Rodák z Radvane Juraj Sarvaš sa 14. júla tohto roku dožíva 85 rokov. Toto majstrovo vzácne životné jubileum si pripomenieme dva dni predtým v Štátnej vedeckej knižnici, kde zaznie jeho nezabudnuteľný hlas pri recitácii Sládkovičovej Maríny a ďalších básní slovenských autorov.

Vzácne životné jubileum v ŠVK

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum Vás pozýva na literárno – hudobno – rozprávačskú kompozíciu … a diamant v hrude nezhnije, pri príležitosti životného jubilea herca, recitátora, scenáristu, režiséra a pedagóga Juraja Sarvaša v utorok 12. júla 2016 o 15:00 hod. v spoločenskej sále ŠVK.

Juraja Sarvaša bude v umeleckom programe sprevádzať herečka Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene Barbora Špániková. Predstaví sa v ňom  aj majstrova dcéra  Svetlana Sarvašová, fujarista Pavol Fabík a ďalší umelci. Samozrejme sa do programu zapojí aj jubilant. Môžeme na tešiť na jeho silný prednes básní, vrátane obľúbenej Sládkovičovej Maríny.

„Mám rád Sládkoviča nielen preto, že napísal Marínu či Detvana. On má aj iné vtipné, milé básne. Mám ho rád pre celý jeho život. Mám rád celú štúrovskú generáciu. A keď preskočím roky a prejdem k súčasnosti, tak je to môj veľký priateľ, síce omnoho starší, vlastne už bol Ján Smrek, Miroslav Válek a Milan Rúfus. Ale s láskou recitujem Hviezdoslava i Martina Rázusa,“

povedal Juraj Sarvaš o svojich básnických láskach.

Juraj Sarvaš (* 14. júl 1931 v Radvani)

Je významný slovenský herec, scenárista a režisér. Herectvo vyštudoval na VŠMU v Bratislave, absolvoval roku 1955. V roku 1955 – 1961 člen činohry DJGT vo Zvolene, od roku 1961 v Bratislave. Pedagóg Hudobnej fakulty VŠMU a dramatického odboru ĽŠU v Bratislave. Bol aj generálnym riaditeľom Stredoslovenského divadla vo Zvolene.

Ochotníckej činnosti sa venoval už počas gymnaziálnych štúdií vo zväzáckom súbore, neskôr v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici, kde zaujal ako Ján v Kozom mlieku (1949), Vinco v Bukoch Podpolianskych (1950) a ďalších hrách.

Hereckým naturelom, impozantným mužným zjavom a príjemne zafarbeným, melodickým hlasom bol výrazným predstaviteľom rozmanitých typov mladých mužov v súčasnom i klasickom repertoári zvolenskej činohry – Dr. Habura (Pacient stotrinásť, 1955); Braňo (Nepokojná mladosť, 1957); Rohoň (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959); Eben (Túžba pod brestami, 1959) a ďalšie.

Sklon k heroickému pátosu a expresívnemu hereckému prejavu zúročil v podaní viacerých shakespearovských postavách. V hrách modernej svetovej drámy stvárňoval charakterové typologické portréty, v ktorých využíval realistické i štylizáciou ozvláštnené výrazové prostriedky: Dunois (Svätá Jana, 1961); Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963); Jevtušenko (Človek s puškou, 1977); Hermann (Bockerer, 1986) a iné.

Uplatnil sa v hrách svetovej klasiky i v postavách súčasníkov v hrách slovenských dramatikov. Popri práci v divadle, filme, televízii a v rozhlase sa venuje umeleckému prednesu. Hral vo viacerých televíznych inscenáciách pre deti a mládež, pracoval aj v dabingu. Bystričania ho poznajú aj z pôsobenia pedagóga na Akadémii umení  v našom meste.