V utorok 2. februára si v Banskej Bystrici pripomenuli Medzinárodný dňa pamiatky obetí holokaustu. Spomienka sa uskutočnila v Múzeu SNP.

Utorková spomienka v Múzeu SNP

V uplynulých dňoch sme sa s rešpektom a hlbokými emóciami skláňali pred miliónmi umučených, uvedomujúc si, že bez poznania a absolútneho  odsúdenia tragických vojnových udalostí nemôžeme  ani my a  ďalšie generácie žiť v slobode, mieri a spravodlivo.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu zorganizovalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici, v spolupráci s Kresťanským spoločenstvom Žiar a Kresťanským veľvyslanectvom Jeruzalem, spomienkové stretnutie pod názvom Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

„Pamätanie si to nezmyselné masové vraždenie je nevyhnutné. Však vidíme, čo sa vo svete deje aj dnes. Tú nenávisť národov a náboženstiev medzi sebou akoby nevedeli ľudia zo seba dostať, akoby nemali stále dostatok rozumu. Preto si musíme pripomínať holokaust, aby sa to v takom merítku už nikdy neudialo,“

povedal pre náš portál generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

Najväčšou hodnotou  človeka je právo na život a dôstojnosť. Pripomenutím si pamiatky obetí holokaustu s medzinárodnou účasťou si aj Banská Bystrica uctila obete rasizmu, netolerancie a fanatizmu, aby ľudské práva už nikdy neboli tak nezmyselne porušované a likvidované, ako počas  druhej svetovej vojny.

Holokaust

Toto slovo pochádza z gréckeho slova „holo“, čo znamená celý a „kaustos“ – spáliť. Tento výraz sa najužšie spája s úmyselným pokusom vyhladiť židovskú rasu v Európe v rokoch 1941 až 1945. Bol to pravdepodobne najšokujúcejší a najďalekosiahlejší čin tej doby.

Ústredným znakom zvrátenej filozofie nemeckého diktátora Adolfa Hitlera bol údajný boj medzi Nemeckom ako jediným štátom schopným zachrániť európsku civilizáciu a medzinárodným židovským sprisahaním, ktoré vraj rozvrátilo a ovládlo svet. Hitler pochytil tieto názory od populárneho antisemitizmu tých čias, ktorý videl Židov ako parazitických kapitalistov a revolučných boľševikov. Každopádne Hitler chápal Židov ako zlo, nezmieriteľných nepriateľov Nemecka, ktorých treba vyhnať z krajiny.

Hitler prevzal moc v januári 1933 a začal pomalý proces obmedzovania občianskych práv a hospodárskeho postavenia pol milióna Židov v Nemecku. Židia boli v rokoch 1933 – 1934 vyhadzovaní zo štátnych úradov a z mnohých profesií, ich obchody a podniky boli bojkotované. Tisíce z nich utiekli do zahraničia a do roku 1939 ich zostalo v Nemecku menej ako polovica. V septembri 1935 neslávne známe norimberské zákony zbavovali Židov nemeckého občianstva a zakazovali sa manželstvá alebo pohlavné styky medzi nemeckými Židmi a etnickými Nemcami, čiže „Árijcami“.

Konečné riešenie židovskej otázky

Historici uvádzajú dátum rozhodnutia o „konečnom riešení židovskej otázky“ koniec roka 1941. 20. januára 1942 šéf gestapa Reinhard Heydrich zvolal vysokých úradníkov do vily pri jazere Wannsee v Berlíne, aby zaistil ich podporu pre svoje plány. Židia mali byť transportovaní do táborov vo východnej Európe, kde mali pracovať až na smrť alebo mali byť zabití.

Zabíjať ich mali v plynových komorách a telá mali odstrániť v obrovských krematóriách samotní Židia. Do táborov smrti v Osvienčime, Belzeci, Chlemne, Majdaneku, Sobibóre a Treblinke potom smerovali nákladné vlaky plné Židov z okupovaných území aj území európskych členov Osi okrem Bulharska, ktorého kráľ odmietol spolupracovať.

Židov zabíjali vo veľkom. K spojencom síce prenikli hlásenia a osvienčimský tábor v auguste 1944 vyfotogra­fovalo americké prieskumné lietadlo, no interpreti fotografií sa viac zaoberali blízkou chemickou továrňou. Až keď Červená armáda v rokoch 1944 – 1945 postupovala smerom na západ, v tábore sa prestalo pracovať a po porážke Nemecka v máji 1945 sa skončil holokaust.

Najviac obetí holokaustu pochádza z radov Židov, ale boli nimi aj príslušníci niektorých slovanských národov a Rómov. Terčom likvidácie sa stali taktiež homosexuáli, Svedkovia Jehovovi, ľudia s telesným či duševným postihnutím a politickí odporcovia nacizmu z radov komunistov, anarchistov a demokratov. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 až 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Židov.