Vedeli ste, že Banská Bystrica bola v minulosti  mestom výroby kvalitného „thonetového“ nábytku, svetoznámych ohýbaných stoličiek?  Stoličková továreň bola svojho času najväčším zamestnávateľom v našom meste!

Thonetky sa vyrábali v továrni tam, kde neskôr postavili Slovenku

Banskobystrická továreň na nábytok vystavovala svoje výrobky v roku 1883 na výstave v Bostone a jej nábytkom boli v roku 1885 zariadené priestory senátu USA. V meste pod Urpínom- pôsobila v minulosti továreň na výrobu nábytku pod názvom „Cisársko-kráľovská privilegovaná Banskobystrická továreň na nábytok z masívneho ohýbaného dreva predtým Harnish & Co“.

Štítok zo stoličky značky Thonet vyrobenej v Neusohl (Banskej Bystrici), ktorá sa dnes nachádza v jednej austrálskej zbierke…

Ulica od Strieborného námestia smerom na Medený hámor niesla názov po továrni a nazývala sa Stoličková ulica (súčasná Bottova ulica). Meno dostala po fabrike, ktorá tu vyrábala stoličky už od roku 1874. Neskôr po druhej svetovej vojne bol na jej mieste postavený textilný závod Slovenka, ktorého budovy sa v súčasnosti asanujú.

Stoličky z dielne Michaela Thoneta

Poznáme ju nielen z filmov pre pamätníkov a kaviarní, ale žiadaná je aj dnes. Stolička z dielne Michaela Thoneta žije stále a darí sa jej. Narodil sa v roku 1796 v rodine garbiara Františka Antona Thoneta z nemeckého Boppardu nad Rýnom. Vyučil sa za stolára a ako 24-ročný sa oženil s Annou Grahsovou, s ktorou mal neskôr sedem synov a šesť dcér. Z jeho potomkov sa dospelosti dožilo iba päť synov.

Ešte rok pred svadbou si mladý Thonet založil stolársku dielňu. V roku 1830 zamestnával tridsať tovarišov a približne vtedy sa začali aj jeho experimenty s naparovaním a ohýbaním bukového dreva, ktoré sa štiepilo menej ako dub alebo breza. V tých časoch sa totiž vyrábal nábytok z vyrezávaného masívneho dreva, ktorého výroba bola náročná a drevený odpad bol obrovský.

Thonet hľadal niečo jednoduchšie, aby mohol využiť čo najviac materiálu. Vyskúšal dyhu. Jednotlivé pásy varil v gleji, ohýbal ich v jednoduchých formách, kde ich aj nechal vyschnúť. Potom ich k sebe lepil kostným glejom. Vďaka tomuto postupu vyrobil v roku 1836 svoje boppardské kreslo z ohýbaného vrstveného dreva. Podobnú technológiu využívali starí Egypťania už v roku 3000 pred n. l.

Thonetky dobýjali svet

Nápaditý nábytok zaujal kancelára Metternicha, ktorý Thoneta pozval na svoj zámok blízko mesta a zabezpečil, aby sa Thonetov nábytok dostal do Viedne. Pomocou šľachty sa Thonetovi otvorili dvere do sveta. V jeseni 1842 sa aj s rodinou presťahoval do Viedne. Svoju technológiu vylepšil. Od cisárskej kancelárie získal privilégiá na ohýbanie akéhokoľvek druhu dreva. V roku 1853 prepísal slávny otec firmu na synov pod menom Gebrüder Thonet. Firma expandovala, vznikali nové pobočky.

Thonet za svoje stoličky a kreslá z ohýbaného dreva doslova žal ocenenia. V roku 1856 otvoril novú továreň na Morave v Koryčanoch, okolité bukové lesy znižovali náklady na dopravu materiálu. V továrni pracovalo tristo zamestnancov, ktorí denne vyrobili dvesto stoličiek. Ďalšiu továreň otvoril Thonet v roku 1861 v Bystřici pod Hostýnem.

O svojich zamestnancov sa staral: nechal postaviť robotnícke domy, založil školu, nemocnicu a dokonca stanovil pravidlá ochrany vtáctva v lesoch, kde sa ťažilo bukové drevo na výrobu jeho stoličiek. Slávna „thonetka“ svojmu tvorcovi ešte počas jeho života priniesla zlatú medailu na Svetovej výstave v Paríži v roku 1867. Michael Thonet zomrel vo Viedni 3. marca 1871, v jeho stopách kráčali jeho synovia.

Stoličkové továrne na Slovensku

Okrem spomínaných tovární, prenikli Thonetovci aj na územie terajšieho Slovenska. V roku 1869 založili jednu zo svojich fabrík vo Veľkých Uherciach neďaleko Partizánskeho, kde im okolité lesy poskytovali dostatok dreva na výrobu nábytku. Kúpili si tam celé panstvo spolu s neogotickým kaštieľom. Thonetovci prispeli k rozvoju obce, dali ľuďom prácu, ubytovanie, vybudovali vodovod, vznikol hasičský zbor a dychovka.

Fabrika vo Veľkých Uherciach fungovala do roku 1924 a prispela svetu takmer 1,8 miliónom slávnych stoličiek. Ďalší nábytkársky podnik založila v roku 1874 firma Harnisch a spol. v Banskej Bystrici, neskôr ho ovládol koncern Mundus. V roku 1910 sa aj tunajšia stoličková továreň stala účastinárskou spoločnosťou a splynula s rakúskym podnikom Mundus.

Najväčšia továreň v Banskej Bystrici

Na začiatku 20. storočia bola fabrika na výrobu nábytku najväčším zamestnávateľom v meste Banská Bystrica. Nad 100 zamestnancov malo v meste len päť podnikov. Najväčším bola stoličková továreň Mundus so 600, potom parná píla (majiteľ kráľovský erár) so 450, nová výrobňa debien (Jakub Kohn a syn) s 200, zápalkáreň s 220 a súkenka s 280 zamestnancami. Menšie závody (medzi 20 – 100 osôb) mali prevahu. Tradičné závody ako Medený hámor mal len 38, a zámočnícke dielne (Samuel Prauda) len 23 zamestnancov.

Po vzniku Československej republiky sa nábytkársky priemysel, podobne ako iné odvetvia finálnej výroby, dostal do ťažkých odbytových problémov v dôsledku rozpadu rakúsko-uhorského trhu a vplyvom konkurencie vyspelého českého priemyslu. Spojený koncern Thonet – Mundus sa pokúšal obnoviť narušené obchodné vzťahy, ale neúspešne.

Preto závody koncernu vo Veľkých Uherciach, Banskej Bystrici a vo Zvolene, museli zastaviť nábytkársku výrobu.Ešte v decembri 1920 sa 300 zamestnancov zapojilo v období 1. Československej republiky v rámci Banskej Bystrice do robotníckeho štrajku spolu s 800 robotníkmi z papierní v Harmanci a 520 robotníkmi zo Zápalkárne.

Dnes už z bývalej  Stoličkovej továrne v Banskej Bystrici nezostalo nič. Vďaka historikom je zapísaná ako pamiatka na industriálny rozvoj nášho mesta na prelome 19. a 20. storočia.