Dokonca by sme mohli ísť ešte ďalej do volieb primátora v roku 2010, keď v Banskej Bystrici zvíťazil nezávislý kandidát Peter Gogola s podporou pravicových strán a porazil vtedajšieho ministra dopravy za SMER-SD Ľubomíra Vážneho. V mestskom, celoštátnom i regionálnom parlamente však získal väčšinu Smer.

Otázka znie, čím to je, že slovenskí i banskobystrickí voliči dlhodobo vyjadrujú svoje sympatie či už opozičnej (do roku 2012) alebo vládnej strane SMER-SD, ale pri väčšinovej priamej voľbe primátora, župana či prezidenta dajú svoj „protestný“ hlas inému kandidátovi? Pripomeňme si konkrétne volebné výsledky za posledné štyri roky.

November 2010  – voľby primátora a poslancov mestského zastupiteľstva v B.Bystrici:

1. Peter Gogola (nezávislý)       13.842 hlasov

2. Ľubomír Vážny  (SMER-SD) 10.443 hlasov

Zloženie 31-členného zastupiteľstva : SMER-SD 17,  BBA 7, nezávislí 4, SDKÚ-DS 3

Jún 2012 – predčasné parlamentné voľby do NR SR:

1. SMER-SD 44,42 %, 2. KDH 8,82 %, 3. OĽaNO 8,56 %, 4. Most-Híd 6,90 %, 5. SDKÚ-DS  6,10 %, 6. SaS 5,88 %, (Robert Fico získal najviac preferenčných hlasov 762.360)

November 2013 – regionálne voľby predsedu (2.kolo) a zastupiteľstva BBSK:

1. Marian Kotleba (ĽSNS)           55,5% (71.397 hlasov)

2. Vladimír Maňka (SMER-SD)  44,5 % (57.104 hlasov)

Zloženie 49-členného zastupiteľstva BBSK:  SMER-KDH 26, nezávislí 13, SMK 5, SDKÚ-NOVA-SaS 2, SNS 1, HZDS-HZD 1, SZ 1.

Marec 2014 – 2.kolo volieb prezidenta SR:

1.Andrej Kiska (nezávislý)     59,39 %  (1,307.065 hlasov)

2. Robert Fico (SMER-SD)    40,61 %  (893.841 hlasov)

Pre zaujímavosť posledný volebný prieskum verejnej mienky agentúry MEDIAN SK začiatkom marca zaznamenal tieto výsledky: 1. SMER-SD (42,1 %), 2. KDH (9,5 %), 3. OĽaNO (9,4 %), 4.SDKÚ-DS (7,6 %), 5. Most-Híd (6,9 %), 6. SaS (6,8 %), 7. SNS (4,8 %), 8. SMK (4,6 %). Podpora ďalších strán nedosiahla ani 3 percentá.

Z vyššie uvedeného sa dá usudzovať, že výsledky minulotýždňových volieb prezidenta SR v skutočnosti neznamenajú porážku strany Smer, ale skôr osobnú prehru jej predsedu Roberta Fica, proti ktorému sa spojili takmer všetky protestné hlasy napravo od stredu. Vonkoncom to však neznamená, že zvolenie Andreja Kisku je víťazstvom pravicovej opozície, ktorá by si ho rada pripísala, ale je len zbožné želanie jej lídrov. Podobne ani voľba Mariana Kotlebu neznamenala, že väčšina voličov Banskobystrického kraja sú pravicoví extrémisti či nacisti.

Je to iba odraz reálnej situácie na Slovensku, keď mnoho ľudí takto prejavuje svoje sklamanie z politického systému v krajine a zlých sociálno-ekonomických pomerov na východ od Bratislavy, za čo vinia strany a aktuálnu moc. Zelenú tak majú nezávislí politici, pričom tí stranícki nutne potrebujú sebareflexiu.

To všetko otvára priestor pre tzv. nepolitickú politiku, ktorej predstaviteľmi sú Andrej Kiska alebo Radoslav Procházka (pokiaľ nezaloží ďalšiu novú stranu napravo od stredu). Paradoxne v našom kraji aj Marian Kotleba, ktorého si voliči vôbec nespájali s ĽSNS (nikto z jej kandidátov sa nedostal do zastupiteľstva BBSK), ale v druhom kole si to odniesol jeho protikandidát zo Smeru Vladimír Maňka.

Keďže v parlamentných voľbách 2016  i v májových  eurovoľbách platí pomerný systém, v ktorom nezávislí môžu ísť len na kandidátkach politických strán, „Kiskov“ alebo „Kotlebov syndróm“ sa môže najbližšie zopakovať v novembrových komunálnych voľbách, kde sa volí väčšinovým systémom.

Politológovia a analytici už dlhšie upozorňujú, že pokiaľ sa nezmení praktický štýl štandardnej straníckej politiky na Slovensku a jediný ľavicový Smer nebude mať napravo od stredu miesto rozbitej opozície silného pravicového partnera, tento uvoľnený priestor automaticky zaplnia nezávislí alebo extrémisti. V každom prípade marcové voľby prezidenta SR boli aj v tomto ohľade poučné a záleží len na tom, kto z politikov správne prečíta odkaz voličov.