Presne týždeň po teroristických útokoch v Paríži a vyvraždení redakcie satirického týždenníka Charlie Hebdo, Židov z košér obchodu a policajtov vrátane moslimských, opäť vyšiel tento časopis. Tentoraz miesto v 60-tisícovom až v niekoľko miliónovom náklade a behom dňa bol rozchytaný. Výnos z jeho predaja ide pozostalým po obetiach vražedného komanda islamistov.

Ako inak, na titulnej strane najnovšieho čísla Charlie Hebdo je kreslená postava plačúceho Mohameda držiaceho ceduľku s nápisom „JE SUIS  CHARLIE“ (Som Charlie). Posolstvo všetkým teroristom sveta, že sloboda slova je v Európskej únii, ktorej sme súčasťou aj my Slováci, nedotknuteľná. Môže si ktokoľvek myslieť o tom čokoľvek, ale militantné organizácie Islamský štát či Al – Káida urobili zo zastrelených parížskych karikaturistov symbol odvážnych bojovníkov proti náboženskému či inému fanatickému terorizmu. Dokázali to s ceruzkou v ruke proti namiereným kalašnikovom…

Keď sa novinára z Charlie Hedbo Laurenta Légera pýtali, prečo je na titulnej strane opäť Mohamed a čo vlastne predstavuje, odpovedal: „Ľudia vidia to, čo chcú vidieť. Ale kreslený obrázok je kreslený obrázok. Nie je to fotografia. Kto môže povedať, ako vyzerá  Mohamed? Ja som ho nikdy nevidel.“ Moslimskí učenci samozrejme protestujú, ale našu slobodnú civilizáciu nezmenia, rovnako ako my ich.

Isté je, že svet už nebude taký, aký bol pred 7.januárom 2015 v Paríži. Islamskí teroristi medzitým vyvraždili celé dvojtisícové mestečko Baga v Nigérii s nevinnými deťmi, ženami a starcami, ktorí nestačili ujsť pred africkými militantmi bojujúcimi v mene Allaha za islamský kalifát. Niečo podobné sa každý deň deje v Sýrii a Iraku, ale aj v iných častiach sveta.

Nevdojak sa vynárajú spomienky na zverstvá II. svetovej vojny, keď fašisti systematicky vyvražďovali Židov a Slovanov pod heslom „GOTT MIT UNS“ (Boh s nami). Ani moslimský či kresťanský Boh nemôže za to, že teroristi zneužili jeho meno na vraždenie ľudí inej rasy, náboženstva či názoru. Zato nemôžeme teraz hádzať všetkých moslimov do jedného vreca, ale treba sa mať na pozore pred fanatikmi schopnými s výkrikom „ALLAH AKBAR“ (Boh je najväčší) bezohľadne zabíjať.

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák na margo teroristických útokov v Paríži poznamenal: „V Európe zlyhal projekt multikulturalizmu. Keď existujú komunity, ktoré sa necítia byť súčasťou spoločnosti a výsledkom je, že sa radikalizujú, asi je niečo zlé. My na Slovensku takúto skúsenosť zatiaľ nemáme. Treba si však dávať pozor na to, koho púšťame žiť na svoje územie. Situácia sa nesmie podceniť.“

Ale aby sme si nemysleli, že nás sa teror v akýchkoľvek podobách netýka. Pritom vôbec nemusí ísť o islamistov. Čo povedať napríklad o Bystričanoch, ktorí sa ako žoldnieri vybrali na východ Ukrajiny bojovať  a zabíjať, vraj z presvedčenia na strane proruských separatistov proti regulárnej ukrajinskej armáde, za akúsi Novorossiju?

Niekto týchto dobrodruhov považuje dokonca za hrdinov, hoci sú to obyčajní teroristi, ak prijmeme na nich rovnaký meter, ako na islamistov bojujúcich na cudzom území za „svoj“ štát. A čo na to náš štát, keď sa vrátia domov ako občania SR  a zaradia sa medzi nás ostatných akoby nič? 

Terorizmus je definovaný ako súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania politických odporcov hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Vedľa individuálneho terorizmu existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni.

Sú však aj omnoho mäkšie skryté prejavy „psychoterorizmu“, ktoré nevnímame tak ostro. Dokonca im niektorí z nás aj fandia, ako napríklad ekoterorizmu. Alebo ako nazvať pravým menom referendum o rodine vyvolané aktivistami z „Aliancie za rodinu“ a podporované cirkvami, keď je jasne namierené proti homosexuálnej menšine a popretiu ich ľudských práv, ktoré majú vo väčšine krajín EÚ všetci bez rozdielu náboženstva či pohlavia? Kresťanská morálka  dostáva u nás na frak aj v iných prípadoch (vyštvaný arcibiskup Bezák), hoci práve ona by mala byť naším ochranným štítom aj pred prenikaním islamského či iného terorizmu k nám. Pápež František to má veru ťažké…

Faktom je, že terorizmus je zlo s mnohými tvárami, proti ktorým treba nekompromisne bojovať a nie sa ich báť. Karikaturisti z Charlie Hebdo to dokázali, hoci za svoju slobodnú a odvážnu myseľ zaplatili životom. Bolo by fajn, keby nám tá úžasná solidarita s nimi, ktorá sa preniesla aj do Banskej Bystrice, vydržala čo najdlhšie. JE SUIS CHARLIE!