Ďalšiu kapitolu našich dejín otvoríme vStredoslovenskom múzeu v rámci cyklu prednášok ČO SA SKRÝVA V DEPOZITE, v utorok 20. marca 2018 o 17:00 hodine. Pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mestapriblížinávštevníkom Matejovho domu historik Roman Hradecký neslávne slávnu kapitoluhistórie 20. storočia, ktorú nám do dnešných dní pripomína monumentálny pomník na Námestí SNP – Čierny obelisk.

Čierny obelisk – jeden zo symbolov mesta pod Urpínom

V roku 1994, v snahe prinavrátiť mestu stredoveký ráz, zvažoval vtedajší magistrát  presun Obelisku z centra mesta na Námestie slobody. Nakoniec sa však táto myšlienka nepresadila a Banskobystričania tak neprišli o jednu z historických dominánt súčasného mestského jadra.

Každoročne si 25. marca na tomto pietnom mieste – pomníku padlých vojakov Červenej armády, poprední predstavitelia mesta spolu so slovenskými a zahraničnými štátnikmi pripomínajú obete z radov osloboditeľských vojsk.

Bol to práve poručík Červenej armády – Samuel Vajnstein, ktorý navrhol podobu pomníka padlým spolubojovníkom, pričom jeho podobu citlivo zakomponoval do celkovej architektúry Banskej Bystrice. S výstavbou, ktorú uskutočnila banskobystrická firma HORN, sa začalo ešte 17. apríla 1945 a práce boli ukončené už koncom mája. Pomník, ktorý je majetkom Ruskej federácie,  bol slávnostne odhalený 24. júna 1945.

Niektoré písomné pramene uvádzajú, že materiál, z ktorého je Obelisk postavený pochádza z mramoru, ktorý mal Hitler pripravený pre pamätníky  svojho víťazného ťaženia v Moskve a Leningrade. Výsledky bojov na ruskom fronte a blížiaca sa neodvrátiteľná porážka Hitlerových vojsk zapríčinili, že sa tento stavebný materiál využil síce na rovnaký účel ale v opačnom garde, a to na oslavu definitívnej porážky Adolfa Hitlera a nacizmu.

Banská Bystrica v záverečnom víre vojny

V čase príchodu osloboditeľských vojsk do metropoly stredného Slovenska, bolo mesto bez politického a hospodárskeho vedenia, obyvateľstvo bolo v zúboženom stave a okrem útrap spojených s vojnou trápila ľudí aj silnejúca epidémia cholery. Aj napriek tomu, že sa vojakom 40. Červenej a 4. Rumunskej armády podarilo mesto vytrhnúť z rúk nepriateľa už na kvetnú nedeľu 25. marca 1945, Banská Bystrica bola nemeckými vojskami ostreľovaná ešte aj celý nasledujúci týždeň.

Krátko po oslobodení, bola medzi prvými skontrolovaná  aj historická budova Mestského múzea – Matejov dom. Obavy zo zamínovania budovy, a tiež zničenia a krádeže historických cenností sa však nenaplnili. Kustód a zároveň jeden zo zakladateľov múzea Karol Ivan Kiszely, svojou obetavosťou a šikovnosťou zachránil zbierky  Mestského múzea, a tiež vzácne predmety z dnešného fondu Slovenského národného múzea.

Väčšina padlých vojakov už našla svoj pokoj…

 Roman Hradecký spomína na pátranie v archívnych dokumentoch takto:

„Výsledkom nášho niekoľkoročného úsilia je prinavrátenie identity 54 z 59 vojakov Červenej armády, ktorí padli v boji pri oslobodzovaní mesta a dnes sú pochovaní na Vojenskom cintoríne vo Zvolene. Po dlhých desaťročiach sa tak uľavilo aj ich pozostalým, ktorí dovtedy ani len netušili, kde sú uložené ostatky ich hrdinských predkov. Pokoj  rodinám vojnových hrdinov  je to najmenšie, čo im môžeme dať z vďaky za obeť, ktorú priniesli pre nás a naše mesto.“

 Historik a zároveň riaditeľ Stredoslovenského múzea priblíži prostredníctvom svojej marcovej prednášky postup spojeneckých vojsk pri oslobodzovaní Banskej Bystrice, predstaví dobovú situáciu v meste, pripomenie významné udalosti, ktoré sa v tom čase odohrali v celkovom kontexte záverečných bojov 2. svetovej vojny a zároveň zodpovie všetky otázky návštevníkov.

Stredoslovenské múzeum Vás pozýva aj na ďalšie odkrývanie tajomstiev svojho depozitu 17. apríla  2018 o 17:00 hod. s etnologičkou JANOU KOLTONOVOU na tému MAĽOVANÉ TRUHLICE.