Každý rok na jar pozývajú výskumné ústavy a univerzity celého sveta stredoškolákov na jednodňový program, aby si vyskúšali prácu na špici základného výskumu.

Masterclasses V Banskej Bystrici

V tomto roku sú Masterclasses organizované od 25. februára do 2. apríla a pritiahnu študentov zo 42 krajín. Svoje dvere v rámci programu študentom opäť otvorí 2.marca 2015 aj Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá sa do projektu zapája každoročne.

Hlavnou myšlienkou Majstrovských tried je umožniť študentom stať sa na jeden deň skutočnými vedcami a analyzovať dáta z Veľkého hadrónového kolajdera LHC v CERNe.

„Študenti pri práci priamo s časticovými fyzikmi zistia, ako skutočne vyzerá vedecká práca. V majstrovských triedach pričuchnú k tomu, ako funguje moderný výskum vo fyzike,”

hovorí Michael Kobel, profesor fyziky na Technickej univerzite v Drážďanoch a garant celého programu. Jedným z ťahákov podujatia je aj hľadanie Higgsovych bozónov.

Okrem toho si účastníci vyskúšajú aj spôsob komunikácie, ktorý je dnes bežnou súčasťou práce vo vede. Prostredníctvom videokonferencie sa na záver jednotlivé skupiny študentov z celej Európy spoja medzi sebou, zároveň aj s CERNom, či Fermilabom a odprezentujú tak svoje výsledky.

„Každý rok sme svedkami veľkého záujmu a nadšenia účastníkov, ktorí si môžu vyskúšať CERNský výskum na vlastnej koži,“

hovorí docent Boris Tomášik z Katedry fyziky FPV UMB, odborný garant podujatia v Banskej Bystrici.

Masterclasses sú v Banskej Bystrici organizované už jedenástykrát. Univerzita Mateja Bela sa na programe podieľa od jeho vzniku a tento rok sa ho zúčastní 2. marca. Na akciu sa zaregistrovalo okolo 100 stredoškolákov prevažne z Banskobystrického kraja.

Higgsov bozón

Nazývaný aj Higgsova častica (v médiách ľudovo božská či Božia častica) je hmotná skalárna elementárna častica vystupujúca zásadným spôsobom v opise Higgsovho mechanizmu, ktorý je integrálnou súčasťou štandardného modelu častíc.

Higgsov mechanizmus teoreticky opisuje spôsob, akým elementárne častice nadobúdajú hmotnosť. Jeho hlavnou prednosťou je teoretické vysvetlenie rozdielu v hmotností medzi nehmotným fotónom a veľmi hmotnými bozónmi W a Z. Štandardný model častíc predpovedá nulový spin Higgsovho bozónu. Naopak hmotnosť Higgsovho bozónu predstavuje v štandardnom modeli voľný parameter, ktorý musí byť určený experimentálne.

Higgsov bozón je experimentálne objavenou časticou štandardného modelu. Posledným (december 2012) významným experimentálnym objavom súvisiacim s prípadnou existenciou Higgsovho bozónu bol objav neznámeho bozónu s hmotnosťou 125 až 127 GeV/c2 s konfidenčným levelom 5 sigma, ohlásený dňa 4. júla 2012 nezávisle kolaboráciami CMS a ATLAS.

Vlastnosti tohto bozónu boli doposiaľ (december 2012) konzistentné s vlastnosťami predpovedanými pre Higgsov bozón spadajúci do štandardného modelu. Zber ďalších experimentálnych údajov je nevyhnutný pred prípadným formálnym prehlásením o experimentálnom objave Higgsovho bozónu.