Financovanie mestských, súkromných a cirkevných škôl v Banskej Bystrici zostáva v súlade so zákonom

SPRÁVY
3 /

zastupitelstvo bb

Prvé zasadnutie mestského zastupiteľstva v roku býva už tradične spojené s témou financovania škôl a školských zariadení fungujúcich v Banskej Bystrici. Tak tomu bolo aj vo štvrtok 25. januára 2018 v sále zaplnenej občanmi.

Rozporuplná diskusia v zastupiteľstve

Primátor mesta Ján Nosko na úvod rokovania o tomto bode povedal:

„Vidím tu istú paralelu z môjho pôsobenia v zdravotníctve, kde vzniklo množstvo súkromných subjektov, ktoré mali inú štartovaciu čiaru na podnikanie, ako verejné. Vychádzame zo skutočných nákladov a potrieb. Súkromné  a cirkevné školy a prevádzky v nich fungujú zväčša v prenajatých priestoroch, platia nájom a nemajú priame náklady na prevádzku budov, ako majú mestské školy v objektoch mesta. Navyše neštátne školy majú aj iné zdroje financovania. Mrzí ma, že táto odborná téma sa stáva predmetom populizmu a predvolebnej kampane. Všetky deti v meste sú naše, len nie všetky školy majú rovnaké náklady na prevádzku.”

Vo vystúpeniach predstaviteľov súkromných a cirkevných škôl a ich podporovateľov zaznievali slová o nespravodlivom systéme rozdeľovania financií, ktorí dôvodili tým, že všetky deti sú obyvateľmi mesta a ich rodičia platia rovnaké dane. Preto chcú rovnaké podmienky pre všetkých.

Predseda komisie pre školstvo a šport Daniel Karas (SMER-SD) podotkol:

„Naša komisia prerokovala VZN aj s pripomienkami a odporučila predložený návrh schváliť. Stotožňujem sa s argumentmi primátora mesta aj s odôvodnením vedúcej Školského úradu Zuzany Gajdošovej, s jednou zmenou u cirkevnej školy ZŠ Štefana Moysesa, ktorá má vlastnú jedáleň. Pre budúcnosť by bolo vhodné, keby podnety od zástupcov neštátnych škôl či poslancov prichádzali na komisiu v priebehu celého roka a mohli sme o nich diskutovať pribežne, nielen tesne pred MsZ či na ňom.“

Poslanec Pavol Katreniak (BBA) navrhol rovnaký koeficient financovania mestských i neštátnych ZŠ a školských zariadení, opierajúc sa o pripomienky predstaviteľov týchto subjektov, odvolávajúc sa na maily, ktoré chodili na dresy jednotlivým poslancom. Pridal sa k nemu aj poslanec Martin Klus (SaS), ktorý nazval predložený návrh VZN nezmyslom a diskrimináciou. Preto navrhol zrovnoprávnenie všetkých škôl v meste na princípe „rovnakých žalúdkov“. Podobný návrh s rovnakým koeficientom pre všetky školy a školské zariadenia predniesol aj poslanec Milan Lichý (BBA).

Poslanec Ladislav Topoľský (SMER-SD) odporučil poslancom NR SR Klusovi a Dubačovej, aby v parlamente predložili návrh na zmenu min. 88 percent pre súkromné a cirkevné školy na 100 percent v zákone a tým pádom sa v mestách o tom nebude diskutovať. Teraz je to len o číslach a peniazoch do školstva či nákladoch na prevádzku, pričom každé mesto má rozdielne podmienky v súvislosti s počtom verejných a neštátnych škôl a ich vybavením. O tom však treba diskutovať dlhodobo a nielen na zastupiteľstve.

Poslanec Vladimír Sklenka (Klub nezávislých) predložil racionálny návrh zmeny VZN v súvislosti s cirkevnou ZŠ Štefana Moysesa, ktorá má vlastnú jedáleň a mala by mať rovnaký príspevok ako mestské školy  s takýmito školskými zariadeniami. Poslanec Ľubomír Motyčka (SMER-SD) pripomenul, že v diskusii je veľa skrytých emócií a politiky. Odmietol nátlak na poslancov cez sociálne siete, poukazujúc na približne štyridsiatku mailov, z ktorých polovica mu prišla z jedného centra lobujúc za zvýšenie príspevkov pre neštátne školy a zariadenia. Potvrdil to aj  poslanec Milan Smädo (Klub nezávislých), ktorý sa chce rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia v záujme mesta a jeho občanov.

Po porade poslaneckých klubov najskôr poslanci hlasovali o štyroch pozmeňovacích návrhoch, z ktorých prešiel iba návrh poslanca Vladimíra Sklenku na vyrovnanie dotácie pre súkromné a cirkevné základné školy, pokiaľ majú vlastné stravovacie zariadenie, čo v súčasnosti spĺňa iba cirkevná ZŠ Štefana Moysesa. Za celkový návrh VZN aj so schválenou poslaneckou zmenou z 30 prítomných poslancov hlasovalo 18 poslancov za, 10 boli proti a 2 sa zdržali. VZN o určení výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a žiaka školského zariadenia, zriadených na území mesta Banská Bystrica tak bolo schválené v upravenom znení.

Zákon: 100 % pre mestské školy, min. 88 % pre súkromné a cirkevné školy

Napriek tomu, že mesto rozdeľovaním finančných prostriedkov medzi štátne, súkromné a cirkevné školy zákon dodržuje, viacerí zriaďovatelia súkromných zariadení a rodičia detí, ktoré ich navštevujú, sa búria. Dôvodom je rozdielna výška príspevku na jedného žiaka.

Súkromní zriaďovatelia tvrdia, že je to diskriminačné a žiadajú vyrovnané financovanie. Samospráva nesúhlasí. Práve naopak. Väčšina detí totiž chodí do škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.

V prípade, že by sme predložili návrh VZN s vyrovnaným stopercentným príspevkom pre všetkých, diskriminovali by sme väčšinu detí, ktoré navštevujú školské zariadenia v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Mestské školy v porovnaní so súkromnými nie sú na rovnakej štartovacej čiare, pretože podmienky, ktoré im ukladá zákon, sú odlišné,“

hovorí prednosta MsÚ Martin Adamec.

Na rozdiel od súkromníkov, mestské základné školy nemajú možnosť vyberať poplatky. V prípade súkromných  zriaďovateľov základných škôl sa školné pohybuje vo výške minimálne 50 eur mesačne. Samospráva zároveň pripomína, že musí prihliadať aj na sociálny rozmer a vytvoriť podmienky pre všetkých.

S výchovno – vzdelávacím procesom mesto nepodniká. Je našou povinnosťou poskytnúť bezplatné vzdelanie na úrovni základných škôl všetkým žiakom bez rozdielu. Na úrovni mestských materských škôl vyberáme mesačne na dieťa poplatok vo výške 14 eur. Podľa našich informácií v prípade súkromných materských škôl ide v priemere o sumu 200 eur. Zriaďovatelia súkromných zariadení si môžu vybrať koho prijmú a keď naplnia svoje stavy, žiadneho ďalšieho záujemcu nezoberú,“

objasňuje Adamec.

Rozdiely medzi zriaďovateľmi škôl

Faktom ostáva aj to, že štátny normatív na žiaka sa u niektorých súkromných zriaďovateľov pohybuje od 1.800 eur až do 2.100 eur. Priemerý normatív v mestských školách je 1.635 eur.

Preto sa pýtame, môže si každý rodič dovoliť umiestniť svoje dieť do súkromného zariadenia? Príjmu súkromní zriaďovatelia každé jedno dieťa na území mesta do svojej štruktúry? Napriek rozdielom v normatíve na jedného žiaka, ktoré určuje štát, nie je preukázaný zásadný rozdiel v kvalite vzdelávacieho procesu,“

dodáva prednosta MsÚ.

Ďalším rozdielom je aj stav školských zariadení. Súkromné subjekty fungujú prevažne v prenajatých priestoroch a nemajú finančné náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľností (opravy, údržba, revízie). Mesto sa musí o svoje budovy starať, preto má v porovnaní s nimi oveľa vyššie výdavky na prevádzku či opravy zdedených veľkých zastaraných školských objektov.

Po prerátaní skutočných nákladov na prevádzku našich zariadení sme toho názoru, že príspevok vo výške 88 percent je pre súkromné školy dostatočný a súkromnému zriaďovateľovi musí na prevádzku stačiť. V príspevku je už zohľadnená aj valorizácia miezd na rok 2018, ako aj zvýšené výdavky na energie. Dorovnanie príspevku na úroveň 100 percent by bolo diskriminujúce pre 5.400 detí, ktoré navštevujú mestské základné školy,“

zdôrazňuje Martin Adamec.

Primátor odmieta spolitizovanie problému

Podobne sa k tejto problematike stavajú aj iné samosprávy – Košice, Trnava či Nitra. Vedeniu nášho mesta prekáža, že táto téma sa otvára vždy tesne pred mestským zastupiteľstvom a vyvoláva zbytočné emócie verejnosti, bez toho, aby sa uviedli racionálne a pravdivé fakty, o ktorých sa mohlo diskutovať v predstihu.

Celá téma návrhu VZN o školstve nie je otázkou „rovnakých žalúdkov“, ale jej hlavný zmysel je v tom, aby financie nás všetkých boli zo strany samosprávy prerozdelené spravodlivo, s prihliadnutím na sociálny aspekt, a to všetko prísne v súlade s platnými zákonmi. Jednoznačne odmietam spolitizovanie tohto problému so zámerom kohokoľvek získať politické body v predvolebnej kampani, ktorú už niektorí začali,“

uvádza  primátor Ján Nosko.

Z neštátnych škôl má vlastnú jedáleň iba cirkevná ZŠ Štefana Moysesa

Samospráva deklaruje, že do školstva investuje podstatnú sumu finančných prostriedkov. Len v roku 2018 počíta mestský rozpočet s financiami vo výške 18,3 mil. eur na údržbu budov základných škôl, obnovu školských jedální, rekonštrukciu areálov základných škôl, ktoré sú dostupné pre všetky deti v meste.

Problematika výšky príspevku úzko súvisí aj s financovaním školských jedální. Z neštátnych škôl má vlastnú jedáleň iba Cirkevná základná škola Štefana Moysesa. Ostatné súkromné subjekty si zabezpečujú školské stravovanie len dodávateľským spôsobom vo výdajniach.

„Náklady na prevádzkovanie školskej jedálne a školskej výdajne sú diametrálne odlišné. Zariadenia so školskými jedálňami (kuchyňa, výdajňa, personál) majú podstatne vyššie náklady na mzdy a prevádzku ako tie, ktoré majú iba výdajňu. Preto sme sa rozhodli akceptovať požiadavku cirkevnej Základnej školy Štefana Moysesa, ktorá ako jediná z neštátnych škôl má vlastnú školskú jedáleň. Príspevok sme dorovnali do výšky sto percent,

uzatvára tému prednosta MsÚ Martin Adamec.

Porovnanie financovania neštátnych škôl v niektorých krajských mestách

Banská Bystrica neštátne školy 88% (okrem škôl s vlastnou jedálňou)

Košice neštátne školy 88 %

Nitra (návrh) neštátne školy 88 %

Prešov neštátne školy 100 %

Trnava neštátne školy 88 %

Žilina neštátne školy 90 %

 

Zdroj: (tom) a mesto BB, Foto: ilustračné