Miro Toman: Je tragikomické, keď barbar či župan rozhoduje o kultúre  

Blog
7 /

Jeden by si myslel, že banskobystrickému županovi asi uškodil dlhý pobyt na horúcom slnku počas protestov proti migrantom, keď dokázal zaútočiť na Divadlo Štúdio tanca. V skutočnosti však ide o  ideologický útok hodný kultúrneho barbara, budiaci dojem nevkusnej tragikomédie.

Kotlebovým ideologickým nepriateľom v pozícii lídra ĽSNS je demokratický Západ so svojou históriou, kultúrou,  po II.svetovej vojne aj s protifašistickou tradíciou. Tragické je, že toto barbarstvo prezentuje ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja zvolený v demokratických voľbách. Akoby nepoznal článok 43 Ústavy SR, že  sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje, práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. On na túto slobodu siahol.

Opakovane kope do Európskej únie, pričom  kraj prišiel nečinnosťou jeho vedenia už o viac ako 10 miliónov eur zo schválených, ale nečerpaných eurofondov. Jeho transparent proti USA a NATO vyvesený na priečelí budovy Úradu BBSK počas medzinárodných osláv 70.výročia SNP v Banskej Bystrici zostane u mnohých hostí ako memento. Nehorázne sú i jeho otvorené županské listy zvrhnutému ukrajinskému prezidentovi Janukovičovi, maďarskému premiérovi Orbánovi či najnovšie petrohradskému gubernátorovi. On si myslí, že ako župan môže svoju ideológiu šíriť aj v mene  občanov kraja.

Už mu vadí aj západná kultúra, konkrétne festival moderného tanca v Banskej Bystrici s medzinárodnou účasťou, ale aj s  finančnou podporou Ministerstva kultúry SR  a švajčiarskej nadácie Pro Helvetia. On vraj nepodporuje „dekadentné“ umenie, preto tieto granty pre divadlo jednoducho škrtol. Že tak ohrozil reputáciu vlastnej kultúrnej inštitúcie vo svete vrátane jej ďalšieho fungovania, mu je jedno, lebo on takto  bojuje proti EÚ, ktorej sme súčasťou.

U bystrického župana by podľa jeho „dekadentnej“ protizápadnej ideológie nepochodili ani Michelangelo s maľbami v Sixtínskej kaplnke, svetoví The Beatles, undegroundoví The Plastic People of the Universe v Československu, rebel Vladimir Vysockyj v Sovietskom zväze či gay s čistým hlasom George Michael….

V tejto súvislosti je verejne známe, že jeden neuznaný maliar v minulom storočí označil podobným spôsobom vtedajšie moderné umenie, ako bol impresionizmus, fauvizmus, pointilizmus či kubizmus dekadentným. Moderných maliarov vo svojich prejavoch považoval za predpotopných čmáralov splodených kanálovými krysami, podporovaných židovstvom, portrétujúcich znetvorených mrzákov a kreténov degradujúcich ženy, mužov a deti. A bola vojna….

Priam komická je  Kotlebova argumentácia nepodpísania grantu pre Divadlo Štúdio tanca. On, ako štatutár kraja – zriaďovateľa divadla, doposiaľ nenavštívil jeho tvorcov a ani jedno ich predstavenie. Vyzerá to tak,  že do kultúry sa rozumie doslova ako „hus do piva“.

Čo si myslieť o jeho tvrdení, že v minulosti v Divadle Štúdio tanca hosťovala istá Francesca Woodman, ktorá bola známa tým, že natáčala samu seba. „Zaujímavé je to, že jej alternatívny spôsob myslenia sa skončil samovraždou. Ak propagujeme ľudí, ktorí svoj život končia samovraždou, je to z môjho pohľadu veľmi zvláštne,“ povedal župan bez bázne a hany.

Pravda je však taká, že táto známa americká fotografka spáchala samovraždu v roku 1981, pričom Divadlo Štúdio tanca vzniklo až v roku 1997. V roku 2013 vystúpilo v Banskej Bystrici s tanečným predstavením inšpirovaným príbehom známej fotografky Divadlo P.A.T., čo župan dokonale poplietol.

Odmieta sa podieľať na „deštruktívnej činnosti mimovládnych organizácií“, akou vraj bola konferencia TEDx v roku 2013 v priestoroch tanečného divadla, hoci s tým bystrickí tanečníci nemali nič spoločné. Problémom bolo, že vo svete na týchto konferenciách rečnia významní myslitelia, podnikatelia a ďalšie osobnosti, medzi nimi napríklad Bill Gates či Al Gore, teda predstavitelia západného amerického sveta.

Brojí proti nahote v umení,  konkrétne proti predstaveniam  moderného tanca zo Švajčiarska, ktoré nepodpísaním grantu z Ministerstva kultúry SR zmaril. Otázka znie, že keď tak puritánsky hanobí tanec a preferuje  slovenský folklór pred alternatívnym umením, či mu neprekážajú nahé detvianske pupky v krojoch či sexuálne motívy v slovenských ľudových piesňach. 

História nás učí, že kultúra a umenie vždy prežili svojich barbarov, cenzorov, mocipánov či hlupákov. Len tie škody, ktoré napáchali, už nikto ľuďom nenahradí. Ani obyvateľom Banskobystrického kraja, ktorí až na niekoľko poslancov Smeru, hŕstku umelcov, slobodných občanov a novinárov zatiaľ iba  trpne sledujú toto nechutné divadlo na županskom stolci…

Miro Toman