Bolo to ešte pred krízou. Riaditeľka hotela v Tatrách sa tešila, že sa skončilo leto, lebo prichádza sezóna. Kongresová sezóna. A to sú ubytovaní hostia, plný hotel. Kríza mnohé zmenila, ale i dnes už nájdeme na Slovensku regióny, kde je kongresový turizmus opäť v kurze, kde sa mu darí.

Aké sú základné predpoklady na organizovanie úspešných kongresov a seminárov? Kvalitné služby, veľké rokovacie priestory a obyčajne aj wellnes centrum. Vo veľkom rakúskom hotely, kam sa na konferencie lieta aj zo severských krajín mi napríklad povedali, že keby nemali wellness, polovicu akcií by stratili. Potom sa hostia po rokovaniach bavia, skôr pijú ako sa kúpu, ale wellness byť musí.

V čom sú konferencie a kongresy pre Banskú Bystricu výhodné? Prinášajú do mesta naraz väčší počet hostí, ktorí sa tu ubytujú. Odvádza sa teda daň z ubytovania pre mesto. Vyberú sa aj mimo hotel. Robia teda tržby v obchodoch, či reštauráciách. Miestni zarobia a majú na zaplatenie daní. Z nich potom opäť niečo plynie aj pre mesto.

Lenže v Banskej Bystrici je dlhodobo nefunkčný Dom kultúry s veľkými rokovacími priestormi. Bazény a wellness sú skôr výnimkou. Najlepšiu ponuku má krytá plaváreň. Z tohto pohľadu nie je na tom Banská Bystrica veľmi dobre. Avšak iba vtedy, ak sa na možnosti pozeráme klasickou optikou.

Niektoré hotely už menšie rokovacie priestory majú. Myslím tým na kapacitu 150 – 200 účastníkov. Okrem toho tu máme školy s veľkými aulami, kde sa kapacita  na rokovanie výrazne zvyšuje. Stačí si predstaviť dobrú logistiku a doprava od hotelov by problém vyriešila. Iste, znižuje sa tým komfort bývania a rokovania v jednom objekte.

Teda, treba niečo vymyslieť. Urobiť z nedostatku prednosť. A tu sa vraciame k nedostatočne využívanému kultúrnemu a historickému potenciálu mesta. Urobiť v rámci marketingu lákavú ponuku kultúrnych zážitkov, to je vlastne jediná cesta, ktorá môže viesť k úspechu. Opäť pripomínam, že Banská Bystrica má divadlá, múzeá, výstavné priestory.

 Keby sa podarilo mestu spojiť komerčné záujmy hotelov s kultúrnymi ponukami, alebo aj s ponukami kulinárskymi, či s inými zážitkami, mohla by byť z nedostatku prednosť. Je to obrovská práca, v ktorej sa počíta s viacerými ťahmi na šachovnici. A ešte i s presviedčaním, potom trebárs aj s omylmi, ale vidím to nateraz ako jedinú a ešte k tomu aj zmysluplnú cestu. Nezabúdajme pritom, že mesto má v rámci regiónu veľmi kvalitné letisko.

Niekto sa môže opýtať ako to myslím aj s kulinárskymi zážitkami. No, koľkí Bystričania vedia o výrobe veľmi kvalitnej čokolády, o medenej torte, o krémeške pečenej podľa receptu zo začiatku 20. storočia. V neďalekej Slovenskej Ľupči máme výrobu syrov, ktoré porazili i Francúzov. A možno by pomohlo organizovať aj akési kulinárske súťaže medzi reštauráciami a hotelmi. Viem, že žijeme v meste, kde sa darí najmä lacným obedňajším meníčkam, ale treba do toho ísť. Viaceré reštaurácie to už pochopili a prekvapujú výbornou kvalitou. Máme tu možnosť využívať atraktivity Španej Doliny a pre náročných pri Zvolene vyrástlo golfové ihrisko.

Sadnúť si k spoločnému stolu znamená hľadať a nachádzať možnosti. Vytvárať programy, ktoré možno pružne prispôsobovať potrebách konferencií a kongresov. Posunúť  ich tak na vyššiu úroveň. Je tu množstvo ponúk, sú tu ľudia schopní a ochotní sa do toho zapojiť. Je hriechom ak mesto nevyužíva schopnosti a danosti svojich občanov. A bolo by úžasné, keby sme všetci na svojej úrovni a podľa svojich možností dostali šancu pre mesto niečo urobiť. Nie je to ľahké. No, na konci cesty vidím viac a lepšie zarábajúcich Bystričanov a vyššie príjmy do pokladnice mesta.