, ale aj odbornosť. A samozrejme, navrhovateľ musí obetovať úspech svojho projektu na úkor ťažko definovateľnej „dobrej veci“.

Kvalitatívne zvažovanie v iných slovenských mestách

Participatívny rozpočet stratil prívržencov, ktorí by sa dobrovoľne zúčastňovali debát a hodnotenia, teda tzv. kvalitatívneho zvažovania. Aj preto sa táto milá povinnosť preniesla na podávateľov projektov. Avšak podobná situácia je aj v iných mestách. Zrejme tu niečo nesedí nielen mne. Pozrime sa teda ako riešia kvalitatívne zvažovanie mimo Banskej Bystrice.

Nitra: Nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie. Používajú len internetové hlasovanie.

Piešťany: Nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie. Používajú len internetové hlasovanie.

Svidník: Nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie. Používajú len fyzické hlasovanie.

Prievidza: Verejné zvažovanie má váhu 20 %. Hlasuje sa aj elektronicky aj fyzicky.

Lučenec: Nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie. Používajú pojem verejné zvažovanie, ale len na predstavenie projektov a následnú debatu, bez bodovania. Hlasujú fyzicky a elektronicky.

Trnava: Pre veľké projekty do 50 000 € nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie a pre projekty do 5 000 € má zvažovanie váhu 20 %. Hlasuje sa aj elektronicky aj fyzicky.

Hlohovec: Pre veľké projekty do 40 000 € nepoužívajú verejné zvažovanie a pre malé projekty do 5000 € má zvažovanie váhu 40 %. Hlasujú aj elektronicky aj fyzicky.

Bratislava – Nové Mesto: Pre veľké projekty nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie a pre malé projekty do 5 000€ má zvažovanie váhu 30 %. Hlasujú aj elektronicky aj fyzicky.

Žilinský samosprávny kraj: Nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie. Používajú len internetové hlasovanie.

Bratislavský samosprávny kraj: Nepoužívajú kvalitatívne zvažovanie. Pravdepodobne budú hlasovať elektronicky aj fyzicky.

Trenčiansky samosprávny kraj: Kvalitatívne zvažovanie má iba odporúčaciu funkciu. Hlasujú elektronicky.

Záver

Banská Bystrica bude unikátna s kvalitatívnym zvažovaním pre projekty väčšie ako 5 000 € a zároveň aj pre jeho 50 – percentnú váhu.

Predsa len, som presvedčená, že kvalitatívne zvažovanie má svoju funkciu a je škoda, že ho mnohé mestá obišli. Môže upozorňovať na spoločenské hodnoty, šíriť ich, nasmerovať občanov ako uvažovať nad projektmi a malo by slúžiť k následnému rozbehnutiu diskusie aj v on – line prostredí.

Podľa mňa by však malo mať len odporúčaciu funkciu. Považujem za neetické, aby sa právo rozhodovať o spoločných veciach nejakým spôsobom blokovalo a vyhradilo len nejakej skupine ľudí, ktorí dokonca nemajú ani potrebnú odbornosť.

Autor: Marta Medzihradská, Foto: ilustračné

Marta Medzihradská

Marta Medzihradská