FOTO: Príroda sa musela zblázniť aj v meste pod Urpínom

SPRÁVY
0 /

Je november a vonku počasie ako na jar. Nečudo, že príroda nereaguje podľa kalendára, ale podľa teploty ovzdušia.

Aj v Banskej Bystrici je inokedy sychravý november  teplotne nad normál. Keď to bude takto pokračovať, tak sa nám príroda naozaj „zblázni“ a budeme mať jar v novembri.

Viacerí Bystričania si mohli všimnúť, že na teplé počasie začala reagovať aj nádherná magnólia, ktorá sa nachádza na Kapitulskej ulici pred Diecéznym centrom a rovnomennou reštauráciou. Strom, ktorý sa už uložil na zimný spánok, vyrušila vysoká vonkajšia teplota, ktorá je pre november v našich končinách netypická. Na postupne rozkvitajúcu magnóliu sa s údivom pozerá aj socha Jána Pavla druhého…

Dôsledky sú badateľné. Magnólia ožila ako v apríli a na konároch, z ktorých na jeseň opadali listy, nahodila puky, ktoré sa každým novým dňom rozvíjajú. Ak bude teplé počasie pokračovať, onedlho sa dočkáme prvých nádherných kvetov v tejto jeseni. Táto drevina je totiž známa tým, že kvety nahadzuje skôr, ako listy.

Rovnako reaguje aj neďaleká magnólia na Švantnerovej ulici pred elektrárňami. Pre Bystričanov i návštevníkov mesta je to nepochybne zaujímavý prírodný úkaz, len aby neprišiel do toho mráz, ktorý môže kvitnúci strom poškodiť. No jedným slovom je to trochu zvláštny november.

Magnólia

Magnólie oprávnene považujeme za najkrajšie dreviny našich záhradiek. Je ch ich 210 druhov Zaujímavé sú najmä tie, ktoré kvitnú ešte pred vypučaním listov, to znamená v apríli. Sú to opadavé dreviny, okrem magnólie veľkokvetej, ktorá je vždy zelená. V záhradkách sa uplatňujú nižšie druhy vysoké dva až päť metrov.

Pri pestovaní na trvalom stanovišti potrebujú primerane vlhké, nie suché ani zamokrené pôdy. Skôr im vyhovujú pôdy ťažšie, humózne a vzdušné. Nevhodné sú aj pôdy vápenaté, ílovité a slieňovité. Mladé rastliny potrebujú spočiatku pôdy kyslé. Skoro kvitnúcim druhom a odrodám vyberáme stanovište chránené. Mladé rastliny sú v prvých rokoch po vysadení dosť citlivé na nízku teplotu, preto je vhodné v drsnejších polohách zakryť pôdu nad koreňmi lístím a nadzemnú časť čečinou.

Sú to dreviny svetlomilné, dobre znášajú zadymené ovzdušie. Zakoreňujú pomerne plytko, takže musíme pôdu v okolí rastlín prekyprovať opatrne. Pretože ich korene sú dužinaté a krehké, dávame ich s koreňovým balom na jar pred pučaním, keď sa najlepšie ujímajú. Rastliny pestované v kontajneroch môžeme vysádzať celý rok, ak možno pracovať s pôdou. Opateru vyžadujú aj v zime. Odporúča sa preto na ochranu použiť čečinu alebo drôtené pletivo. Na úpravu rezom nie sú náročné, odstraňujeme len suché konáriky. Liehové extrakty z kôry magnólií majú silný dezinfekčný účinok.

Prirodzené prostredie magnólií je rozptýlené po východnej časti Severnej Ameriky, Strednej Ameriky a Karibiku a východnej a juhovýchodnej Ázie. Niektoré druhy sa vyskytujú aj v Južnej Amerike. V súčasnosti sa veľa druhov magnólií a ešte väčší počet vyšľachtených odrôd dá nájsť v podobe okrasných kríkov v Severnej Amerike, Európe, Austrálii a na Novom Zélande. Magnólie sú pomenované po francúzskom botanikovi Pierrovi Magnolovi z mesta Montpellier.

Autor: (tom), Foto: Mirka Chabadová